Ako v živote získavame cnosti? Významný psychológ Erik Erikson opísal 8 štádií života človeka, v ktorých sa to deje.
Tak, ako sa vyvíja naše fyzické telo a zručnosti, vyvíjajú sa súčasne aj naše psychické charakteristiky a ego. Psychické cnosti sú na seba naviazané a zdravý rozvoj jednej podporuje rozvíjanie druhej. Ak, napríklad, v detstve získame dôveru a istotu, sme schopní presadzovať vlastnú autonómiu. Pre každý vek je charakteristický rozvoj konkrétnej cnosti. Podľa teórie psychológa Erika Eriksona existuje 8 vývinových štádií a 8 cností: nádej, vôľa, cieľavedomosť, kompetencia, vernosť, oddanosť a láska, starostlivosť, múdrosť. Erikson veril, že v každom štádiu človek prežíva osobnostný konflikt, na základe ktorého potom pokračuje jeho psychologický vývin. Zdôrazňuje pri tom vplyv prostredia, výchovy a sociálnych skúseností.
| Štádium | Psychologický vývin | Získaná cnosť | Dôležité míľniky | Vek |
| 1. | Dôvera vs. nedôvera | Nádej | Prijímanie potravy | 0 - 1,5 |
| 2. | Samostatnosť vs. hanba a pochybnosti | Vôľa | Tréning vyprázdňovania | 1,5 - 3 |
| 3. | Iniciatíva vs. vina | Cieľavedomosť | Skúmanie | 3 - 5 |
| 4. | Usilovnosť vs. menejcennosť | Kompetencia | Škola | 5 - 12 |
| 5. | Identita vs. zmätenie rolí | Vernosť | Sociálne vzťahy | 12 - 18 |
| 6. | Intimita vs. izolácia | Oddanosť a láska | Vzťahy | 18 - 40 |
| 7. | Generativita vs. stagnácia | Starostlivosť | Rodičovstvo a práca | 40 - 65 |
| 8. | Integrita vs. zúfalstvo | Múdrosť | Reflexia na život | 65 a viac |
Prvé štádium NÁDEJ
Dôvera vs. nedôvera
V prvom roku života sa u dieťaťa rozvíja dôvera alebo u neho rastie nedôvera voči svetu a ľuďom v ňom. Bezpečná vzťahová väzba, ktorú matka s dieťaťom naviažu počas prvého roku života, vedie u dieťaťa k budovaniu dôvery. Ak matka starostlivo a láskavo reaguje na jeho potreby, dieťa získava istotu, že je dôležité, niekto sa o neho zaujíma a pomáha mu. Základným pocitom dieťaťa je dôvera v to, že je pre niekoho dôležité a ten niekto sa o neho vždy postará a ono nezahynie. Dieťa získava rovnováhu medzi dôverou, ktorá umožňuje intimitu, dôvernosť vzťahov, a nedôverou, ktorá pripúšťa sebaobranu (Glasová, 1995). U dieťaťa sa následne objavuje prvá cnosť - nádej, ako odozva na matkinu starostlivosť a naplnenie jeho potrieb.
Druhé štádium VÔĽA
Samostatnosť vs. hanba a pochybnosti
V období okolo 3. roka sa u dieťaťa začne objavovať túžba po samostatnosti a rozhodovaní. Do popredia sa dostáva jeho ego a uvedomovanie si vlastnej osobnosti. Dieťa v tomto období potrebuje mať láskavým spôsobom definované hranice. Nie je vhodné a ani bezpečné a zdravé nechať mu absolútnu slobodu a voľnosť. Rovnako však ani ho obmedzovať a brániť mu robiť vlastné rozhodnutia. Formuje sa u neho zmysel pre cudnosť a začína pociťovať hanbu pri karhaní. U dieťaťa sa formuje druhá cnosť - vôľa. Ak sa rodič snaží zlomiť vôľu dieťaťa a presadzuje si svoje, alebo ak dieťa za jeho tvrdohlavosť trestá, vzniká u neho pocit hanby a klesá jeho schopnosť budovať si samostatnosť a spontánnosť.
