Dištančného vzdelávania sa zo 63.000 detí nezúčastňovalo zhruba 5 % žiakov, zistila Štátna školská inšpekcia

Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Bratislava 20. septembra (TASR) – Dištančného vzdelávania sa v minulom školskom roku nezúčastňovalo približne päť percent žiakov z počtu 63.000. Vyplýva to z výsledkov online dotazníkov, ktoré boli zo strany Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) zaslané 251 riaditeľom základných škôl. Vyplnilo ho 192 z nich, pričom návratnosť dosiahla 76,5 percenta. TASR o tom informoval Matúš Jarolín, hlavný štátny radca Kancelárie hlavného školského inšpektora.
      


Podiel nezapojených žiakov bol rôzny nielen v jednotlivých krajoch, ale bol ovplyvnený najmä ich sociálnymi charakteristikami. Priemerná miera neúčasti žiakov na dištančnom vzdelávaní sa v sledovaných školách v priemere pohybovala od 0,8 percenta (Žilinský kraj) po 8,8 percenta (Košický kraj). Avšak výraznejšie boli regionálne rozdiely v skupine žiakov so zdravotným znevýhodnením. Do dištančného vzdelávania v Bratislavskom kraji sa nezapájalo 0,7 percenta takýchto žiakov a takmer 13,4 percenta žiakov so zdravotným znevýhodnením v Prešovskom kraji.
      

Najvýraznejší podiel žiakov, ktorí sa nezúčastňovali dištančného vzdelávania, bol v skupine žiakov patriacich k sociálne zraniteľným skupinám. V Košickom kraji sa z tejto skupiny žiakov nezúčastňovalo  dištančného vzdelávania takmer 50 percent žiakov. Miera neúčasti žiakov na dištančnom vzdelávaní výrazne rástla so zvyšujúcim sa vekom žiakov, ktorí patria k skupinám žiakov z marginalizovaných rómskych komunít alebo sociálne znevýhodneného prostredia. Zatiaľ čo v 1. až v 4. ročníku sa vzdelávania nezúčastňovalo približne 23,4 percenta týchto žiakov, tak v 5. až 9. ročníku ich podiel stúpol na 35,2 percenta.
      

Dôležitou podmienkou prechodu žiakov na prezenčnú výučbu je i vypracovanie plánu, podľa ktorého sa riadil proces adaptácie žiakov. Pozornosť mu venovalo 97,4 percenta oslovených škôl. Súčasne sa ukázalo, že takmer 96 percent riaditeľov považovalo metodické usmernenie rezortu školstva obsahujúce odporúčania pre školy, ako nastaviť pravidlá pre plynulú adaptáciu žiakov na bežné vzdelávanie, za uplatniteľné v podmienkach škôl.
      

Pod pojmom "poadaptačné obdobie" sa rozumie obdobie po uplynutí dostatočne dlhého času, keď si žiaci mali možnosť privyknúť na každodenný pobyt v školskom prostredí s pevne organizovaným časom a školskými povinnosťami. Z dát vyplýva, že časť žiakov sa tejto formy vzdelávania nezúčastňovala. ŠŠI konštatuje, že čelia riziku školského neúspechu, keďže prirodzene zaostávajú za tými žiakmi, ktorí sa pravidelne dištančného vzdelávania zúčastňovali. Riaditelia oslovených škôl zaostávanie žiakov najčastejšie riešili za pomoci špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa, prípadne odborných zamestnancov (97 percent), či doučovaním všetkých kategórií žiakov, ktorí sú ohrozovaní školským neúspechom (83 percent škôl).
      

Výsledky pre gymnáziá a stredné odborné školy budú podľa ŠŠI spracované v nasledujúcich týždňoch.

Zdieľať na facebooku