TOMÁŠ HASALA je bývalý podnikateľ, ktorý stojí za zrodom najväčšieho rezervačného portálu na Slovensku – Limba.com. Po 20 rokoch v biznise sa rozhodol urobiť jednu výnimočnú vec- svet obchodu vymenil za prácu s talentovanými mladými ľuďmi na Slovensku. Ako manažér vstúpil do neziskového sektoru a dnes už tretí rok s nadšením riadi neziskovú organizáciu NEXTERIA.
Rozprávali sme sa, prečo podnikateľ odíde riadiť neziskovú organizáciu, akí sú dnešní slovenskí vysokoškoláci, prečo nám húfne odchádzajú študovať do zahraničia a nevracajú sa, ale aj to , či si už mladí ľudia začínajú uvedomovať, že samotný diplom z vysokej školy nie je to, čo im pomáha získavať dobrú prácu.
Ako si sa dostal od vlastného biznisu k manažérskej práci v neziskovom sektore?
Život je veľmi pestrý a veci sa často v živote uzatvoria ako kruh. Ja som pred podnikaním začínal pôvodne s neziskovkou. Naša firma vznikla ako absolútne neplánované vyústenie mnohoročnej neziskovej činnosti zo záujmu o ochranárstvo a rozvoj vidieka a ľudovej architektúry. Odtiaľ už bol iba kúsok k vidieckemu turizmu a založeniu úspešnej cestovnej kancelárie. Vznikla viac-menej z nevyhnutnosti, aby sme napĺňali drevenice, ktoré sme pomáhali opravovať. O pár rokov z toho vznikol veľký ubytovací rezervačný systém Limba.com. Po rokoch som však už necítil, že ma to niekam posúva a chcel som v živote niečo zmeniť.
Prečo padlo rozhodnutie práve na neziskový sektor?
Urobil som vtedy jednu vynikajúcu vec a to radím každému, kto bude chcieť niekedy robiť veľké rozhodnutie. Radil som sa s veľa zaujímavými ľuďmi. Pomohlo mi to zadefinovať si, čo vlastne chcem. Hľadal som niečo, čo bude mať víziu, nebude postavené na financovaní štátom a chcel som pracovať s mladými ľuďmi. Počas podnikania som chodil prednášať na vysoké školy a videl som v tom veľký zmysel. V tom čase som sa náhodne zrazil s projektom Nexteria, ktorý zhodou okolností hľadal manažéra, spĺňal všetky moje kritériá a venuje sa rozvoju mladých ľudí.
Neodrádzalo ťa, že ide o projekt v neziskovom sektore? Nevníma sa stále neziskovka ako niečo menejcenné?
Do istej miery som neziskový sektor podceňoval aj ja. Ľudia ho vnímajú ako niečo ľahšie. Moja skúsenosť je však presne opačná. Nikdy som neriešil tak komplexné a zaujímavé problémy, keď to porovnám s podnikaním. Minimálne v našich podmienkach je to určite náročnejšie a zaujímavejšie ako v biznise. Neziskovému sektoru by určite pomohlo, ak by ho hlavne profesionáli z biznisu vnímali ako niečo plnohodnotné. A to nielen v zmysle donorstva, ale aj vlastného uplatnenia. V zahraničí je profesionálna skúsenosť manažéra s neziskovým sektorom niečo úplne normálne a hodnotné. Bolo by úžasné, ak by sa to podarilo aj na Slovensku. Pomohlo by to obom stranám.
Ako to môže pomôcť napríklad manažérom, keď odídu z dobre plateného miesta?
Manažéri tu získajú iný kontakt s realitou. Myslím, že ich to dokáže neskutočne obohatiť, pretože realita nie je iba o obchode. Tu nehovorím však o ich zapojení ako dobrovoľníkoch, ale o ich profesionálnom zapojení. Toto môže byť veľkou vzpruhou pre krajinu ako takú, keď sa dva veľmi dôležité svety spoja.
