Láska je v živote človeka niečo jedinečné. Udržať ju vo svojom živote chce mnoho poctivej námahy.
Po láske túži každý. V živote človeka láska nadobúda mnoho podôb. Stretávame sa s láskou romantickou, slepou, šťastnou, nenaplnenou, ale aj tragickou ako to bolo v notoricky známej Shakespearovej tragédii. Citový vzťah založený na dôvere a vzájomnom napĺňaní potrieb. Príval pozitívnej energie, eufória, hormonálna búrka, rozčarovanie... každý z nás to už zažil. Je to ale skutočná láska alebo zamilovanosť?
Kedy hovoríme o zamilovanosti?
Stav zamilovanosti by sa dal porovnať s hypomániou (mierna alebo stredná mánia), kedy ide o výrazné kolísanie nálady a to od nezvyčajnej „dobrej“ až po „zlú“ plnú smútku a beznádeje. Tieto výkyvy sa môžu cyklicky opakovať. V tomto stave máme pocit zvýšeného sebavedomia, máme tendenciu prehliadať nedostatky, ba dokonca aj zásadné chyby partnera. Človek má pocit, že súčasná voľba partnera bola tá najlepšia a tento vzťah bude trvať až do smrti. Tieto pocity a presvedčenia sú však omylom. Celý „proces zamilovanosti“ prebieha v našom mozgu a nedokážeme ho ovplyvniť. Nemôžeme si povedať „teraz budem zamilovaná a teraz nie“. V tele začnú pracovať všetky žľazy s vnútorným vylučovaním na plné obrátky, hormóny ako oxytocín, adrenalín aj dopamín nám zaplavia emócie aj rozum. K zamilovanosti dochádza relatívne veľmi krátko po zoznámení sa s partnerom a má trvanie od troch mesiacov až do dvoch rokov. Je to však individuálne. Veľmi dôležité je dokázať rozoznať či je daný vzťah perspektívny alebo nie. Rozchod v tomto období býva veľmi bolestivý napriek všetkým racionálnym argumentom. Smútok zo straty zostáva. Napriek tomu, že je to obdobie, ktoré je neopísateľne príjemné a pekné, v tomto čase by sme nemali robiť žiadne zásadné rozhodnutia.
Ako to je s láskou?
Láska je cit, ktorý by mal nastúpiť po období zamilovanosti. Zamilovanosť sa živí sama a nemusíme vyvíjať žiadne veľké úsilie, avšak láska je oveľa zložitejšia. Na nej je potrebné zapracovať, je za ňou veľa práce, kompromisov a sebazaprenia. Musíme ju budovať, vzniká postupne tým, že si napĺňame vzájomné potreby s vysnívaným partnerom. Je to ideálne obdobie, kedy je čas na vážnejší rozhovor o spoločnej budúcnosti a o očakávaniach. Láska si uvedomuje, že náš vysnívaný partner nie je až tak ideálny ako sme si to niekoľko mesiacov mysleli. Začneme si uvedomovať realitu a nastupuje obdobie rozčarovania. Ženy začnú vidieť nedostatky na svojich partneroch, ktoré si doteraz nevšímali a väčšinou majú potrebu pracovať a meniť ich. U mužov prichádza častokrát prejavovanie záujmu o iné ženy. Práve z týchto dôvodov je toto obdobie najrizikovejšie na rozchod, prípadne na rôzne krízy. K vybudovaniu pevného a dôverného partnerského vzťahu je potrebné oveľa viac ako len poblúznenie a fyzické atraktivita partnera. Dlhodobý vzťah je založený na vyšších hodnotách a človek musí dozrieť na to, aby to dokázal posunúť na vyššiu úroveň, kde je podstatná komunikácia, tolerancia, vzájomné porozumenie, úcta a samozrejme láska. Ak dôjde k narušeniu dôvery, vzájomnej úcty a pochopenia, tolerancie a schopnosti komunikácie, prichádza neistota, oslabenie vzájomných citov, náklonnosti a môže to vyústiť do samotného rozchodu.
Lásku je potrebné budovať postupne a na vytvorenie pevného partnerského vzťahu sú najdôležitejšie:
- dôvera ako základ,
- vzájomná úcta,
- spoločné záujmy a spoločne trávený čas,
- priestor pre vlastné záujmy a seba,
- očakávanie, ktoré sú reálne a ktoré nevyžadujú zmenu charakteru a osobnosti partnera,
- komunikácia.
Pevný a zdravý vzťah je jednou z najlepších opôr v živote človeka. Podporuje všetky aspekty života, od zdravia, cez myseľ až po spojenie s druhými. Čím viac do nej vložíme, tým viac môžeme dostať. Keď zistíme, že máme po svojom boku človeka, s ktorým sa vieme schuti zasmiať ale aj poplakať, s ktorým dokážeme zvládnuť malé ale aj veľké problémy a ak sa pred ním nemusíme hanbiť za to akí sme a miluje nás so všetkými našimi slabosťami tak je čas oddať sa láske a zapracovať na spokojnej spoločnej budúcnosti.
