R. Králiková: Nechceli sme sa viac prizerať, kam sa naše školstvo rúti

Riaditeľka projektu TO DÁ ROZUM hovorí o pripravovanej vízii
Riaditeľka projektu TO DÁ ROZUM hovorí o pripravovanej vízii / Foto: Z.Gránska

TO DÁ ROZUM je nový projekt, ktorý by mal zásadným spôsobom zmeniť vzdelávanie na Slovensku.  Nezisková organizácia MESA10 pod vedením jej prezidenta Ivana Mikloša a manažérky Renáty Králikovej pracuje na tom, aby sme na Slovensku v roku 2040 mali školstvo, ktoré bude produkovať dobre pripravených ľudí na povolania, ktoré dnes neexistujú, na svet, ktorý teraz nepoznáme. Títo ľudia musia dokázať kriticky myslieť, byť schopní hľadať riešenia, mať záujem pomáhať druhým a prejavovať záujem o krajinu, v ktorej žijú. Ak budeme produkovať úspešných ľudí, bude úspešná aj naša krajina. „Bez kvalitného školstva je to jednoducho vylúčené,“ tvrdí manažérka projektu Renáta Králiková.

 

Ľudia nepoznajú pravdu

Mnohí ľudia si dnes stále neuvedomujú naliehavosť problému, ktorý tlačíme pred sebou a veria veciam, ktoré nie sú pravdou. MESA10 v spolupráci s prieskumnou agentúrou Focus zmapovala preto najväčšie mýty, akým Slováci veria. Viaceré z nich dokonca ovplyvňujú ich životné rozhodnutia. „Ľudia musia poznať pravdu, aby premenu lepšieho vzdelávania prijali a v plnej miere podporili. Je to dôležité, aby sme sa spoločne pohli vpred. Týka sa to nás všetkých,“ vysvetľuje Králiková.

V čase, keď prebehli na Slovensku najväčšie reformy, školstvo malo nižšiu prioritu a hoci sa v ňom udiali zmeny, jeho reforma od podlahy sa nikdy neuskutočnila.

"V oblasti školstva cítime obrovský dlh. Považujem to za kľúčovú oblasť. Ak chce byť Slovensko úspešné vo svete, je potrebné školstvo reformovať. Je potrebné tu urobiť veľmi veľa a chceme vytvárať predpoklady, aby k zmene došlo. Nechceme opravovať existujúci systém, ale chceme jeho zmenu," vyhlásil v stredu na tlačovej besede Ivan Mikloš.

Foto: Archív To dá rozum

Akým mýtom stále veríme?

Mýty, ktoré tím projektu TO DÁ ROZUM zostavil, sa týkali rôznych oblastí. Od toho, že ľudia veria, že za socializmu sme mali kvalitnejšie školstvo až po to, že si o sebe myslíme viac ako v skutočnosti vieme a že dnes sa na vysokú školu dostane každý, kto chce.

Jedným z mýtov  je napríklad to, že všetky deti majú v predškolskom veku možnosť chodiť do materskej školy.Hoci predškoláci sú prijímaní prednostne, výrazným problémom ostávajú nedostatočné kapacity materských škôl. V roku 2015 bolo celkovo nevybavených 13 482 žiadostí o miesto v materskej škole, t.j. 8,5% všetkých detí v škôlkach. Pre rodiny s nízkymi príjmami, ale nad hranicou hmotnej núdze, ostávajú problémom aj finančné bariéry,“ vysvetľuje členka tímu Martina Kubánová.

