Vážený pán minister,
s prekvapením vzdelaného človeka som počúval Vašu veľmi krátku reakciu na naše vyjadrenie nespokojnosti so stavom školstva vo štvrtok 5.11.2015. Veľmi hlboko ma zasiahla a nahnevala Vaša reakcia: „Obávam sa, či existencia rôznych krátkodobých iniciatív, ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt, nie je v tomto ohľade aj kontraproduktívna, pretože v konečnom dôsledku oslabuje dlhodobý záujem verejnosti."
Pokúsim sa zareagovať na tieto slová a vyjadrenia:
1. Pán minister, sme vzdelaní ľudia, ktorí vykonávajú vysoko špecializovanú prácu s najcennejším, čo v tejto republike máme, s našimi deťmi. Chápem, že učitelia a deti nevyrábajú peniaze, ktoré by sa jednoducho spočítali a vedeli by sme ľahko zhodnotiť rentabilitu jednotlivých krokov. Výsledky našej práce sú dlhodobejšieho charakteru a nedajú sa, ako peniaze po vyučovaní jednoducho pozbierať do vriec a priniesť na Úrad vlády. Ale vonkoncom mi je nepríjemné, ak moju (našu) dlhoročnú snahu o zlepšenie podmienok v školstve, nazývate krátkodobou iniciatívou pre mediálny efekt.
2. Médiá má v rukách vláda a vysielala z našej akcie a jej princípov iba to, čo dostali pokynom. Manipulujú našimi názormi a mienkou širokej verejnosti. Práve preto som čakal, že si nás prídete vypočuť do davu ako aj iní politici a vypočujete si naše 2-hodinové zhromaždenie. Vy máte k dispozícii stránku, TV a môžete si pokojne robiť turné a nechať si uverejňovať príhovory a fotografie (my taký priestor nemáme, preto volíme spôsob, ktorý je pre nás možný...)
3. Mediálny odbor, ktorý ste asi aj kvôli nám posilnili z našich daní, má úlohu iba produkovať takéto lacné reakcie? To Vám stojíme iba za takýto smiešny výrok? Hovorí Vám niečo Štúr, Hurban, Hodža a 19.storočie? Kto bojoval za tento národ? Ministri? Učitelia, spisovatelia?
4. Ak hovoríme o mediálnom efekte, pán minister, nepochopil som tento odkaz na stránke MŠ SR: „Dobrým výsledkom určite pomohlo to, že sme sa s Tomim vzájomne hecovali,“ povedal Draxler. Minister zvládol všetky testy podľa odborníkov z NŠC dobre. Namerané hodnoty diagnostických testov dokumentujú, že je v dobrej kondícii, porovnateľnej s aktívnymi športovcami. - Toto p. minister nie je náhodou mediálny efekt? My máme naše zdravie podlomené tak, že musíme ísť v čase voľna do ulíc, aby sme dali najavo, že tu niečo nefunguje. Za to Vy ste zdravotne úplne fit. To je teda skvelé.
5. Hovorili ste o EÚ projektoch, ako si v minulosti poctivo pripravili projekty niektoré školy a zabojovali o peniaze. Pán minister, pracoval som v škole, kde sme tiež bojovali o peniaze. Lenže učiteľ, ani riaditeľ tu nie je na to, aby po večeroch písal projekty, študoval ekonomiku, právo, metodiku, aby písal výkazy, realizoval výberové konania a pod. Mnohé školy, ktoré sa do EÚ projektov zapojili, padali na nos, nemali čas na iné dôležitejšie veci. A my sme tu, aby sme hlavne vychovávali a vzdelávali deti a zvyšovali kvalitu v reálnom kontakte s deťmi (Deti dnes potrebujú od školy niekoľkonásobne viac podpory a pomoci, ako tomu bolo pred 25 rokmi). Máte ASFEU agentúru (najnovšie premenovanú na VA – Výskumnú agentúru), tak navrhujem, aby jej zamestnanci chodili po školách a pomáhali im predkladať projekty, sú to predsa odborníci v tejto oblasti, riaditelia a učitelia sú odborníkmi v iných oblastiach. Mnohí do toho nevládzu ísť! Ako k tomu ale príde konkrétny aktívny a ochotný učiteľ, ako k tomu prídu deti? Náš Bratislavský kraj je z mnohých projektov vylúčený.