Myslíš, že ľudia takéto pracovné príležitosti už pomaly začínajú chápať?
Je to skôr výnimočné. Moji blízki napr. neboli veľmi prekvapení, keď som sa rozhodol pracovať pre neziskový sektor, ale pre širšie okolie to bol doslova šok a považovali to za nezmysel. Príkladov ako som ja, je u nás veľmi málo.
Prečo ťa oslovila práve Nexteria a práca s mladými ľuďmi?
Nexteria má krásnu víziu zlepšovať krajinu cez rozvoj mladých ľudí. Má zdravé jadro aj v tom, že nestojí na financovaní štátom či európskych peniazoch. Tento projekt spĺňal do bodky to, čo som si vymyslel.
Snažíš sa ovplyvňovať chod spoločnosti aj cez iné iniciatívy, ktoré zlepšujú krajinu. Nedávno to bola napr. Kampaň a dosť! za lepšie vzdelávanie. Prečo to pokladáš za dôležité?
To ide ruka v ruke. Som aktívny človek so záujmami. Navyše v Nexterii sa venujeme vzdelávaniu mladých a ich rozvoju, a preto mi aj oblasť vzdelávania leží na srdci. Som absolútne zdesený z toho, čo sa momentálne deje a to je masový odchod mladých ľudí do zahraničia. Nebol by to problém, pokiaľ by sa vracali. Máme tu však teraz exodus jednej generácie, oveľa silnejší ako bol v 90. rokoch. Vtedy to bolo pochopiteľné, prečo mladí ľudia odchádzajú. Dnes je to však naša chyba. Úroveň našich škôl a nálada v spoločnosti sú veci, za ktoré sme zodpovední len my sami a nikto iný. Tých mladých ľudí vlastne vyháňame sami. To považujem za obrovský problém.
Aká je tvoja skúsenosť s mladými ľuďmi, ktorí nám tu zostávajú?
Sú fantastickí. Moja skúsenosť je však subjektívna, lebo pracujem s pomerne malým množstvom ľudí. Do našej Leadership Academy vyberáme zo stoviek prihlášok desiatky mladých ľudí a tí sú výnimoční. Ak by som však bol dekan vysokej školy a mám prijať tisíce ľudí, tak mám obrovský problém. Musia vyberať spomedzi takých ľudí, ktorí v našej generácii ani nepomýšľali ísť na vysokú školu. Dnes na vysokej škole študuje skoro každý a na kvalite študentov je to poznať.
Máš nejakú skúsenosť cez vaše aktivity aj so Slovákmi študujúcimi v zahraničí?
Nedávno sme robili naše najväčšie podujatie Night of Chances aj v Brne. Moja osobná skúsenosť bola až tragická. Zistili sme, že na tých školách študuje polovica Slovákov a 80 percent z nich sa, podľa našich zistení, nevracia späť. To sme boli len v Brne. To, že naše vysoké školy nemôžu konkurovať MIT a Oxfordu je samozrejmé, ale aby sme nevedeli konkurovať brnenským univerzitám, to je náš problém.
Prečo sa títo študenti rozhodli ísť do Brna? Zisťovali ste to?
Tieto univerzity robia obrovský nábor a robia to šikovne. Majú krásne areály neporovnateľné s našimi. Osobne si myslím, že rozdiel vo výuke nebude nejaký zásadný. Je to skôr psychologická rovina, že sme na Slovensku klesli tak hlboko, akoby ani nemalo zmysel tu študovať. Čo je podľa mňa nezmysel a toto vnímanie ľudí musíme zmeniť.
Prečo tam takmer všetci zostávajú? Prácu by si našli aj tu.
To má tiež veľmi racionálny dôvod. My sme kedysi mali ako vysokoškoláci len nejaké letné brigády. Oni dnes popri vysokej škole všetci pracujú vo firmách. Od 3. ročníka na polovičný úväzok, ku koncu školy už na plný. V praxi to znamená, že si vytvárajú väzby už počas školy. Ten mladý človek by sa v princípe aj chcel vrátiť, ale je mu prirodzenejšie zostať tam, kde má vybudované väzby.