Tretie štádium CIEĽAVEDOMOSŤ
Iniciatíva vs. vina
Medzi 4. a 5. rokom u dieťaťa výrazne stúpa iniciatíva. Veľmi rýchlo sa učí a je schopné svoje plány realizovať. Začína sa u neho formovať aj vlastné svedomie, ktoré ho spolu s hodnotením od rodičov výrazne ovplyvňuje v jeho konaní. Začína pociťovať obavy nielen z výčitiek rodičov, ale aj z vlastného zlyhania. Ak rodič túto fázu citlivo zvládne tým, že dieťaťu ozrejmí svoje požiadavky na základe morálnych pravidiel, u dieťaťa sa rozvinie tretia cnosť - cieľavedomosť.
Štvrté štádium KOMPETENCIA
Usilovnosť vs. menejcennosť
V období základnej školskej dochádzky sa dieťa učí, že na základe vlastnej usilovnosti môže dosahovať určité ciele. Dôležitou úlohou rodiča v tomto období je uistiť dieťa, že je milované a hodnotné nie na základe jeho dosiahnutých výsledkov, ale aj vtedy, ak zlyhá. Dieťa začína porovnávať svoje schopnosti a zručnosti s inými ľudmi a najmä s rovesníkmi. Na základe jeho usilovnosti sa u neho formuje cnosť kompetencie, schopnosti niečo dosiahnuť a dokázať.
Piate štádium VERNOSŤ
Identita vs. nedostatok identity
Dieťa sa chystá na úlohu dospelého človeka. Je extrémne citlivé na nevhodné prejavy kritiky a má obavy, že nebude dosť dobrým dospelým. Snaží sa zapadnúť do kolektívu, nevytŕčať z davu a stotožňuje sa so svojou skupinou. Časté býva odpudzovanie ľudí, ktorí sú niečim odlišní. Dieťa si vo veku 12 - 18 rokov formuje vlastnú osobnosť, identitu a zároveň veľmi potrebuje niekam patriť. Nedostatok identity sa prejavuje práve tým, ako sa dieťa cíti a ako vystupuje navonok v skupine, respektíve akým ho vnímajú iní ľudia. Dôležité je nájsť súlad medzi tým, kým chce byť, kým je a ako chce byť vnímané. Dosahuje piatu cnosť vernosť, voči sebe samému aj svojmu okoliu, ktorému sa ukazuje také aké je. A rovnako sa učí akceptovať ostatných s ich odlišnosťami.
Šieste štádium ODDANOSŤ
Intimita vs. izolácia
V dospelom veku je človek pripravený uzatvárať partnerské vzťahy. Učí sa dávať a prijímať city a fyzickú slasť. Jeho úlohou v tomto období je formovanie intímnych vzťahov a vytvorenie hlbokého osobného záväzku voči druhej osobe. Získava tým šiestu cnosť - lásku a oddanosť voči druhej osobe. Ak človek nenašiel svoju identitu, máva v tomto štádiu problém v partnerských vzťahoch. Obáva sa blízkosti druhého človeka a straty seba samého vo vzťahu. Izoluje sa a uzatvára sa pred spoločnosťou.
Siedme štádium STAROSTLIVOSŤ
Generativita vs. stagnácia
V období okolo 30 - 40 roku až do 65 roku je zmyslom človeka generativita. Zahŕňa starostlivosť o nasledujúcu generáciu, rodenie a vychovanie detí. V niektorých prípadoch ľudia pokračujú v generativite formou vynálezov, ideí, tvorivosťou. Dôležité je niečo po sebe zanechať, o niekoho alebo niečo sa starať a vyhnúť sa tak prílišnej a nezdravej zameranosti na seba samého. Cnosť, ktorú človek v tomto období nadobúda je starostlivosť. Je pre neho dôležité byť niekomu nápomocný, starať sa o niekoho, znamenať pre niekoho niečo.
Ôsme štádium MÚDROSŤ
Integrita vs. zúfalstvo
Posledným štádiom vývinu cností je nadobudnutie integrity ako kvality vlastného života. Podľa Eriksonkvej teórie je integrita považovaná za „dedičný majetok duše”. Je ňou všetko, čo človek robil, aký mal životný štýl, čo dosiahol, čomu sa venoval, o koho sa staral. Človek, ktorý nie je stotožnený so svojím životom pociťuje zúfalstvo z možnej smrti a jeho premárneného života. Ak integrita preváži zúfalstvo, získa človek poslednú cnosť múdrosť.
Zdroje: LENCZ, L. a kol.: Metodický materiál II k predmetu etická výchova. Bratislava: MPC, 2002 Metodická príručka Cesta 2. Za sebapoznaním.
