Štúdium na strednej škole v USA zadarmo zažila vďaka štipendiu. Bol to pre mňa výnimočný rok, hovorí gymnazistka Kristína

Štúdium na strednej škole v USA zadarmo môže zažiť v budúcom roku opäť 12 slovenských stredoškolákov, ktorí získajú štipendium. Ako ho získať a ako vyzerá taký rok štúdia v USA opísala v rozhovore Kristína, jedna z minuloročných výmenných študentiek.

 

KRISTÍNA STIERANKOVÁ (17) pochádza z Hrachova a navštevuje 4. ročník na bilingválnom Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Minulý rok zadarmo vycestovala do USA vďaka štipendijnému programu Future Leaders Exchange (FLEX) a absolvovala tam rok štúdia na strednej škole. Spolu s ňou získalo rovnakú možnosť ďalších jedenásť slovenských stredoškolákov a domov si odniesli nezabudnuteľné zážitky. Kristína momentálne pôsobí aj ako Alumni koordinátorka programu FLEX a porozprávala nám viac o svojej minuloročnej skúsenosti.

 

V rozhovore sa dozviete,

• ako môže slovenský stredoškolák zadarmo zažiť rok na strednej škole v USA,
• ako sa študuje na americkej strednej škole,
• ako vyzerá spolužitie s hostiteľskou rodinou,
• ako môžu stredoškoláci požiadať o štipendium do Ameriky tento rok.

 

Ako si sa dostala k myšlienke, že by si chcela študovať v USA už počas strednej školy? Naviedli ťa rodičia alebo si si sama hľadala takéto informácie o štúdiu?

Udialo sa to akosi prirodzene, keďže som chodila na bilingválne gymnázium. V 3. ročníku je to u nás celkom bežné, že niekto odíde na študijný pobyt do zahraničia, zväčša do Anglicka alebo do USA. Ja som si preto v septembri začala hľadať výmenné pobyty a natrafila som na štipendiá FLEX. Bez takejto finančnej podpory by som nemohla ísť do USA. Pochádzam z rodiny, kde sme štyri sestry a takéto študijné pobyty sú finančne veľmi náročné. Mojej sestre sa podarilo podobným spôsobom dostať do Írska, takže určite aj to bola motivácia skúsiť získať štipendium.

 

Čo ťa najviac lákalo na štúdiu v zahraničí?

Spoznať nových ľudí, kultúru a tiež sa zlepšiť v angličtine. Strašne ma lákalo zažiť, aké to je žiť v inej krajine. 

 

Nebála si sa takej vzdialenej cesty?

S rodičmi sme nezvykli chodiť na dovolenky do zahraničia. Keďže som nemala veľa skúseností s cestovaním, mala som prirodzene rešpekt. Všetko ale prebehlo v poriadku aj na letiskách a pri prestupoch. Výhodou štipendijného programu FLEX, cez ktorý som cestovala je, že študentom zabezpečujú na cestu aj sprievod. Nešla som teda úplne sama do neznámeho sveta. A pokiaľ by sa niečo stalo, mali sme sa na koho obrátiť. Navyše sme mali k dispozícii telefónne číslo, na ktoré sme mohli volať kedykoľvek a s čímkoľvek, či už počas cesty do USA alebo aj počas pobytu.

 

Ako si si vyberala destináciu a školu, kde chceš študovať?

Nemohla som si vybrať štát, rodinu, ani školu. To všetko vyberala moja organizácia, ktorú som mala v Amerike. Boli sme dvanásti výmenní študenti a skoro každý z nás išiel do iného štátu. Ja som sa dostala do štátu Idaho, ktorý je na severo-západe pri Kanade, do mesta Kuna. Bolo to dosť veľké mesto oproti Hrachovu, ktoré má len 700 obyvateľov, ale stále to bolo na Ameriku malé mestečko. Malo asi 23 tisíc obyvateľov. 

 

Páčilo sa ti tam?

Nikdy predtým som o Idahu nepočula, takže som bola veľmi zvedavá na realitu. Od prvého momentu, ako som tam prišla, sa mi v Idahu veľmi páčilo. Bolo tam podobne ako na Slovensku – mali tam hory aj podobné počasie. A tiež ma fascinovali domáci ľudia. Boli veľmi ľudskí a dobrosrdeční. Len sa mi to potvrdilo, že nezáleží, kde na svete ste, ale kým ste tam obklopení. Celkový dojem bol teda vynikajúci.   