Naše vysoké školy nerobia intenzívny marketing, lebo ešte stále necítia ten tlak?
Cítia a bijú na poplach, ale systém je nastavený tak, že to nevedia ovplyvniť a ich možnosti sú strašne obmedzené. Je to naša chyba a naše rozhodnutie, že vzdelávaniu na Slovensku neprikladáme dôležitosť. Nie je to len chyba politikov, ale nás občanov. Nevážime si vzdelávanie a aj toto je výsledok. Politici počúvajú, ale počúvajú len toho, kto hovorí. Ešte stále neexistuje celospoločenský tlak, že chceme na Slovensku kvalitné vzdelávanie.
Keď sa vrátim ku študentom, s ktorými v Nexterii pracuješ, majú iný záujem o spoločnosť a to, čo sa v nej deje?
Ten záujem je u nich enormný. Vyberáme práve takých, ktorí majú záujem meniť veci okolo seba. Neverím v žiadnu zázračnú moc politikov. Tí sú len odrazom spoločnosti. Pokiaľ nevygenerujeme tlak zdola, politici si budú riešiť, čo trápi ich. Nexteria svet nezachráni, ale ak vyšleme do spoločnosti stovky mladých šudí, ktorí budú dobre vzdelaní, hodnotovo nastavení, aktívni, bude ich počuť, to je tlak, ktorí dokáže veci meniť.
Zapájajú sa vaši študenti aj dnes individuálne aktívne do nejakých projektov?
Väčšina z nich je zaangažovaná v rôznych neziskových aktivitách. Veľa študentov je u nás napríklad z neziskovej organizácie Trojsten, jedna naša študentka organizuje už roky festival v Hontianskch Nemciach, iní študenti založili web o pozitívnych stránkach Slovenska. Takých príkladov sú desiatky.
Vnímaš, že rastie záujem študentov o programy, ako je ten váš? Chápu , že je dobré venovať sa aj niečomu viac ako len klasickému štúdiu?
Myslím si, že si to uvedomujú. Mať vysokú školu je dnes už len nevyhnutná podmienka. Ak si chce nájsť mladý človek dobré miesto, vysoká škola už nestačí. Ak iba študoval a popri škole nič nerobil, nezavolajú ho ani na konkurz. Takéto veci majú vplyv dokonca aj na výšku ich platu. Na trhu práce je záujem o aktívnych ľudí, ktorí majú názor, vedia ho podať a majú rôzne aktivity. Každou aktivitou získava človek nové zručnosti.
Ako vy rozvíjate vo vašom programe študentov? Čo si môžu odniesť od vás?
Náš rozvojový program je postavený na praxi. Posielame študentov napr. do firiem na projekty, kde sa učia manažérskym zručnostiam na konkrétnych veciach. Toto učenie sa prácou má omnoho väčšiu hodnotu ako keď im o tom niekto iba hovorí.
Čo presne je vaša Leadership Academy, ktorú vysokoškolákom ponúkate?
Je to rozvojový program, ktorý študujú študenti 3 roky popri vysokej škole. Tieto aktivity sa teda dejú popri ich štúdiu po večeroch alebo v sobotu. Má formu workshopov, projektov vo firmách, mentoringu, diskusií a pod. Študujú tu študenti rôznych odborov. V jednom tíme je napr. manažér, právnik, lekár a žurnalista. Ľudia, ktorí by sa bežne v rámci pracovnej úlohy nestretli. Vznikajú tam úžasné väzby. Takýto náš tím sa dostal aj do finále na prestížnej súťaži v Prahe organizovanej firmou McKinsey, kde sa riešia vyslovene biznisové úlohy. Presadili sa práve tým, že dokázali priniesť rôzne pohľady. To považujem za silnú stránku aj v budúcnosti. Ak je v skupine pestrosť, má väčšiu hodnotu. Kurzov a workshopov je veľa, ale toto vzdelávanie má hodnotu práve v systematickej a intenzívnej dlhodobej práci s mladými. Získajú tu nielen zručnosti, ale aj obrovské množstvo hodnotných kontaktov. Aj pokiaľ ide o akúsi ľudskú hĺbku, tak za 3 roky dokážete s mladým človekom urobiť toho veľa. A je to hlavne obrovský rozdiel oproti všetkým tým rýchlokurzom, ktorými sa dnešný svet hemží.
