Žiarlivosť je jednou z emócii, ktorú po prvýkrát prežívame už v detstve a nie je ľahké naučiť sa ovládať ju. V dospelosti sa žiarlivosť najčastejšie vyskytuje v partnerskom vzťahu. Neustále kontrolovanie, podozrievanie a následné hádky... Situácie, ktoré otravujú vzťah a kedy napokon nevyženie partnera z domu skutočná nevera, ktorej sa tak bojíme, ale sám človek.
Pri nej ide o komplex emócií, myšlienok a následného správania sa. Človek, ktorý žiarli, môže pociťovať hnev, bolesť, smútok, závisť ba dokonca až poníženie. Okrem spomínaných vnútorných pocitov sa objavujú aj vonkajšie prejavy ako napríklad tras, potenie, agresívne správanie a niekedy aj násilné konanie. Žiarlivec sa porovnáva s potenciálnym rivalom a obáva sa o svoju povesť. Bezvýznamné udalosti sa vnímajú ako kľúčové, zveličujú sa, a to ich poháňa k nezmyselnému správaniu. Tieto obavy a otázky sa pre žiarlivca zdajú byť oprávnené, no pre partnera sú nepochopiteľné a smiešne, či únavné a po čase až neznesiteľné.
Príčiny chorobnej žiarlivosti
Príčinou je súhrn viacerých faktorov, no niekedy stačí aj jeden aspekt, aby človek chorobne žiarlil.
- dedičnosť;
- povahové črty ako nedôverčivosť, podozrievavosť, vnútorná neistota, alebo zas sebeckosť, samoľúbosť, egocentrickosť;
- biologické faktory - žiarlivosť sa viac prejavuje vtedy, keď je nervová sústava človeka oslabená, napr. po dlhodobom strese a podobne;
- aktuálna situácia v partnerskom vzťahu;
- osobnosť partnera a jeho správanie.
Príčinou žiarlivosti môže byť aj pocit menejcennosti, nízka sebadôvera a sebavedomie.
Žiarlivosť a sebavedomie
Podhubím pre vznik žiarlivosti je pocit menejcennosti a nízke sebavedomie, ktoré mohli v minulosti vzniknúť rôznym spôsobom. Či už v detstve, alebo neskôr dochádza postupne k tomu, že žiarlivý partner pochybuje o láske partnera.
Málo chvály a ocenenia, neustále kritizovanie a porovnávanie s niekým lepším v detstve otrasie sebavedomím dieťaťa. Preto sa žiarlivci cítia nemilovaní, stále pochybujú o láske partnera voči nim. Hlavnou príčinou je, že sa sami nemajú radi! Ich neschopnosť akceptovať samých seba, nedôvera v to, že sú hodní lásky a úcty, je hlavnou príčinou ich žiarlivého správania. Žiarlivý partner si nedokáže predstaviť, ako by s ním niekto mohol vydržať. Strach z opustenia a nízke sebavedomie postupne vedie k tomu, že podobne ako pri závislostiach, sa človek stáva závislým na svojom partnerovi a jeho uisťovaní o tom, že ho neopustí, že nikoho iného nemá... Stupňujúca žiarlivosť môže postupne viesť aj k obmedzovaniu druhého a prípadne až jeho ponižovaniu.
RIEŠENIE, prípadne liečba
Na začiatku vzťahu je istá miera žiarlivosti úplne normálna. Ide o prejav nadmerného citového vzplanutia, kedy sa mozog trošku „splaší“. Po krátkom čase však príde zistenie, že tento spôsob uvažovania a správania je nedôstojné až smiešne. Pri chorobnej žiarlivosti si žiarlivec musí uvedomiť, že má psychický problém. Liečba chorobnej žiarlivosti nemá dlhodobo uspokojivé výsledky. Prejavy sa zvyknú po určitom čase vrátiť. Žiaľ, niekedy je jediným riešením ukončenie vzťahu.
Avšak v prípade, že chorobný žiarlivec je schopný priznať si aspoň určitý podiel viny, existuje šanca na úspech.
- Posilňovanie sebadôvery a hľadanie iného zmyslu života, ako neustále rozoberanie vzťahov.
- Otvorená komunikácia o žiarlivosti s partnerom.
- Budovanie svojho sebavedomia (šport, koníčky, priatelia...).
5 krokov ako sa zbaviť žiarlivosti (alebo aspoň sa o to pokúsiť) spoločne s partnerom
- Uvedomenie si najsilnejšieho spúšťača žiarlivosti.
- Dohodnúť si čas na rozhovor s partnerom (dôležité je mať dostatok času, aby obidvaja súhlasili a chceli sa rozprávať).
- Namiesto nepriateľa si vytvoriť z partnera spojenca.
- Pomenovať otvorene strach a pozorne počúvať.
- Dohodnúť sa na spoločnej stratégií - Nájsť spoločne štýl komunikácie, ktorý pomáha zvládať žiarlivosť (napríklad ak partner porozpráva, čo robil, tým sa dokážu potlačiť žiarlivostné myšlienky (zmizne strach z neznáma, pomocou poznania toho, čo sa dialo).
Žiarlivosť je akýmsi prezlečeným strachom, strachom z toho, že stratíme to najcennejšie, kvôli čomu budeme trpieť. Namiesto strachu je dobré postaviť vzťah na vzájomnej dôvere, porozumení a spolupráci. Nesmierne dôležité je zdieľať v partnerstve najväčšie strachy. Netreba zabudnúť, že vždy sa kráča ľahšie, ak sa záťaž rozloží medzi dvoch.
