Dňa 21. novembra 2018 sa zapojilo 46 360 piatakov na 1 487 základných školách do celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka základných škôl (Testovanie 5-2018). Žiaci písali testy zo slovenského jazyka a literatúry, maďarského jazyka a literatúry a matematiky. Z celkového počtu piatakov bolo testovaných aj 3 299 žiakov so zdravotným znevýhodnením (7,1 %), ktorí mali upravené podmienky testovania v závislosti od typu postihnutia. Na testovaní sa zúčastnilo aj 2 041 (4,4 %) žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a 126 (0,3 %) cudzincov.
Školy mali možnosť prevziať si výsledky svojich žiakov v elektronickej forme 21. decembra 2018. Už po druhýkrát dostala každá základná škola v elektronickej forme podrobnejšie analýzy jej výsledkov v oboch testovaných predmetoch. Výsledkový list pre školu obsahoval informácie, ako riešili žiaci danej školy jednotlivé úlohy v testoch v porovnaní s dosiahnutým celoslovenským priemerom v každej úlohe. Pre každú školu bolo pripravené odporúčanie, aby sa učitelia matematiky a slovenského jazyka zamerali na prehlbovanie a upevňovanie základného i nadstavbového učiva v testovaných zručnostiach a tematických oblastiach, kde ich žiaci dosahujú výsledky horšie ako celoslovenský priemer.
Vyhodnotenie výsledkov Testovania 5-2018 na celoslovenskej úrovni:
Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 59,3 %. Porovnateľné výsledky dosiahli žiaci aj v teste zo slovenského jazyka a literatúry, priemerná úspešnosť bola 58,4 %. Medzi výsledkami chlapcov a dievčat neboli rozdiely, ich výsledky boli porovnateľné.
Najlepšie výsledky z testu z matematiky a z testu zo slovenského jazyka a literatúry dosiahli žiaci z bratislavských škôl (okresy BA I, BA II, BA III, BA IV, BA V).
Žiaci zo škôl z centra Košíc (okresy KE I, KE III, KE IV) majú v oboch predmetoch porovnateľné výsledky ako žiaci zo škôl v Bratislave.
Najhoršie výsledky majú dlhodobo žiaci 5. ročníka z okresov Gelnica, Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok. Výsledky žiakov z týchto škôl sú takmer o polovicu horšie v porovnaní s výsledkami žiakov bratislavských škôl.
Rozdiel medzi výsledkami žiakov v okrese BA I (73,8 %) a okrese Gelnica (38,0 %) je v matematike takmer 36 percentuálnych bodov, čo zodpovedá 11 úlohám testu.
Žiaci Bratislavského a Trenčianskeho kraja dosiahli významne lepšie výsledky ako celoslovenský priemer v matematike. Výsledky žiakov Prešovského a Košického kraja boli významne horšie ako celoslovenský priemer.
Výsledky žiakov z neplnoorganizovaných (málotriednych) škôl boli štatisticky významne horšie než na plnoorganizovaných školách. Rozdiel medzi nimi bol okolo 10 percentuálnych bodov v oboch predmetoch, čo zodpovedá 3 úlohám v teste. Tento rozdiel nie je vecne významný. (Rozdiel medzi výsledkami týchto skupín škôl zostáva stabilný na úrovni cca 10 percentuálnych bodov a nemenil sa počas posledných 3 ročníkov celoslovenského Testovania 5 v období 2016 - 2018).
2 041 testovaných žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pochádza zo 63 okresov Slovenska (čo predstavuje približne 80 % zo všetkých okresov SR). Len v 16 okresoch z celkového počtu 79 okresov Slovenska nebol evidovaný ani jeden žiak 5. ročníka ZŠ zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli v teste z matematiky priemernú úspešnosť 22,9 %, kým žiaci bez sociálneho znevýhodnenia dosiahli priemernú úspešnosť 60,9 %. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia vedia z matematiky približne jednu tretinu toho, čo vedia žiaci z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia.
Analýzy výsledkov žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poukazujú napr. na to, že správne odčítať prechodom cez desiatky vie štvrtina žiakov tejto skupiny. O niečo viac než polovica žiakov tejto skupiny zvládla bezchybne vynásobiť čísla v slovnej úlohe z kontextu reálneho života. Vážne problémy mali títo žiaci pri riešení úloh so stĺpcovým grafom a s priestorovou orientáciou v geometrii. V úlohách zo slovenčiny viac ako polovica tejto skupiny žiakov dokázala odlíšiť vecný text od umeleckého, ale len tretina žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia dokázala správne určiť charakteristiku vecného textu podľa ukážky. Len 8 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia dokázalo vypísať prirovnanie z ukážky básne v teste zo slovenčiny. Žiaci z tejto skupiny majú značné vedomostné nedostatky vo všetkých testovaných oblastiach. Veľmi náročným a problematickým sa pre nich stáva osvojovanie si nadstavbových znalostí a zručností z čitateľskej a matematickej gramotnosti, ak v matematike a slovenčine nemajú utvrdené základné učivo 1. stupňa ZŠ.
Z hľadiska analýz výsledkov na celoslovenskej úrovni dosiahli žiaci v teste z matematiky najvyššiu úspešnosť v úlohách z prvého tematického okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami. Najmenej úspešní boli v riešení aplikačných úloh. Úlohy z tematického okruhu Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy, kombinatorika, dôvodenie a dôkazy, či už s výberom odpovede, alebo tvorbou odpovede, boli pre žiakov náročné.
V teste zo slovenčiny boli pre piatakov problematické prevažne otvorené úlohy, kde mali žiaci napísať krátku odpoveď. Náročnou pre nich bola najmä úloha zo zložky Komunikácia a sloh zameraná na určenie slohového útvaru podľa charakteristických znakov krátkej ukážky, a tiež úlohy zamerané na určovanie gramatických kategórií zo zložky Jazyk a komunikácia.
Testovanie žiakov 5. ročníka ZŠ organizačne, metodicky a odborne zabezpečuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Cieľom testovania piatakov je monitorovanie úrovne vedomostí a zručností žiakov a získanie objektívnych informácií o ich výkone pri vstupe na 2. stupeň ZŠ, ako aj poskytnutie spätnej väzby školám o pripravenosti žiakov pri prechode z 1. na 2. vzdelávací stupeň ZŠ.
Viac informácií a analýz výsledkov Testovania 5 – 2018 nájdete v tomto dokumente zverejnenom na novom webovom sídle NÚCEM.
