Bratislava 10. marec 2020 - Investovať do ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením sa oplatí. Ich začlenenie do spoločnosti a na pracovný trh totiž vytvára priestor na rast životnej úrovne všetkých obyvateľov. Revízia výdavkov na ohrozené skupiny navrhuje navýšiť výdavky do inkluzívnych opatrení o 263 miliónov eur s dôrazom na vzdelávanie detí a preventívne opatrenia. Ušetriť je možné takmer 14 miliónov eur obmedzením menej efektívnych nástrojov inklúzie.
Do začleňovania ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ktorí u nás tvoria okolo 16 % populácie, investuje Slovensko viac ako 2,6 miliardy eur. Medzi najohrozenejšie skupiny patria najmä sociálne znevýhodnené deti, ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, osamelí rodičia s deťmi, ale aj zdravotne znevýhodnení. Vyššia zamestnanosť týchto skupín by nielen zvýšila kvalitu ich života, ale zároveň posilnila ekonomiku a verejné financie.
„Vyčleňovanie niektorých skupín na okraj spoločnosti predstavuje mrhanie ľudským potenciálom. Dôležitosť inklúzie v čase starnúcej populácie si Slovensko nemôže dovoliť podceniť,“ povedal Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Útvar vypracoval revíziu v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky a Inštitútom sociálnej politiky.
ÚHP v revízii navrhuje investovať do sociálnej inklúzie 263 miliónov eur s dôrazom na znevýhodnené deti a ich rodiny. Investície a preventívne opatrenia v detstve majú vyššiu účinnosť ako kompenzačné opatrenia neskôr.
Medzi najdôležitejšie oblasti patrí vzdelávanie. Zaškolenosť sociálne a zdravotne znevýhodnených detí v materských školách je výrazne nižšia ako priemer Slovenska. Bežné školy nie sú na vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami dostatočne pripravené, čoho dôsledkom je ich nadmerné vyčleňovanie do špeciálneho školstva a horšie vzdelávacie výsledky.
ÚHP odporúča veľkú časť z balíka vo výške 174 mil. eur určeného na starostlivosť a vzdelávanie využiť na vzdelávanie učiteľov a viac podporných zamestnancov. Potrebné je tiež dobudovať a debarierizovať materské školy a zvýšiť podiel chudobných detí, ktorým sa poskytuje podpora vo vzdelávaní. Revízia navrhuje pomôcť chudobným rodinám s deťmi navýšením pomoci v hmotnej núdzi a dostupnejším príspevkom pri narodení dieťaťa. Príjem chudobných rodín s deťmi totiž zaostáva za hranicou rizika chudoby oveľa viac ako v zahraničí.
Obmedzené sú aj možnosti znevýhodnených na trhu práce. Najchudobnejší uchádzači o zamestnanie sú nadmerne umiestňovaní na neefektívne aktivačné práce a zdravotne znevýhodnení do chráneného zamestnania. Riešením je individualizovaná pomoc so zameraním na uplatnenie sa na otvorenom trhu práce, uprednostňovanie vzdelávania pred aktivačnými prácami a zvýšenie kvót pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím.
Chudoba má negatívny vplyv aj na zdravie a dostupnosť bývania. Nižší vek dožitia a viac ako dvojnásobne vyššia dojčenská úmrtnosť oproti priemeru Slovenska sú znakom zanedbávania zdravotnej prevencie. Riešením je okrem iného zvýšenie ochrany pred doplatkami za lieky alebo finančná podpora účasti na preventívnych prehliadkach pre chudobné matky s deťmi. K riešeniu problému preľudneného bývania nízkej kvality by malo prispieť zvýšenie príspevku na bývanie a jeho sprístupnenie širšiemu okruhu domácností.
Dôležité je aj postupné rozširovanie podporných programov financovaných z eurofondov do obcí, kde momentálne takéto projekty chýbajú.
Zdroj: Ministerstvo financií SR