 

Aké sú americké stredné školy v porovnaní s našimi? Aká bola tvoja skúsenosť?

Ja som chodila do školy v meste Nampa, lebo v Kune už nemali miesto. Bola vzdialená asi 20 míľ. Najprv mi to aj trochu vadilo, ale rýchlo som si zvykla. Problém bol jedine v tom, že školské autobusy chodia len v meste, kde je škola, čiže ja som sa do susedného mesta nemala ako dostať. Ráno ma preto vozievali rodičia alebo susedia, ktorí mali tiež výmenných študentov.   

 

 

Aká bola tvoja škola?

Bola som na umeleckej škole. Chodilo tam asi 700 študentov. Mne sa veľmi páčilo na amerických školách, že si tam môžete vybrať predmety, ktoré chcete študovať. Tie potom máte každý deň. Ja som mala napríklad štyri akademické predmety a ostatné umelecké predmety. Absolvovala som predmety ako umenie, fotografovanie, balet či klavír. A nesmierne ma bavil predmet forenzné vedy. Odvtedy ma to fascinuje a rada by som sa vybrala týmto smerom.

 

Čo ste robili na forenzných vedách?

Je to vlastne vyšetrovanie, napríklad vrážd. Robili sme tam kopec zaujímavých praktických vecí, napríklad identifikovali sme rôzne kosti, vyrábali falošnú krv alebo natáčali sme vyšetrovanie, teda museli sme vymyslieť, čo sa stalo a vyšetriť prípad.

 

Spomínala si, že si si školu nemohla vybrať. Nezaskočilo ťa, že si sa z gymnázia ocitla na umeleckej škole?

Naopak, veľmi ma to bavilo a napĺňalo. Bola som nesmierne vďačná, napríklad za hodiny klavíra. Zlepšila som sa tam tak akoby som sa nezlepšila doma ani za dva roky. Balet som skúsila po prvýkrát. Na umení sme maľovali a na fotografovaní sme sa učili fotiť a pracovať s grafickými programami. Ja som bola veľmi vďačná, že som mala možnosť zvoliť si tieto umelecké predmety. Bola to príjemná zmena.

 

A aké akademické predmety si mala?

Angličtinu, históriu, matematiku a vedy.

 

Aká bola úroveň náročnosti, napríklad matematiky, oproti vášmu gymnáziu? Bolo to rovnako náročné?

Pre mňa bola hodina matematiky jednou z najľahších. Zo začiatku sa možno zdá, že je to ťažšie, lebo je tam veľmi veľa nových vecí, ale keď som si na ne zvykla, bolo to pre mňa ľahšie aj preto, že som mala len štyri akademické predmety, na ktoré som sa musela sústrediť.

 

Ako to funguje, ak stráviš rok na strednej škole v zahraničí? Akceptujú ti ho v slovenskej škole?

To je individuálne, závisí to od školy. V mojej škole sa štúdium v zahraničí akceptuje. Keďže som prišla už v apríli, robila som prestupové skúšky a normálne pokračujem so svojimi spolužiakmi. Ale myslím si, že to uznali všetkým stredoškolákom, ktorí boli so mnou v USA na štipendijný program.

 

Vrátim sa ešte ku škole. Akí boli tvoji americkí učitelia?

Stále sa usmievali a boli veľmi kamarátski. Zahraničným študentom boli mimoriadne nápomocní. Keďže na škole nás bolo viacero, brali na nás ohľad, že sme z inej krajiny. Nemali problém stráviť s nami čas navyše a vysvetliť nám čokoľvek, ak to bolo potrebné.

 

Rovnaké to bolo aj so spolužiakmi?

Áno, taktiež nám pomáhali, boli priateľskí a zaujímali sa o Slovensko. Vychádzali sme spolu veľmi dobre.

 

 

Spomínala si, že si si volila predmety, to znamená, že si sa stále pripájala k inej skupine?

Áno, to bolo skvelé, lebo som spoznala obrovské množstvo ľudí na škole, dokonca aj rôzneho veku. Na fotografovaní som mala mladších spolužiakov, naopak na matematike starších. Každý sa zapísal na predmety, kedy chcel, aj preto vznikali takto vekovo zmiešané skupiny. 

