NIKOLA SEKEREŠOVÁ, stredoškoláčka z Obchodnej akadémie v Detve, sa stala novu Veľvyslankyňou mladých na Slovensku.
Súťaž Veľvyslanectvo mladých vyhlasuje týždenník Slovenka a je určená pre stredoškolákov a vysokoškolákov. Tento rok sa uskutočnila už po deviatykrát a jej cieľom je podporovať mladé talenty a lokálpatriotizmus. Úlohou študentov je pripraviť projekty na skvalitnenie života ľudí v ich meste či regióne. Ich projekty následne hodnotí porota v zastúpení renomovaných odborníkov z rôznych oblastí. Kategóriu stredoškolákov tento rok finančne podporila Poštová banka a ocenenie si odniesla stredoškoláčka NIKOLA SEKEREŠOVÁ z Detvy. V súťaži porotu zaujala svojím projektom Sociálne podnikanie v Podpoľaní.
V rozhovore nám prezradila, prečo je pre študentov atraktívne zapojiť sa do takejto súťaže, prečo si vybrala práve sociálne podnikanie a tému folklóru.
Prečo si sa zapojila do súťaže Veľvyslanectvo mladých? V čom vidíš zmysel účasti na takomto podujatí?
Do súťaže som sa zapojila z jednoduchého dôvodu: zmeniť a podporiť mesto, v ktorom žijem. Keďže Detva sa mi veľmi páči, vidím v nej veľký turistický potenciál, chcela som sa o tieto benefity podeliť aj s ostatnými a poukázať na tradičné hodnoty mesta, z ktorých môžeme čerpať. Najväčší zmysel tejto súťaže vidím v možnosti skutočne zrealizovať projekt a pomôcť ako veľvyslankyňa mladých aj ostatným pri riešení rôznych podujatí.
Chcú sa dnes mladí aj v tvojom okolí zapájať do podobných aktivít? Majú záujem robiť niečo viac ako len študovať?
Ochota mladých ľudí podieľať sa na tvorbe niečoho pre ostatných z môjho pohľadu rapídne klesá. Študenti často odpočítavajú sekundy do odzvonenia poslednej hodiny a ponáhľajú sa domov – k svojim smartfónom, na čo som poukázala aj v prezentácií môjho projektu. Práca naviac, či dobrovoľné zostávanie v škole aj po vyučovaní v ich prípade nepripadá do úvahy. Avšak úspech a následné benefity by s úsmevom a radosťou prijali všetci.
Aké benefity či povinnosti ti táto funkcia prinesie?
Študent menovaný do tejto čestnej funkcie pôsobí jeden rok ako zástupca názorov mladých ľudí (študentov) žijúcich na Slovensku. Bude nápomocný pri riešení problémov týkajúcich sa študentov vo svojom meste a aktívny pri organizácii rôznych kultúrno-športových aktivít mesta, spozná zaujímavých ľudí, ale hlavne dostane možnosť realizovať svoj vlastný projekt. Navyše víťaz získava atraktívne ceny.
O čom bol tvoj projekt, s ktorým si zvíťazila?
Môj projekt bol o sociálnom podnikaní v Podpoľaní. Chcem sa podieľať na oživení tradícií v tomto krásnom regióne. Radi by sme zatraktívnili pracovné príležitosti, ktoré Podpoľanie ponúka a zapojili do nášho projektu aj nezamestnaných ľudí a dali im zmysluplné zamestnanie, ktoré by zároveň podporilo náš región.
Čo si pod tým presne môžeme predstaviť?
Ľudia by vyrábali napríklad marmelády z pôvodných receptúr, vrátili sa k pekárenským výrobkom či vyšívaniu a tieto výrobky by sme predávali. Taktiež by sme chceli pripravovať workshopy, kde by sa každý mohol učiť tancovať a spievať naše tradičné piesne.
Bol tvoj doterajší život prepojený s folklórom? Bola ti táto téma vždy blízka?
Vyrastala som vo folklórnej rodine. Často sa u nás spievalo. Dokonca aj túto sukňu, ktorú mám dnes na sebe, vyšívala ešte moja prastarká. Sukňu som dostala ako dar od mojej starej mamy. Ona ma tiež učila ľudové piesne a vďaka tomu som sa zúčastňovala na rôznych speváckych súťažiach. Mnohé z nich som vyhrala. Neskôr som sa začala na ZUŠ venovať klasickému spevu, ale to už nebol ten tradičný folklórny spev. Veľmi mi to chýbalo. Aj preto som sa rozhodla, že by som sa rada nejakou formou k nemu vrátila a učila ostatných. Chcem, aby sme si tieto vzácne tradície udržiavali, chránili a posúvali ďalším generáciám.
