BRATISLAVA | 18. február 2016 – Aj keď je dnes vzdelávanie jednou z najdiskutovanejších tém, kritika stavu slovenského školstva sa často zužuje iba na zopár čiastkových problémov, čím sa zbytočne odvádza pozornosť od hľadania systémových riešení, ktoré by mohli skvalitniť výučbu v našich školách.
V rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku jej iniciátori pokračujú v aktivitách mapujúcich predstavy verejnosti, ktoré boli publikované v Atlase predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. S cieľom hľadať zhodu a možné prieniky v tom, ako premeniť vzdelávanie na Slovensku na skutočnú šancu pre všetky deti uspieť v škole i v živote, organizujú okrúhle stoly pre zástupcov politických strán a hnutí kandidujúcich v parlamentných voľbách. Vytvárajú tak pre politikov nielen priestor na prezentovanie ich návrhov riešení, ale i možnosť diskutovať navzájom ako i s odborníkmi v oblasti vzdelávania. Politici a odborníci sa spoločne zamýšľajú, ako možno vzdelávanie na Slovensku pohnúť dopredu.
Prvá diskusia za okrúhlym stolom sa venovala potrebám detí a ich napĺňaniu v rámci ranej starostlivosti, predškolského a základného vzdelávania.
Zástupcovia politických strán SMER-SD, #SIEŤ, KDH, MOST-HÍD, OĽANO-NOVA, SaS a SKOK! sa zhodli na potrebe zvýšiť dostupnosť predškolského vzdelávania a podporiť okrem materských škôl aj ďalšie formy jeho poskytovania, napríklad firemné škôlky a detské skupiny.
Zhoda naprieč politickým spektrom existuje aj v tom, že služby na podporu rodín s deťmi treba prepojiť so systémom zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Výskumy totiž potvrdili, že vďaka komplexnej pomoci v útlom veku dosahujú deti neskôr v školách lepšie výsledky. Investícia do ranej starostlivosti a predškolskej prípravy sa preto štátu vyplatí.
Keďže deti prichádzajú do škôl rôzne pripravené, zhoda panuje aj v tom, že treba vyrovnávať štartovaciu dráhu detí pri nástupe do školy a v základnej škole im účinne pomáhať pri učení sa. Preto je potrebné nastaviť vzdelávací systém tak, aby v prvom rade hľadel na potreby detí a učiteľov a podľa toho nastaviť aj systém financovania. Ďalej je však potrebné diskutovať o tom, aká miera autonómie má byť daná školám a učiteľom a akú rolu má vo vzdelávaní zohrávať štát a samosprávy.
Veľkou témou do budúcna je aj spôsob, ako merať kvalitu vzdelávania, či častejším celoplošným testovaním a jeho rozšírením o ďalšie predmety, alebo umožnením sledovania progresu konkrétnych žiakov na úrovni škôl a posilnením významu každodenného hodnotenia učiteľov.
Zástupcovia politických strán a odbornej verejnosti sa zhodli na tom, že zavádzanie reforiem „zhora nadol“ bez prípravy školského prostredia a podpory ľudí v ňom nie je správna cesta. Preto je podľa nich potrebné zmeny najprv vyskúšať, vyhodnotiť a až následne zaviesť do všetkých škôl. Na to však potrebujeme poznať dlhodobú a otvorenú víziu vzdelávania na najbližších 15 – 20 rokov, na ktorej sa zhodnú všetci relevantní aktéri a ktorú budú v základných rámcoch napĺňať všetky ďalšie vlády.
Druhý okrúhly stôl, ktorý sa konal v Bratislave dnes, sa venoval stredoškolskému vzdelávaniu. Jeho účastníci na ňom na základe pozičného dokumentu prezentovali svoje predstavy a návrhy o efektívnejšej podpore žiakov pri prechode zo základnej na strednú školu, o vhodnom nastavení všeobecného aj odborného vzdelávania a o lepšom prepájaní vzdelávania s trhom práce.
Správa o priebehu tejto diskusie za druhým okrúhlym stolom bude zverejnená po spracovaní jej výstupov.
Podľa spoluiniciátora kampane Petra Dráľa si séria diskusií za okrúhlym stolom kladie za cieľ naštartovať novú kultúru dialógu a spolupráce v oblasti vzdelávania naprieč politickým a odborným spektrom. „Je najvyšší čas diskutovať o potrebných zmenách vo vzdelávaní zo širšej perspektívy a naprieč názorovým spektrom, pretože súčasný vzdelávací systém nepotrebuje len technické vylepšenia, ale premyslenie od základu tak, aby sa do centra našich úvah dostali v prvom rade ľudia, ktorí vo vzdelávaní pôsobia, teda deti, rodičia a učitelia.“
