Lepší prístup učiteľov k žiakom a spolupráca s rodičmi sú veci, ktoré rodičom u dnešných učiteľov chýbajú, vyplýva z prieskumu verejnej mienky realizovaného v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Prieskum okrem iného zisťoval, aké očakávania majú rodičia a ostatná verejnosť od učiteľov pri práci s deťmi, či vo vzťahu k rodičom.
Je to poslanie alebo iba práca?
Prieskum ukázal, že ľudia na Slovensku majú rôzne predstavy o tom, čo znamená byť dobrým učiteľom. Väčšina sa však zhodla v tom (69%), že učitelia tu majú byť pre všetky deti bez ohľadu na to, ako sú šikovné a ako v škole prospievajú. Len 13% opýtaných vyjadrilo súhlas s tým, že učitelia by sa mali venovať najmä deťom, ktoré majú o učenie záujem.
Dobrí učitelia vedia pri učení zohľadniť potreby rôznych detí a nielen identifikovať najväčšie talenty v triede. Spoznanie potrieb jednotlivých žiakov a ich zužitkovanie pri učení všetkých, je dôležité pre viac ako polovicu (59%) respondentov. Rozvíjanie najväčších talentov učiteľmi podporuje iba 18%.
Ako uvádza Peter Dráľ z tímu kampane „dobrý učiteľ už dnes v predstavách ľudí nestojí za katedrou, neprednáša a nediktuje poznámky, ale vymýšľa rôzne spôsoby, ako zapojiť všetkých žiakov a dávať im rôznorodé podnety pri učení sa.“
Mal by byť učiteľ autorita alebo priateľ?
Zdroj poznania alebo sprievodca učením? Očakávania a nároky, ktoré sa na učiteľov kladú, sú aj v tomto prípade rôzne. To, že učiteľ má byť skôr autoritou a zdrojom poznania si myslí 40% opýtaných, zatiaľ čo takmer rovnaké množstvo ( 32%) ľudí si myslí, že by mal byť pre deti priateľom a sprievodcom ich učením. Ostatní opýtaní si nevybrali ani jednu z možností, čo môže naznačovať, že pokladajú poslanie učiteľa za kombinácu týchto dvoch charakteristík.
Ženy, najmladší respondenti, rodičia školopovinných detí a ľudia s nižším vzdelaním sa výraznejšie prikláňajú k predstave učiteľa ako priateľa a sprievodcu učením. Starší respondenti (45 a viac rokov) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním zas viac inklinujú k tradičnejšej predstave učiteľa ako autority a zdroja poznania.
Ukazuje sa tiež, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním na svoje deti kladú vysoké nároky a viac vyzdvihujú individuálne úspechy.
„Učiteľ ako autorita a zdroj poznania je iný ako učiteľ, ktorý má byť priateľom a „iba“ sprievodcom pri učení. Učenie sa od niekoho je odlišné od učenia sa s niekým a súvisí nielen s tým, aký diel zodpovednosti za vzdelávanie kladieme na učiteľov, ale aj do akej miery dôverujeme deťom a akú úlohu prisudzujeme rodičom. Na učiteľskú profesiu kladieme rôzne nároky, ktoré môžu byť vo svojich dôsledkoch aj protichodné. Ich vyjasnenie je však dôležité pre férové posudzovanie kvality učiteľskej práce,“ dodáva Dráľ.
Učiteľ podľa prevažnej väčšiny ľudí nielen vzdeláva, ale aj rozvíja postoje a hodnoty detí. Až 61% respondentov sa stotožňuje s týmto názorom. Výchova k morálnym zásadám nie je v dnešných školách dostatočná. Viac ako polovica (57%) rodičov školopovinných detí si myslí, že sa zhoršila oproti obdobiu, kedy školu navštevovali oni sami.
Spolupráca a súťaživosť – čo je pre nás dôležitejšie?
Dobrý učiteľ deti skôr podporuje v tom, aby si pomáhali (55%), než aby v súťaži vynikli (15%). Ženy oceňujú viac spoluprácu, zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaní sú zo všetkých vzdelanostných kategórií najviac presvedčení o prínose súťaživosti. Rodičia školopovinných detí viac podporujú spoluprácu .
