24.5.2016 |
Názor verejnosti na súkromné školstvo zisťoval reprezentatívny prieskum agentúry STEM/MARK pre Paneurópsku vysokú školu (PEVŠ). Cieľom prieskumu bolo primárne zistiť, ako vnímajú Slováci kvalitu súkromných vysokých škôl v porovnaní s verejnými. Výsledky svojich zistení dnes prezentovali na pôde PEVŠ na tlačovej konferencii v Bratislave.
Najväčšie problémy vysokého školstva
Slováci uviedli, že hlavné problémy vysokého školstva vidia v oblasti jeho financovania (16 %), ale aj v nízkej kvalite vzdelávacích inštitúcií (14 %). Ako ďalšie v poradí sa medzi nedostatkami objavili zlé uplatnenie (10 %), nekvalitní pedagógovia (9 %), korupcia (7 %) a nízke nároky na študentov (6 %). „Názor verejnosti na otázku kvality vysokého školstva naznačuje, že vnímanie tohto sektora na Slovensku kopíruje všeobecné nastavenie spoločnosti v definovaní problémov školstva ako takého,“ povedal zástupca agentúry STEM / MARK Václav Forst k výsledkom prieskumu, ktorý bol realizovaný prostredníctvom internetového panelu.
Súkromné verzus verejné vysoké školy
Pri všeobecnom porovnaní kvality súkromných a verejných vysokých škôl panuje v názore verejnosti vzácna zhoda. Súkromné vysoké školy považuje za kvalitnejšie 27 % opýtaných, pričom túto skupinu definujú skôr mladí ľudia a mužská populácia. Takmer rovnako, 28 % respondentov, sa v tomto smere prikláňa ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu na verejných vysokých školách. Túto skupinu zase charakterizujú najmä starší respondenti a ženy.
Väčšina Slovákov (72 %) vníma súkromné vysoké školy lepšie najmä v oblasti kvality vybavenia a v individuálneho prístupu (71 %). Pre verejné vysoké školy je charakteristická finančná dostupnosť (65 %).
Výrazné rozdiely v kvalite súkromného a verejného vysokoškolského sektora potvrdil prieskum v porovnaní konkrétnych parametrov definujúcich vzdelávanie študentov. Až 72 % opýtaných Slovákov si myslí, že súkromné školy poskytujú svojim študentom kvalitnejšie vybavenie. Takmer identický názor prevláda u 71 % respondentov v parametre individuálneho prístupu.
Rozdiely v prospech súkromných vysokých škôl je badať aj pri parametroch kvality vzdelávania a dobrého uplatnenia. Takmer polovica opýtaných (44 %) sa prikláňa k vyššej kvalite vzdelávania a viac ako tretina Slovákov (42 %) si myslí, že uplatnenie absolventov súkromných vysokých škôl je lepšie. Pre verejné vysoké školy sú charakteristické najmä dva z posudzovaných faktorov – história (52 %) a finančná dostupnosť (65 %), v ktorých výrazne dominujú v povedomí Slovákov.
Radan Jünger, podpredseda Správnej rady PEVŠ, na tlačovej konferencii uviedol, že uplatniteľnosť absolventov na trhu práce je pre mladých ľudí asi najdôležitejšia. Na tento parameter sa preto súkromné školy podľa neho sústreďujú najviac.
Saskia Repčíková, riaditeľka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR, poznamenala, že už na úrovni materských, základných a stredných škôl bojujú s rôznymi mýtami a predsudkami voči súkromným školám, a preto je potrebné otvárať témy súkromného vzdelávania a jeho kvality a dostupnosti. V súvislosti so súkromným školstvom sa hovorí podľa nej často o nekvalite, o kupovaní diplomov alebo že sa štvorkári dostávajú na gymnáziá. Nie je to však podľa nej tak.
„Výsledky našich žiakov sú významne lepšie. V meraní OECD sú nad priemerom. Dlhodobo dominujeme v matematike a jazykoch v maturitách. Testovanie 9 dosahujeme vo všetkých predmetoch nadpriemer krajiny a v Testovaní 5 sú žiaci súkromných škôl štatisticky významne najlepší. O kvalite teda nemôže byť pochybností napriek tomu, čo sa často hovorí,“ dodala Repčíková.