 

Aká bola rodina, v ktorej si bývala?

Prišla som do rodiny, ktorá mala štyri deti, no všetky boli v čase môjho pobytu odcestované. Buď už bývali individuálne alebo študovali. So súrodencami som sa stretávala teda len počas sviatkov. S rodinou som vychádzala nesmierne dobre, naozaj sme si od prvého dňa sadli. Našli sme na našich rodinách veľa spoločného. Rodičia sa o mňa starali ako o vlastnú dcéru. Trávili sme spoločne mnoho času. S ockom sme chodievali behávať, hrávali sme rôzne hry. S mamkou sme varili, piekli alebo sme sa len tak rozprávali o živote. Boli to dobrosrdeční ľudia. Stále sme v kontakte a veľmi si chýbame.

 

 

Vyzerá, že si to užili nakoniec aj oni, keďže ich deti boli už z domu preč.

Áno. Navyše, oni za to, že ma hostili, nedostávali nič. Dokonca sa ani neprihlásili, že chcú byť hostiteľská rodina. Bola to taká zhoda náhod, že som sa tam dostala. Chýbala stále rodina, ktorá by si ma vzala, a tak ich oslovila moja koordinátorka, či by ma neubytovali na mesiac, kým mi nájdu rodinu. Súhlasili a po týždni povedali, že budú radi, ak zostanem u nich celý rok.

 

To nie je také bežné, že si len tak na požiadanie ľudia vpustia do domu cudzích ľudí bývať. Čomu sa venovali?

Ocko bol pastor a mamka sa starala o jednu staršiu pani vo vedľajšom meste. Ale aj pre hostiteľské rodiny je zaujímavé prijať zahraničného študenta, lebo touto cestou spoznajú veľmi detailne inú kultúru, takže má to svoje čaro aj pre nich. 

 

Ako vyzerali také bežné dni s hostiteľskou rodinou?

Bývali sme v rodinnom dome, kde som mala sama izbu. Môj bežný deň vyzeral tak, že po raňajkách ma ocko alebo sused zobral do školy. Susedia mali tiež výmennú študentku, takže sme sa striedali. Najskôr mali študentku z Číny a potom z Thajska a Brazílie. Po škole pre mňa chodila mamka cestou z práce. Po príchode domov sme sa najedli a išla som s ockom behať, ak bolo dobré počasie. Potom som mala čas na domáce úlohy. Po večeroch sme veľa času hrávali hry alebo sme pozerali filmy. Cez víkendy a v piatky k nám chodievali rodinní kamaráti. Mali sme spoločnú večeru a čítali sme si z Biblie. V sobotu sme chodievali do kostola. Po omši sme mávali návštevu a spoločný obed. V tento deň sme trávili čas len v kruhu rodiny a vtedy som sa ani neučila. Buď sme chodili na výlety, cestovali alebo chodili aspoň na prechádzky. Spoznávali sme Idaho, ale boli sme aj vo Washingtone za ich synmi. So súrodencami som tiež vychádzala veľmi dobre, strávili sme spolu pekné chvíle. Oni sú vekovo približne ako moje sestry doma.

 

 

 

Tebe sa podarilo získať na štúdium štipendium cez program FLEX, čo všetko ti to pokrylo? Vieš povedať, koľko stojí taký rok štúdia cez agentúru?

Pokiaľ viem, tak bežne rok štúdia na strednej škole v USA vychádza celkovo okolo 10 až 16 tisíc dolárov, niekedy oveľa viac. Cena závisí od destinácie a tiež ďalších faktorov ako cena letenky alebo výška školného. Mne štipendium FLEX pokrylo všetky náklady spojené s cestou tam aj naspäť, ubytovanie, dostávala som mesačne príspevok 125 dolárov ako vreckové. Tiež to pokrylo náklady na školu a 5-dňové školenie pred vycestovaním v Poľsku. Tam sme boli aj so štipendistami z iných krajín. Tu nás veľmi dobre pripravili na to, čo nás bude čakať v Amerike. Pokrylo to aj základné zdravotné poistenie, čiže ja som nemusela vynaložiť na tento pobyt takmer žiadne financie. Viac vlastných peňazí som minula jedine v prípade, že som chcela cestovať. Bola som takto napríklad na výlete v Kalifornii.

