Zatiaľ, čo muž prinesie z obchodu chlieb a mlieko, je už len veľmi zriedkavé, že by aj niečo uvaril či opral bielizeň. Vo svete je trendom, že muži a ženy si chcú byť stále viac rovní v deľbe svojich zodpovedností, no výskumy ukazujú, že akonáhle sa narodia deti, rovnosť sa akosi vytráca.
Štúdia Ohio State University ukázala, že po narodení dieťaťa žene pribudne 21 hodín práce týždenne navyše a mužovi iba 12,5 hodín týždenne.
Zaujímavým zistením bolo ako muži a ženy vnímajú množstvo práce, ktoré každý týždeň musia urobiť. Štúdia hovorí, že ani muži, ani ženy sa nepozerali na svoje povinnosti úplne reálne. Ženy i muži nadhodnocovali svoju prácu, no muži svoj odhad nadhodnotili až na 26 hodín týždenne, čo je 2 krát viac v porovnaní s realitou.
Štúdia Pew Research Center zistila, že muži boli viac náchylní tvrdiť, že si s manželkami delia domáce práce a ženy sa naopak cítili, že robia omnoho viac ako ich manželia.
Na internete je dnes možné nájsť rôzne články s tipmi, ako prinútiť partnera, aby sa zapájal do domácich prác viac. Tieto články s ukážkami stereotypov lenivých manželov, ktorí pozerajú televíziu a musia byť nútení do domácich prác však iba posilňujú predstavy, že muži, ktorí doma pomáhajú sú výnimoční a zaslúžia si ocenenie. Napriek tomu si manželky myslia, že ich vyšší podiel na chode domácnosti by mal byť automatický.
Pew štúdia tiež tvrdí, že muži trávia oveľa viac času zábavnými aktivitami ako ženy. Venujú sa napr. pozeraniu televízie, hraniu hier, športu a ďalším podobným aktivitám. V priemere je tento rozdiel času venovaného zábave medzi manželmi okolo 5 hodín týždenne.
Ženy tiež trávia takmer 2 krát viac času starostlivosťou o deti ako ich partneri. Muži trávia starostlivosťou o deti okolo 7 hodín týždenne, zatiaľ čo u žien je to až 13,6 hodín.
Barbara Brander vo svojom článku Prečo muži nerobia toľko domácich prác ako ženy vyslovila 3 hypotézy, prečo muži doma nepomáhajú tak, ako by sme chceli:
1) Hypotéza epidémie
Muži jednoducho nevedia, čo by malo byť doma urobené. Nevideli svojich otcov, ako doma pomáhali a ich matky v tichosti robili tieto úlohy bez toho, aby na seba upozorňovali a žiadali o pomoc.
2) Hypotéza motivácie
Muži inklinujú k tomu, čo pokladajú za racionálne. Ak sa im zdá „málo dôležité“ ísť nakúpiť pre deti potreby na výrobu valentínskych pohľadníc pre spolužiakov, nájdu si radšej „niečo užitočnejšie“, čo treba urobiť a splneniu takejto úlohy sa takticky vyhnú.
3) Hypotéza štruktúry
Možno sú muži pozorní, dobre informovaní a ochotní, ale ich nadriadení nedovolia nikomu opustiť prácu skôr ako o 18:00, aby mohli vyzdvihnúť deti zo škôlky a školy, aby mohli nakúpiť a pod. Možno muži jednoducho nemôžu byť ženám v domácich povinnostiach rovní, lebo im to systém neumožňuje. Ak sa jednoducho neprispôsobia tejto firemnej kultúre, budú bez práce.
Nech sú už skutočné dôvody akékoľvek, príležitosť na viac pomoci a menej zábavy by tu vo väčšine domácností určite bola. Starostlivosť o rodinu a domácnosť je náročná záležitosť obzvlášť vtedy, ak obaja rodičia pracujú. Jedine spolupráca, vzájomná pomoc partnerov a pochopenie aj v tejto oblasti môže udržiavať v rodine pohodu a nekumulovať napätie.