Kvalitu jednotlivých fakúlt vysokých škôl každoročne hodnotí aj Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Keďže viaceré súkromné vysoké školy nesúhlasili so zaradením do hodnotenia ARRA, stále sa v rebríčkoch kvality ich hodnotenie nenachádza. Ivan Ostrovský z ARRA si myslí, že tento ich nesúhlas nekorešponduje s nejakou diskrimináciou o ktorej hovoria. Štát nastavili limity pre jednu aj druhú skupinu škôl. Verejným vysokým školám obmedzil prístup k financiám tak, že nemôžu voľne nakladať so svojím majetkom, brať si úvery a podobne, tak súkromné vysoké školy majú limitovaný prístup k financiám na vedu a výskum. Je to snaha o vyváženie.
„Hlavný mýtus je, že všetky vysoké školy sú rovnaké a seberovné a to nie je pravda. Ako každý iný systém na tejto planéte, aj vysoké školy by mali byť rozdielne a v skutočnosti aj sú. Preto hodnotiť ich unifikovaným spôsobom sa takmer ani nedá,“ upozorňuje Ostrovský.
„Súkromné vysoké školy pokrývajú prevažne humanitno-spoločenské odbory. A za takýchto okolností porovnávať ich so školami, kde sú napr. aj s technické, medicínske a farmaceutické odbory, je miešanie hrušiek s jablkami. Ak by sa prieskum realizoval na úrovni fakúlt, mal by asi inú výpovednú hodnotu,“ dodal Ostrovský. „Prieskum nám však ukázal, že s verejnosťou naozaj treba pracovať, pretože vidieť, aký malý prehľad má o vnútornom fungovaní vysokých škôl,“ dodal.
Vzdelanie malo podľa vysokoškolákov vyššiu hodnotu
Reprezentatívny prieskum agentúry STEM/MARK priniesol rovnako zaujímavé zistenia v porovnaní hodnoty vysokoškolského vzdelania z pohľadu doby a tiež sa dotkol oblasti financovania súkromných škôl štátom.
Až 44 % respondentov sa vyslovilo, že v súčasnosti je vzdelanie dôležitejšie, ako tomu bolo v minulosti (34 %). Hodnotenie dôležitosti vzdelania v súčasnosti klesá s rastúcim vzdelaním, u vysokoškolákov prevažuje názor, že vzdelanie bolo dôležitejšie v minulosti.
Ku kvalite vysokých škôl a ich rušeniu sa Ostrovský vyjadril: „Nie je rozhodujúce, či je vysokých škôl veľa alebo málo. Dôležité je, či ich vieme zmysluplne využiť.“ Naznačil, že by sa vysoké školy mohli venovať rozvoju regiónov, v ktorých pôsobia. Nie sú to dnes podľa neho celoštátne pôsobiace vysoké školy. Ich úloha je v ich vlastnom regióne. „Má zmysel zaoberať sa počtom programov, poslaním vysokých škôl a prispôsobovať jednotlivé školy na potreby regiónov,“ dodal.
Verejnosť nepozná financovanie a využívanie zdrojov vysokých škôl
Zaujímavosťou je, že znalosť o reálnej situácii v oblasti financovania súkromného školstva je na Slovensku podpriemerná. Takmer tretina opýtaných (29 %) sa mylne domnieva, že štát prispieva súkromným školám na ich študentov. Ďalšia, viac ako tretina ľudí (38%) nevie, ako systém štátneho príspevku na študentov vysokých škôl funguje v praxi.
„Potvrdzuje sa náš predpoklad, že o tejto téme treba hovoriť. Ľudia často spomínajú, že súkromné vysoké školy iba odčerpávajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Jediným príjmom súkromnej vysokej školy je školné, čiže my vlastne šetríme zdroje štátneho rozpočtu a dvíhame vzdelanostnú úroveň krajiny. Je dôležité hovoriť aj o efektivite využitia zdrojov, či už súkromných alebo verejných. Som presvedčený, že školy musia fungovať ako súkromné firmy s patričnými kontrolnými mechanizmami a finančnými cieľmi, inak úroveň kvality nebude rásť,“ uzavrel Radan Jünger.