 

Mohla si cestovať po USA aj sama?

Áno, ja som bola navštíviť v Kalifornii kamarátku. Takéto cestovanie má ale svoje pravidlá, aby bolo maximálne bezpečné. Musela som podať žiadosť a v agentúre danú osobu preverili. Ak to bolo v poriadku, musela som presne uviesť s kým budem, kedy a kde aj ako budem cestovať.

 

Absolvovala si rok v USA zadarmo vďaka programu FLEX. Čo to presne je?

Program Future Leaders Exchange (FLEX) umožňuje stredoškolákom študovať rok na strednej škole v USA a bývať v americkej hostiteľskej rodine úplne zadarmo. Je plne hradený americkým Ministerstvom zahraničných vecí a riadený Úradom pre vzdelávacie a kultúrne záležitosti (ECA). Program je na Slovensku tretí rok, ale vo svete má už viac ako 25-ročnú tradíciu. Tento ročný štipendijný program momentálne funguje v 20 krajinách sveta a vďaka nemu vycestovalo do USA viac ako 27 000 študentov stredných škôl.

 

Ako sa môžu stredoškoláci uchádzať o štipendium cez FLEX na ročný pobyt tento rok?

Môžu sa prihlásiť do 15. októbra. Medzi požiadavky patrí, že študent musí byť narodený medzi 15.7.2003 – 15.7.2006, musí ovládať angličtinu na komunikatívnej úrovni a mať dobrý študijný priemer, splniť požiadavky na vízovú spôsobilosť v USA (za posledných 5 rokov strávil na území USA menej ako 90 dní), mať slovenské občianstvo, v dobe podania prihlášky navštevovať 1. alebo 2. ročník strednej školy alebo ekvivalent (vrátane 3. ročníka v prípade 5-ročných gymnázií). Všetko o programe FLEX nájdu na www.slovakia.americancouncils.org.

 

Ako prebieha výber uchádzačov o štipendium?

Študenti súťažia v niekoľkých súťažných kolách. V prvom štádiu musia vyplniť online prihlášku, ktorá je dostupná na ais.americancouncils.org/flex. Po odoslaní prihlášky dostanú uchádzači do 24 hodín e-mail s pozvánkou na absolvovanie 15 minútového testu z angličtiny, ktorý je potrebné vyplniť a odoslať do 72 hodín.

 

Z online prihlášok následne organizácia American Councils vyberie študentov, ktorí postúpia do ďalšieho kola. Pozvú týchto semifinalistov na informačné stretnutie spojené s testovaním, po ktorom budú uchádzači písať testy z anglického jazyka, tri eseje a absolvujú krátky pohovor. Semifinalisti tiež dostanú oficiálnu programovú prihlášku, ktorú musia vyplniť a nahrať do systému do 14 dní. Testovanie prebieha v Bratislave a Košiciach. Výber je založený na ich schopnostiach a preukázanej spôsobilosti zúčastniť sa ročného výmenného pobytu v zahraničí, pričom znalosť angličtiny je dôležitým, ale nie jediným kritériom výberu.

 

Kedy sa študenti dozvedia, či boli vybraní?

Výberové konanie sa ukončí na jar a všetci semifinalisti dostanú rozhodnutie do polovice mája. Finalisti sú následne povinní absolvovať prípravné školenie pred odchodom do USA, ktoré sa koná v priebehu júna/júla a do USA vycestujú v auguste. Študenti FLEX programu sa musia vrátiť na Slovensko v dátume určenom organizáciou American Councils. Návraty sú zvyčajne naplánované na mesiace máj/jún.

 

Odporučila by si takýto študijný pobyt zažiť aj ďalším stredoškolákom?

Jednoznačne áno. Mne to dalo nesmierne veľa. Ďaleko od domova som si uvedomila  kopec vecí, ktoré dokážem a ktoré ma bavia. Vylepšila som si svoje prezentačné schopnosti v angličtine, dokážem sa lepšie rozhodovať ako predtým a som omnoho samostatnejšia. Viem lepšie nakladať s vlastnými financiami. Tiež som zistila, že ma veľmi baví dobrovoľníctvo. V USA som sa venovala organizovanej pomoci druhým pravidelne.