Uvažovala si niekedy nad tým, že budeš reálne podnikať?
Rozmýšľala som nad tým, keďže som študentkou Obchodnej akadémie, ale len v úplne v maličkom spektre, pretože viem, že podnikanie toho veľa obnáša. Možno práve týmto projektom by som mohla naštartovať svoju podnikateľskú činnosť. Potrebovala by som k tomu ale určite ešte širší rozvoj a nadviazať viac spoluprác s ľuďmi, ktorí by mi s tým vedeli pomôcť. Tento projekt by bol ideálnym spojením toho, čo mám rada a čím by som sa vedela živiť.
Čo bolo pre teba najťažšie v zapojení sa do súťaže?
Minulý rok som sa už súťaže zúčastnila a pripravila projekt taktiež na podporu Podpoľania, ale nebola to až tak moja iniciatíva a šálka kávy. Asi aj preto som neuspela. Najťažšie bolo pre mňa po tomto neúspechu opäť nabrať odvahu ísť niekam, kde som neuspela a skúsiť to znova. Preto by som rada povedala aj ostatným mladým ľuďom, aby sa nevzdávali a nenechali sa odradiť neúspechom. Nech sa snažia ísť stále ďalej, hoci im niečo nevyjde.
V čom to bolo tento rok iné, keď sa ti podarilo zvíťaziť?
Bolo to pre mňa určite veľmi emotívne po vlaňajšom neúspechu. Tento rok som ale projekt postavila naozaj na tom, čo mám rada, vedela som presne, čo obhajujem. A bola to hlavne moja iniciatíva. Vedela som si preto presvedčivo pripraviť prezentáciu i projekt.
V rámci prípravy projektov ste si museli pripraviť aj ich financovanie. Ako sa ti v tom darilo?
To bolo veľmi náročné. Nevedela som si úplne predstaviť, ako to v praxi funguje. S tým mi pomáhala moja profesorka. Keď som však pochopila, že sociálne podniky predstavujú nový rozmer podnikania, tak mi bolo jasné, že dokážeme ich financovanie zvládnuť. Museli sme ale do projektu zahrnúť nezamestnaných a sociálne znevýhodnených občanov. Zákon o sociálnom podnikaní sa však stále ešte rozvíja, nie je úplne dopracovaný, takže sa očakávajú ďalšie jeho novelizácie.
Vo finančnom pláne ti prvé roky svietili červené čísla. Prekvapilo ťa, že prvé roky končia firmy v strate?
Učitelia na škole sa nám vždy snažia vysvetľovať, že nemôžeme očakávať hneď veľké zisky, že to tak v praxi nefunguje. Prvé roky musíme jednoducho rátať s určitou stratou a až potom prídu postupne menšie zisky. Mladí ľudia majú ružové okuliare, čo sa týka začiatkov podnikania a určite mnohé veci pri finančnom plánovaní podcenia. Myslia si, že nepotrebujú veľa peňazí, ale potom zistia, že toho tak málo nie je. Hlavne čo sa týka prevádzky podniku. V tomto mi veľmi pomohla pani profesorka odhadnúť realitu.
Vyčítala ti niečo odborná porota v projekte?
Nemali nejaké zásadné výhrady, skôr mi dávali odporúčania, čo by som mohla zlepšiť. Napríklad, že by sme pečivo či marmelády, ktoré budeme vyrábať, mohli robiť aj pre miestne hotely či ubytovacie zariadenia. Tiež nám navrhovali, či sa v rámci tohto projektu sami nechceme venovať prevádzke nejakého ubytovacieho zariadenia. Myslím si, že v úvodnom štádiu by to však bolo nesmierne náročné. Možno časom by sme o takom niečom mohli začať uvažovať.
Všetky tieto víťazné študentské projekty sú následne aj nejak podporené zo strany organizátorov, aby sa stali realitou?
Bolo nám povedané, že pomáhajú študentom a chodia s nimi za primátormi, či ich víťazné projekty na zlepšenie ich mesta zaujali a či im môžu byť nápomocní a spolufinancovať projekty. Uvidíme aj v mojom prípade, ako sa na to bude mesto pozerať. Robili sme si pri príprave projektu prieskum a dediny v našom okolí by o také niečo mali záujem.
Vieš si predstaviť aj zloženie tímu, s kým by si to celé riešila?
Detailnú predstavu ešte nemám. Určite by som v tom chcela byť iniciatívna nielen ako organizátor, ale venovať sa osobne aj tej časti folklóru. Poznám viacero mladých ľudí, ktorí tancujú vo folklórnych súboroch, takže určite by s workshopmi minimálne na začiatku pomohli možno aj ako dobrovoľníci.