Ďalším z mýtov je napríklad to, že akademicky šikovné a nadané deti sa lepšie rozvíjajú vo výberových školách. Podľa prieskumu Focusu si to myslí až viac ako 76 percent rodičov. Mnohí v tomto presvedčení posielajú svoje deti na 8-ročné gymnáziá mysliac si, že im zabezpečia podnetnejšie prostredie a lepšiu budúcnosť. „Výskum s takýmto zameraním sa na Slovensku zatiaľ nerealizoval. Rôzne štúdie zo zahraničia však dokazujú, že je skôr mýtom než pravdivým tvrdením. Výskum z estónskych škôl napríklad demonštruje, že skorá selekcia detí do elitných či výberových škôl dokonca spôsobuje, že študijné výsledky týchto detí klesajú. Vyplýva z toho, že najlepší žiaci rastú svojim tempom bez ohľadu na to, či sú spolu v elitnej triede alebo nie, zatiaľ čo ak chýbajú ako ťahúni v bežných triedach, spôsobuje to najmä ešte väčšie zaostávanie slabších žiakov,“ dodáva analytik Jozef Miškolci zo SGI a člen prípravného tímu.

Nielen vo svete, ale aj na slovenských školách sa už niekoľko rokov experimentuje so známkovaním a spochybňuje sa jeho prínos v učení. Takmer polovica Slovákov je však stále presvedčená, že známky a tresty sú pre deti potrebné, aby sa dobre učili. Česká psychologička Jana Nováčková sa už dlhodobo venuje tejto problematike a upozorňuje, že najnovšie poznatky z výskumov o mozgu hovoria, že známky učenie nepodporujú. Podľa Nováčkovej používanie trestov a zlých známok v škole paradoxne nevedie deti k motivácii, aby sa zlepšili, ale k rezignácii. To, čo deti skutočne potrebujú pre svoje učenie a prácu v škole, je podľa nej okamžitá spätná väzba. Efektívna spätná väzba má byť individuálna a nemá byť verejným hodnotením pred celou triedou.

Ako problematické sa ukazuje u detí aj kritické myslenie, tvorivosť a empatia. Väčšina Slovákov si myslí, že tieto schopnosti možno v triedach rozvíjať len vtedy, ak znížime počet detí v triedach. Autori projektu ale oponujú, že rozvoj týchto zručností môže prebiehať súčasne s inými vzdelávacími cieľmi, pokiaľ sa využívajú vhodné pedagogické postupy a napríklad namiesto toho, že by učiteľ iba vysvetľoval učivo a žiaci len počúvali, mohol by žiakov aktívne zapájať do spolupráce a viesť k vzájomnej komunikácii. Ako hovorí J. A. Komenský, mali by sme hľadať spôsob, aby učitelia menej učili a žiaci viac pochopili.

Zaujímavým zistením tiež bolo, že viac ako polovica opýtaných verí tomu, že rodičia si vyberajú školu pre svoje deti na základe rebríčkov škôl v celoštátnych testovaniach. V skutočnosti pri výbere školy zavážia u rodičov oveľa významnejšie iné kritériá, ako sú výsledky absolventov v celoplošných meraniach. Prieskum ministerstva školstva  ukázal, že deti súkromných škôl chodia do škôl výrazne radšej. Pri výbere súkromných škôl sa rodičia sústredia na kritériá ako že v triedach spravidla pripadá na jedného učiteľa menej žiakov ako v školách verejných a učitelia sa tak môžu deťom viac venovať. Rodičia tiež oceňujú lepšiu vybavenosť súkromných škôl a fakt, že v nich učitelia využívajú inovatívne pedagogické stratégie, ktoré žiakov viac motivujú k učeniu. Dôležitá je pre nich aj celková klíma školy. Podobne podľa tímu TO DÁ ROZUM pravdepodobne pristupujú aj rodičia pri výbere verejných škôl. Podľa reprezentatívneho prieskumu, realizovaného v rámci kampane Chceme vedieť viac, respondenti najčastejšie súhlasili s tvrdením, že dobrá škola je taká, v ktorej sa deti cítia dobre a vďaka tomu ich baví učiť sa.

