Bratislava 18. augusta (TASR) – V spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) by sa hlavnému mestu i jeho mestským častiam mohlo podariť nielen efektívnejšie využívať kapacity školských zariadení, ale taktiež aj vytvárať štartovacie benefity pre mladých učiteľov. V diskusii Tablet.TV Mesiac v Bratislave to naznačil poslanec hlavného mesta a člen mestskej komisie pre školstvo, vzdelávanie a šport Peter Pilinský (Klub nezaradených poslancov).
Vychádza i zo skúseností starostu bratislavskej Rače, kde sa v nedávnej minulosti podarilo iniciatívou samosprávy premeniť pôvodné tzv. školnícke byty na štartovacie bývanie pre mladých učiteľov. Pilinský mieni, že niečo podobné by mohli mestské časti spolu s krajom zrealizovať v prípade nevyužívaných priestorov stredoškolských internátov. "Myslím si, že toto je možná cesta, už som o tejto téme, keďže som aj členom školskej komisie krajského zastupiteľstva, diskutoval s riaditeľom školského odboru BSK Igorom Urbančíkom," potvrdil Pilinský.
Synergia môže podľa neho nastať aj vo využívaní naplno nevyužívaných stredoškolských budov, ktoré susedia zo ZŠ. Aj v tomto prípade argumentuje príkladom z Rače, konkrétne základnou školou i gymnáziom na Hubeného ulici. "Myslím si, že stojí za to pouvažovať nad nejakým modelom, ako by mohli v tomto či podobnom prípade žiaci druhého stupňa ZŠ využívať voľné priestory strednej školy," skonštatoval v diskusii.
Za inšpirujúci spôsob, ako motivovať mladých učiteľov, ktorých je na základných školách v Bratislave nedostatok, považuje aj krok mestskej časti Petržalka, ktorá sa rozhodla prilákať mladých učiteľov náborovým príspevkom. "Áno, je to krok, ako na jednej strane pomôcť mladým učiteľom v meste s vysokými životnými nákladmi, zároveň je to možnosť aj pre samosprávu zaviazať si učiteľov aspoň na určité obdobie a čeliť tak výraznej fluktuácii pedagogického personálu, ktorú školy a ich zriaďovatelia musia riešiť," upozornil. "Som presvedčený, že financie by v takomto prípade určite samosprávy našli," dodal.
V diskusii sa vyjadruje aj k tomu, či existuje riziko, že tak, ako v posledných rokoch musí Bratislava a jej mestské časti zápasiť s nedostatočnými kapacitami materských škôl, nenastane o pár rokov rovnako vypuklý problém aj pri základných školách, kam terajší zvýšený počet škôlkarov postúpi. "Myslím si, že Bratislave takýto problém nehrozí, hlavné mesto má spracovaný generel pre túto problematiku a aj vzhľadom na to, že v rámci demografickej krivky pôjde o dočasný problém s kapacitami, je to možné riešiť formou prístavby alebo kontajnerových, modulových objektov," mieni Pilinský. Ozrejmil, že mestské časti môžu pristúpiť i k tomu, že dostatočné kapacity nájdu aj prísnejšou reguláciou. "Napríklad v našich dvoch základných školách je až tretina žiakov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Rači, ale v okolitých obciach, ich rodičia však pracujú v Bratislave a tak využívajú možnosť, že ich môžu priviezť a odviezť. V prípade, že by sme mali problém s kapacitami, určíte by sme zvýhodnili našich rezidentov," ozrejmil Pilinský.
Dotkol sa aj rezonujúcej otázky, či by nebolo vhodné zjednotiť v prípade škôl kompetencie a zmeniť súčasný stav, keď napríklad v Bratislave je zriaďovateľom materských a základných škôl mestská časť, o stredné školy sa stará samosprávny kraj a hlavné mesto má na starosti centrá voľného času (CVČ) a základné umelecké školy (ZUŠ). Pilinský upozorňuje, že v takýchto debatách treba prihliadať aj na to, že v systéme decentralizácie štátnej správy sa mestské časti nemalými prostriedkami podieľali na rekonštrukciách a modernizáciách školských zariadení. "Ak sa teda niekde vyššie rozhodne, žeby sa kompetencie mali samosprávam zobrať, asi by bolo namieste to nejakým spôsobom kompenzovať, lebo v konečnom dôsledky by došlo k tomu, že sme investovali do cudzieho majetku," upozornil. Položil zároveň rečnícku otázku, či permanentné snahy zasahovať a meniť organizáciu školstva skutočne vzdelávaniu na Slovensku pomáhajú.
