Minister školstva Peter Plavčan sa včera stretol na konferencii Stavanie mostov v Trnave s novozvolenými poslancami Národnej rady a so zástupcami súkromných škôl. Diskutovali o postavení súkromných škôl, novom programovom vyhlásení vlády v oblasti školstva a ako zlepšovať prostredie v školách.
Programové vyhlásenie učiteľov sklamalo
Plavčan hneď na úvod stretnutia vyjadril svoju spokojnosť so znením nového programového vyhlásenia aj napriek tomu, že platové požiadavky učiteľských iniciatív v programovom vyhlásení neboli splnené presne podľa očakávaní. „Nikdy neboli v programovom vyhlásení zahrnuté čísla. Hoci mám tiež inú predstavu, ako tie čísla mali vyzerať, mali by byť dostatočné, aby mohlo dôjsť k uskutočneniu reformy,“ vyjadril svoju spokojnosť minister. Zároveň dodal, že by bol nerád, ak by sa kritika tohto dokumentu zúžila iba na platové ohodnotenie učiteľov, nakoľko za jeho znením stojí široká komunita odborníkov. Podľa jeho slov boli prizvaní všetci odborníci, rôzne iniciatívy i záujmové združenia. „Bol by som nerád, aby sa 10 strán textu, ktorý je naozaj pripravený tak, aby tie zásadné systémové reformy mohli prebehnúť, zúžili iba na diskusiu ohľadne platových taríf, ktoré sú tam uvedené.“
Programové vyhlásenie obsahuje zmienku o navýšení financií o 2 miliardy eur do rezortu školstva. Odborná verejnosť však tento návrh kritizuje, nakoľko časť týchto financií pochádza z eurofondov a nemôže byť použitá na mzdy učiteľov, ktoré považujú za jednu z najkritickejších častí školstva. Aká časť je z tejto sumy z eurofondov a aká zo štátneho rozpočtu minister zatiaľ nevysvetlil.
Vyhlásenie obsahuje, že v najbližších rokoch budú platy učiteľov rásť v priemere o 6 percent. Tri prípady zvýšenia (v rokoch 2018, 2019 a 2020) sú však podmienené realizáciou „zásadných vnútorných zmien“. V porovnaní s požiadavkami školských organizácií, ktoré žiadali 25 percent od budúceho roka a ďalšie postupné navyšovanie o 10 percent, je to neprimerane málo.
Dostatok financií považujú viacerí účastníci konferencie Stavanie mostov za kľúčové pri uskutočňovaní zmien v školstve. V panelovej diskusii s ministrom školstva novozvolená poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) tiež definovala vyčlenené financie ako problém. Zároveň ocenila, že je vyhlásenie výsledkom spolupráce odborníkov, na druhej strane ho vníma ako dokument, ktorému chýba vízia a strategické ciele. Ako pozitívum tiež vidí, že sa v ňom objavil záväzok ministerstva pripraviť do konca roka 2016 Národný program pre vzdelávanie SR.
Martin Poliačik (SaS) vyjadril spokojnosť, že sa v novom programovom vyhlásení prihliada na potreby detí, čo je podľa neho čosi úplne nové. „Konečne si na takéto niečo tá vláda začína spomínať, že toto musí byť základný kameň.“ Zároveň vyjadril, že sú v ňom viaceré veci, ktoré si odporujú, a preto bude nutné tento dokument do konca roka vyčistiť tak, aby sa zaň mohla postaviť celá relevantná politická reprezentácia.
Konferencie sa zúčastnil aj šéf odborového zväzu učiteľov Pavel Ondek, ktorý sa nechal počuť, že takéto znenie programového vyhlásenia vlády je pre zväz neprijateľné. „Navrhované zvyšovanie platov pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov školstva nezodpovedá ani zďaleka našim požiadavkám, neumožní výrazné zlepšenie ich ekonomického a sociálneho postavenia a neprispeje k deklarovanému zvýšeniu atraktivity učiteľského povolania,“ vyhlásil Ondek.
Z toho dôvodu vyzval prítomných zástupcov súkromných škôl, aby tiež v utorok 19. apríla v Bratislave podporili protest učiteľov.
Súkromné školy ťahajú slovenské vzdelávanie vpred
Šéfka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková informovala, že deti zo súkromných škôl dominujú v Testovaní 5 a dosahujú priemer Slovenskej republiky v Testovaní 9. V testoch PISA majú v priemere o 55 bodov lepšie výsledky ako žiaci zo štátnych škôl. „Naši žiaci sú nad priemerom OECD. Títo žiaci ťahajú krajinu hore,“ dodala. Týmto reagovala na nedávnu návštevu generálneho tajomníka OECD Josého Ángela Gurríu a upozornila, že súkromné školy vznikajú primeraným tempom s ohľadom na dopyt rodičov a nie všetky vyberajú od svojich klientov školné. „Toto by som tiež chcela uviesť na pravú mieru. Viac ako 50 percent našich škôl vôbec nevyberá poplatky,“ vysvetlila.
Vo financovaní súkromných a verejných škôl nevidí Veronika Remišová žiadny rozdiel a súkromné školy by podľa nej nemali byť znevýhodňované, avšak myslí si, že je to na hlbšiu diskusiu. Vyzdvihla, že práve v súkromných školách je vidieť najväčší pokrok v zavádzaní nových metód vo vyučovaní, a preto sú pre nás dôležité. „V súkromných školách vidím veľký potenciál v inovatívnosti, ktorá by sa mala dostať aj do verejných škôl.“
„My už dlhodobo navrhujeme, aby peniaze išli za žiakom. Dane platia všetci rodičia predsa rovnako. Neexistuje dôvod, prečo by sa to malo deliť, kto je zriaďovateľom školy,“ myslí si Poliačik. Poznamenal, že to, čo funguje na súkromných školách by sme mohli tiež využiť aj pri rómskych deťoch a inšpirovať sa. Implementovať tieto veci v rómskych osadách.
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány si myslí, že by sa o financovaní malo diskutovať hlbšie. Vyslovil pochybnosť, či by mali byť napríklad súkromné vysoké školy financované rovnako ako verejné vysoké školy.
Na konferencii sa o stavaní mostov hovorilo aj o vnútornom prostredí škôl. Peter Bero sa venoval otázke toho, aký by mal byť správny riaditeľ školy, aby škola bola vnútorne zdravá a dobre fungovala a Vlado Burjan sa zaoberal vzťahmi medzi učiteľmi a ich vzájomnej spolupráci, aby sme dokázali zlepšovať klímu v škole aj medzi samotnými učiteľmi.