 

ĎALŠIE PRÍKLADY MÝTOV O ŠKOLÁCH, KTORÝM SLOVÁCI VERIA

  • Za socializmu sme mali lepšie školstvo, než je teraz.
  • Deti s rôznym postihnutím (ako napr. zrakovým, telesným, sluchovým alebo mentálnym) by sa mali vzdelávať v samostatných školách a triedach bez prítomnosti detí, ktoré nemajú žiadne postihnutie, pretože je to pre všetky deti lepšie.
  • Žiaci nevedia posúdiť, čo bude pre nich v živote užitočné, a preto by sa v škole mali učiť aj veci, ktoré považujú za zbytočné.
  • Väčšina mladých ľudí na Slovensku ovláda angličtinu.
  • Na Slovensku sa mladí ľudia dobre vyznajú vo financiách a narábaní s peniazmi.
  • Mladí ľudia u nás sa dobre vyznajú v počítačoch a nových technológiách.
  • Učitelia na Slovensku pracujú v porovnaní s inými povolaniami málo.
  • Štúdium na vysokej škole je bezplatné.
  • Na vysokú školu sa dnes na Slovensku dostane každý,  kto chce.

 

Robme veci, čo dávajú zmysel

Dnes robíme veci, ktoré vôbec nekorešpondujú s tým, čo sa deje okolo nás. Ivan Mikloš na tlačovej besede upozornil na to, že nepripravujeme naše deti na výzvy budúcnosti. „Až pri 45 percentách pracovných miest na Slovensku, čo je najväčší podiel v rámci krajín OECD, je stredné až vysoké riziko, že ľudia budú nahradení strojmi,“ uviedol. Je podľa neho  kritické, že nepripravujeme deti na nové typy práce, ktoré ich čakajú.

Ako problém tiež vnímajú autori TO DÁ ROZUM, že sa dnes nerozvíjajú u detí zásadné zručnosti ako kritické myslenie, kreativita a empatia. Morálne a etické hodnoty nesmú byť podľa nich pri vzdelávaní druhoradé. Chcú vychovávať komplexné sebavedomé osobnosti. Podľa novej vízie budú viesť deti napr. k stanovovaniu si cieľov a učiť ich ako ich dosahovať. Cieľom bude, aby deti učivu porozumeli a nie si v škole odsedeli zopár hodín. Systém vzdelávania sa bude prispôsobovať im a nie naopak ako je tomu dnes.

Ako ďalší zásadný problém vnímajú, že naše obyvateľstvo starne. „Sme krajina, kde klesá pôrodnosť, prichádzame o mladých ľudí, ktorí idú študovať a za lepšou prácou do zahraničia a navyše sme mimoriadne uzavretá krajina voči imigrantom,“ vysvetľuje Králiková nepriaznivý trend vývoja.

Tím projektu vysvetlil, že výsledkom nimi pripravovaného návrhu reformy by mali byť zdraví, spokojní a šťastní mladí ľudia, pripravení na celoživotné učenie, motivovaní a empatickí učitelia, ktorí sa budú stále po profesionálnej stránke rozvíjať. A v neposlednom rade rodičia ako partneri, ktorých bude dianie v školách zaujímať a budú mať záujem o jeho kvalitu. V neposlednom rade hovoria o kvalitnom riadení školstva na systémovej a inštitucionálnej úrovni.

O implementáciu vízie sa neboja. Hoci ani Ivan Mikloš nie je aktuálne politikom a tento projekt mu nemá podľa jeho slov slúžiť ako návrat do politiky, autori projektu veria, že túto víziu prijme nielen verejnosť, ale aj politici. Sú presvedčení, že ich pripravovaný dokument nie je z tých, ktoré skončia v šuplíku. „Naša vízia bude kvalitná, komplexná a ponúkneme ju politickým stranám,“ hovorí Králiková.

 

Využijú najlepšie skúsenosti zo sveta

S váženými odborníkmi z rôznych krajín Európy sa radili o tom, aké existujú modely vízií vzdelávania. V budúcnosti chcú s odborníkmi zo Slovenska i zo zahraničia hovoriť o hlavných nedostatkoch, ktoré sú v našom školstve problémom pri efektívnom vzdelávaní a fungovaní systému. Chcú sa tiež poradiť o ich skúsenostiach a analyzovať, či je niečo z toho možné použiť aj v našich podmienkach.