„Na svete existujú vzdelávacie systémy, ktoré za svoje základné východisko považujú napĺňanie potrieb detí, zatiaľ čo iné sú viac zamerané na zvyšovanie vzdelávacích výkonov. Dôraz na podporu a spoluprácu a aj dôraz na výkon a súťaživosť môžu viesť k dobrým výsledkom, no sú to odlišné princípy, na ktorých je vzdelávanie postavené. Na Slovensku nebadať výrazný príklon ľudí iba k jednému z týchto prístupov, no čoraz častejšie sa v diskusiách o vzdelávaní zdôrazňujú potreby detí. To je pre náš výkonovo a súťaživo orientovaný systém veľká výzva, ktorú zatiaľ nedokáže naplniť,“ dopĺňa Dráľ.
V otázke obsahu vzdelávania sa respondenti skôr prikláňajú k názoru, že učitelia vedia najlepšie, čo a ako majú učiť (52%). Tí, ktorí si to myslia, zároveň väčšmi podporujú to, aby bol učiteľ autoritou. Len 18% respondentov si myslí, že obsah vzdelávania by mali ovplyvňovať aj žiaci. Podobne ani rodičia by podľa prevažujúceho názoru nemali zasahovať do vyučovania, pretože nie sú na to kvalifikovaní (48%). K tomuto názoru sa priklonili najmä starší a vzdelanejší respondenti. Zapájanie rodičov priamo do vyučovania podporuje necelá štvrtina respondentov (24%).
Verejnosť vníma učiteľa ako človeka, ktorý nemôže byť 100% odborník na všetko a mal teda prirodzene dostávať podporu aj od ďalších odborníkov, aby vedel pomôcť i slabším žiakom (56%). K presvedčeniu, že učitelia by mali hlavne učiť a všetko ostatné by mali riešiť iní, sa prikláňa iba pätina (20%) respondentov.
Aké zmeny očakávame?
Prieskum odhalil, že ľudia na Slovensku nie sú spokojní s tým, ako učitelia pristupujú k žiakom. Viac než tri štvrtiny (76%) respondentov je presvedčených, že by sa ich prístup mal zlepšiť. Toto si myslia všetky kategórie respondentov , ale výraznejšie rodičia so školopovinnými deťmi. Zároveň, traja zo štyroch (71%) ľudí sú presvedčení, že vyučovanie by malo byť viac postavené na vzájomnej spolupráci medzi samotnými žiakmi. Takmer polovica (48%) respondentov si myslí, že do procesu vzdelávania by sa mali intenzívnejšie zapájať aj rodičia.
„Na Slovensku sú škola a rodina oddelenými svetmi. Mnohí rodičia sa s učiteľmi stretávajú len na rodičovských združeniach, prípadne ak v škole vznikne nejaký problém či konflikt. Stále ešte nie sú partnermi pri vzdelávaní detí. Pritom rodičia a učitelia ich poznajú z rôznych stránok a mohli by si vzájomne pomáhať pri identifikovaní potrieb a riešení rôznych situácií, ktoré pri vzdelávaní vznikajú,” konštatuje Elena Gallová Kriglerová z tímu kampane.
Dvaja z troch respondentov (62%) súhlasili s tým, že učiteľom by sa mali zvýšiť platy. Túto požiadavku formulovali viac muži, starší a vysokoškolsky vzdelaní. Najvýraznejšiu podporu si toto opatrenie získalo v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji, najmenšiu v Žilinskom a Trenčianskom.
Vzdelávanie bude v budúcnosti vo viacerých ohľadoch iné než v súčasnosti, čo ovplyvní aj rolu učiteľa. Podľa verejnosti bude založené na digitálnych technológiách (86%) a bude prebiehať na rôznych miestach, nielen v škole (68%). Takmer polovica opýtaných sa domnieva, že vzdelávanie bude viac zamerané na zručnosti než na vedomosti (48%). To, že bude vzdelávanie šité na mieru každému človeku, očakáva vyše tretina (36%) respondentov, no takmer polovica to nepredpokladá (46%).
