Čoraz viac detí má profily na sociálnych sieťach, ktoré nevyužívajú len na domáce úlohy a kontakt s kamarátmi, ale často práve na porovnávanie sa s ostatnými.
Časy sa menia a deti a mládež netrávia voľný čas rovnako ako ich rovesníci pred desiatimi rokmi. Už 10 až 12-ročné deti sa čoraz úzkostlivejšie obávajú toho, ako pôsobia online a záleží im na tom, aby si tam udržiavali pozitívny obraz o sebe.
Rozdiely v používaní sociálnych médií sú aj medzi pohlaviami
Jeden z posledných výskumov podporuje túto obavu a tvrdí, že sociálne médiá majú najviac negatívny dopad na zdravie a pohodu dievčat, ktoré využívajú sociálne siete už od veku 10 rokov.
Dievčatá, ktoré používajú Snapchat, WhatsApp a iné sociálne média viac ako hodinu denne, sú vo väčšom riziku mentálnych problémov vo veku 15 rokov, tvrdí výskum realizovaný sociálnou epidemiologičkou Dr. Carou Booker z Inštitútu pre Sociálny a ekonomický výskum na University of Essex v spolupráci s tímom výskumníkov z University College London. Tento výskum je založený na ankete takmer 10 000 mladých ľudí vo veku 10 až 15 rokov.
Podľa ankety už vo veku 13 rokov používa až polovica opýtaných dievčat sociálne médiá viac ako hodinu denne počas školského dňa. U chlapcov sú tieto čísla o niečo nižšie. Vo všeobecnosti používajú sociálne média menej, a len jeden tretina opýtaných používa sociálne siete viac ako hodinu denne.
S pribúdajúcim vekom sa však zväčšuje aj podiel času strávený na sociálnych médiách naprieč pohlaviami.
Zdravie a pohoda klesá najmä u dievčat
Zdravie a pohoda klesá s používaním sociálnych sietí u dievčat aj chlapcov, avšak u dievčat je tento rozdiel väčší. Deti nahlásili nižšie skóre šťastia vo viacerých aspektoch vrátane rodiny a školy. Taktiež boli monitorované aj silné stránky a problémy detí, ktoré sa zameriavajú na negatívne aspekty pohody, ako napríklad na emočné problémy a problémy so správaním.
Dr. Cara Booker hovorí: „Naše zistenia naznačujú, že je dôležité, aby sme monitorovali interakcie detí na sociálnych sieťach, najmä dievčat, keďže tieto interakcie majú vplyv na ich pohodu pri dospievaní, a pravdepodobne aj v dospelosti. Keďže sme však nenašli spojitosť medzi používaním sociálnych médií u chlapcov a ich pohodou, v tomto vzťahu by mohli hrať rolu iné faktory, napríklad čas, ktorý chlapci strávia hraním počítačových hier.“ Faktor, ktorý stojí za rozdielom medzi pohlaviami by tak mohol byť predmetom ďalšieho výskumu.
„Tento rozdiel môže byť ovplyvnený tým, ako deti trávia čas online, čo sledujú, rozdielny obsah, ktoré na sociálne média vkladajú a taktiež to, ako vnímajú tlak okolia na zachovanie si ich online profilu.“
Výsledky štúdie môžu mať aj širšie uplatnenie
Dr Booker dúfa, že štúdia a ňou zistené fakty budú použité tvorcami politík pri skúmaní dopadu sociálnych médií na zdravie. „Ľudia sa domáhajú, aby technologický priemysel vstaval časové limity do technológií. Naša štúdia potvrdzuje, že viac času stráveného na sociálnych sieťach sa spája s horším zdravím a pohodou u mladých ľudí. Potrebujú prístup na internet pri domácich úlohách, pozeraní televízie a aby boli v kontakte so svojimi kamarátmi, ale skutočne potrebujú stráviť niekoľko hodín četovaním, zdieľaním a porovnávaním sa na sociálnych sieťach každý jeden deň?“
Obavy o svoje telo
Hannah Stone, 16-ročné dievča z Norfolku rozprávalo na vládnom programe National Citizen Service pre mladých ľudí o efekte sociálnych sietí na to, ako vníma svoje telo: „Instagram je zároveň život zachraňujúci, ale aj život zničujúci. Na jeden strane sa zameriava na imidž, ale na tej ďalšej sa vďaka nemu môžem spojiť s ľuďmi, ktorí sú v podobnej situácii ako ja. Tlak nato, aby boli prezentované iba perfektné fotky, nepomáha. Predtým, než zverejním fotku na Instagrame alebo Facebooku, premýšľam nad tým natoľko, že nie vždy zverejním to, čo chcem. Moje obavy pramenia z úsudku druhých ľudí a tlaku spoločnosti na to, aby moje fotky boli akceptovateľné.“
National Citizen Service skúmal vzťah tínedžerov k ich vlastnému telu a zistil, že až 58 % tínedžerov sa vďaka sociálnym médiám cíti negatívne, neisto a žiarlili. Až 80 % detí vo veku 13 rokov má profil na sociálnej sieti, zatiaľ čo počet hodín strávených na sociálnych sieťach u detí sa až zdvojnásobil.
June Eric-Udorie je jednou z ľudí pracujúcich na feministickej kampani. V roku 2015 povedala: „Je čoraz jasnejšie, ako tlak sociálnych sietí ovplyvňuje mladé dievčatá. Vidím to všade okolo seba. Tlak, aby boli perfektné. Aby vyzerali dokonale, perfektne sa správali, mali dokonalé telo, skupinu kamarátov a dokonalý počet lajkov na Instagrame. Ak nesplnia tieto neskutočne vysoké štandardy, začína šikana.“
Zdroj: eadt.co.uk