„Nie je to tak, že by bolo možné jednoducho vziať tie najlepšie veci zo všetkých systémov a použiť ich. Tak to nefunguje. Jedna vec na druhú nadväzuje, a preto je vždy potrebné pozrieť sa na to v určitom kontexte. Chce to detailné vyhodnotenie, aké podmienky sú nevyhnutné na to, aby mohol model zo zahraničia u nás fungovať a čomu predísť, čo by fungovanie takéhoto modelu znemožňovalo,“ vraví riaditeľka projektu.

Ako príklad uvádza, že nie je možné dať učiteľovi väčšiu slobodu len tak, lebo ju majú vo Fínsku. Musíme sa pozrieť, čo je za tým, prečo dokáže v rámci tej slobody dosahovať dobré výsledky. Dostávajú úplne iné vzdelávanie, sú inak hodnotení, nároky na výber na pedagogické školy sú tam iné.

Vízia, ktorú v stredu verejnosti predstavili má všeobecný charakter a hovorí, kde sa má podľa nich slovenské školstvo po reforme dostať. Postupne však prídu s konkrétnymi riešeniami. Králiková súhlasí, že nejaká zhoda v ich vízii s pripravovaným Národným programom tam určite je, ale dodáva, že z ich strany pôjde o rozsiahlejšie návrhy.

„My sme sa úplne odpútali od dneška a zadefinovali sme ideálny model vzdelávania, ku ktorému sa chceme do roku 2040 priblížiť. Na základe tohto modelu, alebo vízie, vyhodnocujeme, čo vnímame ako slabé stránky nášho systému a čo nám chýba k naplneniu vízie. Na základe tohto budeme vedieť povedať, aké zmeny nás k vízii priblížia. Pripravujme zmeny od predškolského vzdelávania až po vysokoškolské,“ vysvetľuje Králiková.

 

Nikto im nezväzuje ruky

Počas prípravy novej vízie pre slovenské školstvo sa cítia byť úplne slobodní, nakoľko ich netlačia žiadne politicky dané termíny. Ich prioritou je pripraviť reformu školstva najlepšie ako je to možné. Všetky predošlé zmeny v školstve boli ušité za pár mesiacov. Tomu sa chcú vyhnúť. Jediný termín, ktorý si stanovili je, stihnúť to do volieb.

„Budeme robiť veci, ktoré doteraz na Slovensku nikdy neurobil. Zbierať dáta, o témach, ktoré sú dôležité, ale doteraz ich nikto do hĺbky neskúmal. O mnohých veciach predpokladáme, že nejako sú, ale aj z vlastnej skúsenosti viem, že skúmanie v teréne vás môže prekvapiť zásadným spôsobom a veci môžu byť úplne inak,“ dodáva riaditeľka, prečo je dôležité poznať realitu.

Aj vďaka hĺbkovej analýze budú môcť precízne a zodpovedne formulovať zmeny, odporúčania a návrhy. Následne ich plánujú pilotne testovať.

 

RENÁTA KRÁLIKOVÁ

Riaditeľka projektu TO DÁ ROZUM neziskovej organizácie MESA10. Má 20-ročnú skúsenosť v oblasti vysokého školstva (VŠ) a v ostatnom období aj v ďalších oblastiach vzdelávania. V rokoch 2010 – 2012 pracovala ako poradkyňa pre vzdelávania premiérky Ivety Radičovej. Predtým pracovala v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť – SGI, kde realizovala viacero výskumných projektov v oblasti VŠ. V rokoch 2004 – 2006 pracovala na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde začala ako analytička a poradkyňa štátneho tajomníka pre oblasť VŠ a ľudských zdrojov. Následne pre ministerstvo riadila projekt hradený z úveru Svetovej banky, ktorého cieľom bolo skvalitniť ľudské zdroje v rezorte školstva, práce a sociálnych vecí. V projekte TO DÁ ROZUM je zodpovedná za oblasť vysokého školstva a vedy.
Čítajte viac o téme: Reforma školstva, To dá rozum
Zdieľať na facebooku