V sociálnom podniku máš povinnosť pracovať so ľuďmi s postihnutím alebo ľuďmi inak znevýhodnenými na trhu práce, teda dá sa povedať, že dlhodobo nezamestnanými. Ako chceš motivovať takíchto ľudí, aby išli pracovať?
Už niečo také funguje. Je to práčova so žehliarňou. Ľudia, ktorí sa tam zamestnali hovoria, že najviac ich teší, že niečo z toho dňa majú. Neprespia ho celý doma a cítia sa užitoční. Vznikajú veľké komunity, kde nachádzajú kamarátov. Ich život sa zmení k lepšiemu. Môžu si tam tiež sem-tam niečo oprať. Rovnako by to fungovalo aj u nás. Ľudia by si vyrobili marmelády či niečo iné a časť z toho by si mohli vziať domov.
Veľvyslanectvo mladých je o podpore mesta, regiónu odkiaľ študenti pochádzajú. Ty si vieš predstaviť, že v Podpoľaní zostaneš žiť? Neťahá ťa to do veľkých miest?
Uvažovala som hlavne o vysokej škole, kam ísť kvôli štúdiu, no stále ma to ťahá na Podpoľanie. Odcestovať z domu preč je pre mňa srdcová záležitosť, ktorú si zatiaľ neviem predstaviť. V Podpoľaní sa cítim doma a aj keď niekam cestujeme zo školy, tak chcem byť doma.
Myslím si, že u nás je ten potenciál veľký. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú druhý júlový týždeň a príde k nám neskutočné množstvo ľudí. Ja cítim, že ten potenciál tohto regiónu nie je využitý počas roku. Až zrazu na tie letné slávnosti prídu neuveriteľné davy ľudí. Chceli by sme ich k nám prilákať touto formou aj počas roka a dať im príležitosť vyskúšať si workshopy, niečo sa na nich naučiť a potešiť sa. Napríklad vyšívanie je krásne, ak sa ho naučia, môžu si robiť radosť kedykoľvek. Dnes takéto folklórne výšivky všetci s hrdosťou nosia na oblečení.
Projekty ste museli prezentovať pred odbornou porotou v angličtine. Dalo sa to zvládnuť?
Angličtinu sa učím odmalička, takže neobávala som sa toho nejak. Ale tiež mi pomohla profesorka angličtiny s doladením niektorých častí. A hoci moja angličtina je dobrá, mala som veľkú trému, preto som niekedy nevedela rýchlo nájsť správne výrazy. Hlavne, keď sa ma porota pýtala niečo na doplnenie, čo som nemala úplne premyslené ani po slovensky. Ale s angličtinou sa už u mladých ľudí ako som ja jednoducho počíta. Čo je možno na škodu, tak to je to, že v slovenčine si vieme naše myšlienky obhájiť rozsiahlejšie ako v cudzom jazyku. Nepôsobíme v angličtine možno tak presvedčivo.
Podporovali ťa aj rodičia, aby si sa zapojila do takejto súťaže?
Áno, veľmi. U nás boli tradície intenzívne podporované odmalička. Rodičia milujú folklór. Vždy bol u nás ľudový spev, môj starký hrá na husle a hral aj v ľudovej kapele. Obávali sa jedine toho, že po vlaňajšou neúspechu môžem byť opäť sklamaná. Iniciatíva a nápad je v človeku, no keď to nevyjde, tak sklamanie býva často obrovské. Predsa len pripraviť projekt stojí veľmi veľa času. Ale držali mi palce, lebo v ich dobe takéto veci neboli možné.
Poštová banka ti ako víťazke venovala finančnú odmenu 1000 eur i hodinky, s ktorými môžeš platiť. Vieš už ako tieto financie využiješ?
Financie si chcem odložiť na sporiaci účet, keďže plánujem študovať na vysokej škole a chcem ich rozumne využiť na osobný a kariérny rast, nie ich bežne minúť.
Okrem finančnej odmeny od Poštovej banky si získala aj trojtýždňový jazykový pobyt na Malte od StudyPlanet. Bola si niekedy na takomto pobyte v zahraničí? Čo od toho očakávaš?
V rámci strednej školy som sa zúčastnila na viacerých zahraničných pobytoch napr. v Českej republike, v Rumunsku a v budúcom školskom roku ma čaká aj ďalší výmenný pobyt v Taliansku a absolvovanie praxe na tri týždne v rámci školy, taktiež na Malte. Keďže vďaka škole sa vždy cestuje za účelom praxe a výmenných pobytov, s jazykovým pobytom som skúsenosť ešte nemala, a preto sa naň veľmi teším a verím, že sa vďaka nemu zdokonalím vo viacerých smeroch, nielen v angličtine, ale hlavne v samostatnosti a schopnosti začleniť sa a reagovať na nové prostredie a ľudí.
Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.
