Slovenskí žiaci dosiahli podpriemerné výsledky v PISA testovaní v oblasti tímového riešenia problémov

Cieľom testovania tímového riešenia u žiakov bolo zistiť, na akej úrovni dokážu spolupracovať na riešení problémov s inými členmi tímu.
Cieľom testovania tímového riešenia u žiakov bolo zistiť, na akej úrovni dokážu spolupracovať na riešení problémov s inými členmi tímu. / Foto: Bigstock

Popri testovaní čitateľskej, matematickej, prírodovednej a finančnej gramotnosti v štúdii PISA 2015 sa Slovenská republika zapojila po prvýkrát aj do testovania novej domény, tímového riešenia problémov. Cieľom testovania tejto oblasti bolo monitorovať, ako a na akej úrovni dokáže jednotlivec pri riešení konkrétneho problému spolupracovať s členmi tímu. Aj v tejto oblasti dosiahli slovenskí 15-roční žiaci podpriemerné výsledky.


Rozhodnutie zaradiť oblasť tímového riešenia problémov do merania PISA 2015 vychádza z aktuálneho dôrazu vzdelávacích systémov krajín OECD na projektové vyučovanie a bádateľské aktivity vo vyučovaní prírodných vied, ktoré si, okrem vedomostí, zručností a schopností, vyžadujú aj kritické myslenie, schopnosť riešiť problémy a pracovať v tíme. Tieto zmeny v národných kurikulách vychádzajú z aktuálnych požiadaviek trhu práce, na ktorý sa žiaci svojim štúdiom pripravujú. V súčasnosti nie je dôležité zameriavať sa výhradne na nadobúdanie konkrétnych vedomostí, dôležité sú aj ďalšie schopnosti, ktoré žiaka na trhu práce nediskriminujú - medzi ne patrí aj schopnosť pracovať v kolektíve na riešení problémov.


Výsledky slovenských 15-ročných žiakov v tímovom riešení problémov

Hodnota priemerného výkonu krajín OECD bola v tejto doméne štandardizovaná na 500 bodov, pričom priemerný výkon slovenských žiakov v tímovom riešení problémov bol 463 bodov, čo je štatisticky významne nižší výkon ako je priemer krajín OECD. Porovnateľný výkon ako slovenskí žiaci dosiahli 15-roční žiaci z Izraela, Grécka a Čile. Výsledok nižší ako Slovensko dosiahli len žiaci z Mexika a Turecka.

Testovanie tímového riešenia problémov bolo výlučne elektronické a interaktívne. Testovaný žiak bol súčasťou fiktívneho riešiteľského tímu a spolupracoval s fiktívnymi tímovými partnermi, ktorých odpovede generoval počítač. Žiak so svojim tímom musel byť schopný rozdeliť si úlohy pri riešení zadaného problému, hľadať stratégie a postupy na jeho vyriešenie a napokon aj vyriešiť konkrétne zadané úlohy. Na základe odpovedí boli žiaci podľa výkonov rozdelení do 4 vedomostných úrovní. Úroveň 1 znamená, že žiak dokáže dokončiť úlohy s problémom len na nízkej úrovni náročnosti, pričom sa spolieha na návrhy a aktivity, ktoré predložia iní. Na úrovni 2 dokážu žiaci prispieť k tímovému úsiliu pri riešení stredne zložitých problémov. Na úrovni 3 dokážu žiaci vyriešiť úlohy, ktoré si vyžadujú buď komplexný prístup k riešeniu problémov alebo komplexné požiadavky na tímovú prácu. Žiaci na úrovni 4 si dokážu úspešne poradiť s komplikovanými problémovými úlohami vyžadujúcimi si vysokú úroveň spolupráce.

Z hľadiska percentuálneho zastúpenia našich žiakov vo vedomostných skupinách až 9,5 % slovenských žiakov má v oblasti riešenia problémov výkon pod úrovňou 1 (priemer OECD je 5,7 %). Naopak, výkon na najvyššej úrovni (úroveň 4) bol zaznamenaný u 2,6 % slovenských žiakov (priemer OECD je 7,9 %).

Najvyšší počet žiakov pod úrovňou 1 v oblasti tímového riešenia problémov sa nachádza na stredných odborných školách v nematuritných odboroch a na základných školách. Naopak, najviac žiakov, ktorí dosiahli výkon zodpovedajúci najvyšším dvom vedomostným úrovniam sa nachádza na gymnáziách.

Pre Slovensko, rovnako ako aj pre všetky krajiny OECD, platí, že dievčatá viac oceňujú vzájomné vzťahy a, naopak, chlapci viac oceňujú tímovú spoluprácu. Tieto rozdiely sú štatisticky významné a platia pre krajiny OECD.

Rovnako ako vo všetkých krajinách OECD platí, že sociálne znevýhodnení žiaci viac oceňujú tímovú spoluprácu, zatiaľ čo žiaci s vyšším socioekonomickým statusom viac oceňujú vzájomné vzťahy. Všetky rozdiely sú štatisticky významné a platia pre krajiny OECD

Žiaci, ktorí v postojových dotazníkoch uviedli, že súhlasia s tvrdením „Rád/Rada vidím úspech svojich spolužiakov“, ako aj s tvrdením „Beriem do úvahy, čo iných zaujíma“, majú výrazne vyšší výkon v prírodovednej gramotnosti aj v tímovom riešení problémov v porovnaní so žiakmi, ktorí s týmito tvrdeniami nesúhlasia. Žiaci, ktorí uviedli, že súhlasia s tvrdením „Rád/Rada spolupracujem so svojimi vrstovníkmi“, majú významne lepšie výsledky v oblasti tímového riešenia problémov ako žiaci, ktorí s týmto tvrdením nesúhlasia.

Medzinárodné porovnanie zručností žiakov OECD PISA v  oblasti tímového riešenia problémov vychádza z výsledkov 52 zapojených krajín sveta, ktoré sa rozhodli dobrovoľne otestovať, na akej úrovni sú žiaci schopní tímovo riešiť zadané problémy. Celkovo sa do testovania tejto domény zapojilo 123 412 15-ročných žiakov sveta. Hlavné meranie sa na Slovensku uskutočnilo v rámci testovania štúdie PISA 20. – 30. apríla 2015 a zapojilo sa doň 292 škôl (vrátane škôl s vyučovacím jazykom maďarským). Úlohy zamerané na tímové riešenie problémov riešilo na Slovensku spolu 1 856 15-ročných žiakov. Národným koordinačným centrom štúdie je Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).

 

Viac informácií a analýz, ako aj ukážku uvoľnenej úlohy z oblasti tímového riešenia problémov nájdete na stránke NÚCEMu:

Prvé výsledky z oblasti tímového riešenia problémov z pohľadu Slovenska v štúdii PISA 2015

Uvoľnená úloha z oblasti tímového riešenia problémov: XANDAR

Čítajte viac o téme: PISA testovanie
Zdieľať na facebooku