Medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Virtuálna generácia sa konala 9. decembra na Paneurópskej vysokej škole (PEVŠ) v Bratislave. Partnerom konferencie, organizovanej internetovou poradňou pre mladých IPčko, bola rovnako ako minulý rok Fakulta psychológie PEVŠ. Program venovaný vzťahu mladý človek&internet, hrozby a výhody využívanie digitálnych technológií bol zameraný na odbornú verejnosť, pedagogických pracovníkov, psychológov, študentov a ľudí, ktorí sa profesionálne venujú výchove a vzdelávaniu detí a mládeže.
Hostí konferenice privítali profesorka Eva Gajdošová, vedúca Ústavu školskej a pracovnej psychológie PEVŠ a Mgr. Marek Madro, zakladateľ a riaditeľ internetovej psychologickej poradne pre mladých IPčko. Profesorka Gajdošová poďakovala IPčku za profesionálnu a zodpovednú prácu a uviedla, že je pre PEVŠ cťou spolupracovať s internetovou poradňou IPčko, ktorej viacerí zamestnanci sú absolventmi Fakulty psychológie PEVŠ. Marek Madro vyjadril prianie, aby konferencia bola inšpiráciou na ďalší rozvoj spolupráce a vzťahov profesionálov, ktorí sa na podujatí zišli. Na otázku, prečo je podľa neho dôležité stretávať sa na takomto fóre uviedol: „Konferencia prináša nové poznatky o virtualite z celého sveta. Naším cieľom je, aby sa tieto poznatky pretavili do každodennej práce expertov s deťmi a mládežou aj v našej krajine.“
Príspevok profesora Davida Šmahela z Fakulty soc. štúdií Masarykovej univerzity v Brne sa venoval otázke Prečo virtuálna generácia neexistuje. Podľa výsledkov výskumu vekom prirodzene ubúda ľudí, ktorí sú na internete otvorenejší ako v reálnom živote. Približne 50 % adolescentov intenzívne komunikujúcich prostredníctvom internetu sa znižuje v strednom veku na cca 20 %. Internet podľa neho „učí ľudí mimo iného komunikovať, pričom vývinové a osobnostné faktory sú viac-menej stabilné. Hrozba kyberšikany je preceňovaná, čo dokazuje aj rebríček, v ktorom sa medzi 10 top závislostí mladých ľudí nedostala závislosť na internete“.
Doktorka Jarmila Tomková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sa vo sojom príspevku venovala deťom, ktoré sa ako používatelia internetu potrebujú cítiť bezpečne. Zaoberala sa pôsobením internetu na deti v závislosti na ich charakterových vlastnostiach (sebavedomie, agresivita, úzkosť, neurotizmus, impulzívnosť, vyrovnanosť a pod.)
Profesorka Gajdošová začala svoj príspevok otázkou do radov prítomných stredoškolských študentov, čo očakávajú od dospelých, aby im mohli dôverovať. Ako prioritné uviedli otvorenosť, úprimonosť, toleranciu, porozumenie. Charakterizuje ich ako generáciu Zet, narodenú po roku 2000, ako egocentrickú, hľadajúcu semých seba, formujúcu úctu k sebe, kritickú k sebe aj okoliu. Definuje ju ako technicky vyspelú, tímovú so silnými sociálnymi kontaktmi. Ak si chcú dospelí získať dôveru mladých ľudí, musia byť podľa profesorky Gajdošovej: „hercami, šoumenmi pre mládež, ktorá vyžaduje slobodu, nezávislosť, kreativitu.“ Opačný pól mladých ľudí vidí v nechuti analyzovať, čítať a porozumieť dlhým textom, v zvládaní gramatiky, schopnosti byť diskrétny. Podľa profesorky táto generácia častejšie zlyháva v ťažkých stresových situáciách, nezriedka z nich uniká prostredníctvom závislostí (alkohol, drogy, samovraždy). Ako získať ich dôveru? Profesorka Gajdošová radí: „otvorený vzťah, kvalitnú komunikáciu, nechať mladým priestor vyjadriť sa, nekomentovať za každých okolností ich názor, nediktovať ale ich viesť a využiť každú príležitosť na rozhovor.“
V ďalšom príspevku sa doktorka Andrea Lásková z linky dôvery Modrá linka a Mgr. Veronika Kohútová z IPčka venovali možným spôsobom pomoci cez internet, JUDr. Molin z MPSVaR predstavil technológie ako prostriedok ochrany mladých a informoval o spustení Národnej linky pomoci, ktorá je plánovaná na prvý polrok 2017. PhDr. Henrieta Roľková z Fakulty psychológie PEVŠ svoj referát smerovala na možnosti skvalitnenia prevencie na školách s prihliadnutím na súčasné špecifiká obdobia aj predčasného dospievania. Kritizovala často formálny prístup škôl k dôležitým výchovno-vzdelávacím témam a málo priestoru na ďalšie vzdelávanie učiteľov. Centrum pozitívnej psychológie, pôsobiace pod Fakultou psychológie PEVŠ, plánuje vyplniť medzeru mimo iného aj v oblasti ďalšieho vzdelávania učiteľov.
Posledný blok konferencie bol orientovaný prakticky. Mgr. Michal Božík z občianskeho združenia Vĺčatá.sk spoločne s Mgr. Michalom Kohútom z IPčka predstavili pozitíva a negatíva videohier, sociálnych sietí a virtuality. Konferenciu uzatvoril Marek Madro, ktorý vo svojom príspevku upozornil na nelegálny black internet a dark internet, ktoré sú pre bežných užívateľov nepoznané a pokiaľ sa na ne dostanú, nebezpečné.
Konferencia bola inovatívnym príspevkom nielen pre odbornú obec. Snažila sa vyvrátiť zaužívané mýty o internete v živote detí a mladých ľudí a otvorila témy o pozitívach a negatívach využívania digitálnych technológií v reálnom živote.
Zborník všetkých príspevkov bude o priebehu nasledujúcich dní možné stiahnuť na web stránke www.paneurouni.com.