Spomínal si mentorov. Kto sú mentori týchto študentov?
Každý náš študent má 3 roky mentora. Sú to vysokopostavení ľudia z biznisu z okruhu našich podporovateľov. Venujú sa im jeden na jedného.
Vedia zúročiť nejak skúsenosti a rady mentorov pri vlastných projektoch?
Každý z nich pracuje počas štúdia u nás na svojom mikroprojekte a ten musím mať nejaký spoločenský rozmer. Toto je ďalší dôležitý rozmer nášho programu – jedna vec je totiž byť súčasťou nejakého projektu, a celkom iná vec je nejaký projekt vymyslieť, naplánovať a zrealizovať. Aj keby obsahom projektu bola iba drobná zmena v okolí, je to niečo, čo väčšina ľudí nikdy nezažila. Z takejto skúsenosti budú naši študenti čerpať celý život.
Ako sa môžu študenti zapojiť do Leadership Academy?
Do 2. mája si treba podať prihlášku na nla.nexteria.sk – následne študent dostane prihlášku do niekoľkokolového výberového procesu. Náš výberový proces je náročný, ale kto má vlastné aktivity a je zvyknutý pracovať na sebe, ten má veľkú šancu byť prijatý, zažiť silné 3 roky a získať počas nich nielen prax a skúsenosti, ale aj neskutočný network. Podmienkou je ale spoločenský rozmer. My sme neziskovka, nefundraisujeme peniaze kvôli tomu, aby naši absolventi mali raz lepšie platené joby. Celá naša podpora dáva zmysel iba vtedy, ak chcete meniť svet vo vašom okolí k lepšiemu.
Robíte tiež pravidelne jedno veľké podujatie pre študentov Night of Chances (NOC). O čo ide?
Za posledné roky sa z NOC-i vyformovalo najuznávanejšie kariérne študentské podujatie na Slovensku. Prakticky počúvame, že ani inde v Európe takýto typ podujatia neexistuje. Pracuje na ňom 6 ľudí z Nexterie a 60 dobrovoľníkov. Bežne vyzerajú kariérne podujatia ako stánky s personalistami, ktorí oslovujú ľudí. My sme sa vydali cestou zaujímavého obsahu ako sú napríklad kvalitné workshopy, ktorých prebieha paralelne aj 10. Mávame tu speed dating, kedy sa najvyšší šéf firmy rozpráva so študentmi medzi 4 očami. Dostať sa napr. k riaditeľovi banky je pre študenta zázrak. Stretávajú sa tu najzaujímavejšie firmy a najzaujímavejší študenti. Kariérne podujatia bývajú bežne zadarmo. Naše nie je a o tom, že to robíme kvalitne, svedčí aj fakt, že záujem je obrovský aj napriek tomu, že u nás si študenti musia platiť. Peniaze, ktoré na vstupnom získame, nie sú dôležité, oveľa dôležitejšie je to, že chceme, aby to študenti vnímali ako investíciu do seba. Študenti, ktorí sa zídu na Night of Chances, sú vďaka tomu celkom iná skupina, aká by sa stretla len tak náhodne. Mnohí ľudia nechcú uveriť, že študenti sú ochotní prísť v noci do školy, aby sa dobrovoľne vzdelávali. Ale my v Nexterii sme zvyknutí robiť veci inak.