6. Oslabený záujem verejnosti? - p. minister, kto je verejnosť? Veď sme tam čakali na námestí! A neprišli ste. Prišlo nás málo? Cca. 500 ľudí z veľkého množstva? Viete prečo tí ostatní neprišli? Ja to viem od tých 500 ľudí, ktorí boli z takmer všetkých bratislavských škôl - sedeli v škole, suplovali v družine, nemohli odísť od detí v poobedných aktivitách škôlky, či ŠKD, opravovali písomky, vykonávali druhú prácu alebo, vo väčšine, už neveria v zmenu... So stavom školstva je nespokojná väčšina učiteľov a pod výzvu SKU sa podpisuje tisíce učiteľov. Tak sa začnite venovať verejnému záujmu týchto učiteľov, detí a rodičov.
Ľahko sa píše zhora, ale zbehnite do škôl, kde nemajú to všetko, čo ste videli po vzorových školách počas Vašich výjazdov po Slovensku a navrhnite riešenia: určite na to máte tímy ľudí, ktorých platíme, dostatok schopných zamestnancov. Prečo nechodia zástupcovia MŠVVaŠ SR, či MPC po školách či zriaďovateľoch a nepomáhajú zmeniť stav školstva v teréne? O čom rokujú riaditelia na svojich zrazoch? Veď neraz nevedia ani riaditelia, čo majú robiť, potrebujú pomoc, podporu a nemáme hlavne čas, lebo naše deti od nás vyžadujú všetok čas, čo je prirodzené a zaslúžia si to. Nemáme čas stále Vás sledovať, kontrolovať a opravovať - Vás a všetky inštitúcie riadené MŠVVaŠ SR, ktoré sú podľa mnohých učiteľov neefektívne a bolo sľúbené, že budú zredukované a ušetrené prostriedky zaslané školám.
To nie je p. minister iba o Vás, som si vedomý, že sa všeličo už urobilo, ale chýba stále systém, počúvanie ľudí dole, ktorých sa to týka, nie našich nezvolených zástupcov v zriadených podporných inštitúciách. EÚ fondy tečú priamo do škôl len z malej časti a zvyšok slúži niekoľkým ľuďom. Trúfam si tvrdiť, že väčšina zamestnancov MŠVVaŠ SR nemá praktickú predstavu o realite bežnej školy, ich predstava je skreslená z pripravených fotografií, či videí, na ktorých nevidno žiadne problémy. Myslím si, že už len mediálne by sa dalo robiť oveľa viac pre popularizáciu učiteľského povolania a postavenia učiteľa v spoločnosti a nebolo by to vôbec nákladné. Debyrokratizácia zlyháva často na riaditeľoch, ktorí z obavy pred ŠŠI radšej vedú niektoré agendy dvakrát. Ale to je chyba MŠVVaŠ SR a ŠŠI, že nerobí osvetu a miesto pomoci ponúka ŠŠI skôr vytýkanie nepodstatných záležitostí v agende školy. Netreba iba peniaze, ale aj investovať do kvalitného mediálneho odboru, ktorý nebude majoritne zameraný na obranu proti nespokojným učiteľom, ale predovšetkým na podujatia, ktoré povedú k zvýšeniu právneho povedomia učiteľa a spoločnosti, za poznanie stavu školstva a k diskusii!
Mňa trápi to, či môj žiak, ktorý cestuje 25 km do našej školy, bude mať čo jesť, trápi ma, že sa pri integrácii nedá pomôcť všetkým deťom, ktoré to potrebujú, trápi ma, že je veľa zanedbávaných detí a nemáme žiadne stratégie, komplexné systémy spolupráce s inými rezortami. A že o 10 rokov, keď tu bude 60. minister, ja budem cítiť zodpovednosť za to, že tieto deti budú behať po ulici a zabíjať. Nebude to trápiť ani Vás, ani Vašich nasledovníkov, lebo v tom čase už budete riešiť iné problémy, ale ja stále ten istý - uzdravenie školstva, uzdravenie spoločnosti...
Autor Viktor Križo je učiteľ, špeciálny pedagóg
