Bratislava 11. júna (TASR) – Experimentálne overovanie v školách predkladatelia z SNS vypustili z novely školského zákona. Využili pri tom pozmeňovací návrh, ktorý v pondelok schválil Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Táto časť tak nepôjde v parlamente do druhého čítania.
Jedna z predkladateliek novely zákona Eva Smolíková (SNS) uviedla, že dávajú priestor pre školy a zriaďovateľov na diskusiu, z ktorých vyjdú závery. Zároveň doplnila, že sa o rokovaní o experimentálnom overovaní bude pokračovať na jeseň. "Myslím si, že školy v experimentálnom overovaní môžu poskytnúť informácie o tom, ako sa dá učiť inak," povedal člen výboru Martin Poliačik (nezaradený).
Proti tejto novele zákona boli napríklad aj iniciatívy To dá rozum, Kvalitné školstvo a Fórum proaktívnych škôl. V rámci novely sa mali zásadným spôsobom obmedziť možnosti škôl realizovať experimentálne overenie cieľov, prostriedkov, princípov, koncepcií práce so žiakmi s rôznymi vzdelávacími potrebami. Za závažný nedostatok novely zákona označili aj centralizáciu výberu odborných garantov experimentálneho overovania. Výber garantov by mal byť podľa novely iba v rukách ministerstva školstva. Odborným garantom pri experimentálnom overovaní mala byť len organizácia zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR, verejná výskumná inštitúcia alebo vysoká škola.
Poliačika potešil fakt, že sa vytvoril priestor, aby sa o experimentálnom overovaní na školách ešte diskutovalo. "Ten návrh nebol dobrý. Ak sa má naozaj diať, čo ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS) avizovala, že by sme mali otáčať kormidlo smerom k fínskemu modelu vzdelávania, tak jeho súčasťou je veľmi rozšírené využívanie experimentov vo vzdelávaní, na základe ktorého sa prijímajú plošné opatrenia, ktoré majú vzdelávací systém zlepšiť," povedal člen výboru. Podľa neho sa je potrebné pozrieť, koľko experimentov a v akých fázach na Slovensku je "a potom vymyslieť, akým spôsobom vytiahnuť užitočné dáta von".
To, že poslanci SNS vypustili zo školského zákona experimentálne overovanie, považuje poslanec NR SR Branislav Gröhling (SaS) za "malé víťazstvo". „Koaliční poslanci predkladali zákon, ktorý mal značne obmedziť experimentálne overovanie. V súčasnosti legislatíva do istej miery umožňuje presadzovať školám zmeny "zdola". Koalícia navrhovala, aby mohli školy overovať len to, o čom rozhodne ministerstvo direktívne "zhora". Teší ma, že koalícia aspoň tu došla včas k rozumu,“ uviedol Gröhling.
Výbor NRSR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport sa venoval aj novele zákona, ktorá sa týka kritérií prijímania žiakov na osemročné gymnáziá. Podľa novely počet žiakov prvého ročníka osemročných gymnázií nebude môcť prekročiť päť percent z celkového počtu študentov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Výbor novelu zákona schválil.
Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého kraja, podľa ktorého do 30. septembra určí pre každý kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. "Na základe kritérií okresný úrad v sídle kraja rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre tento typ gymnázií v jeho územnej pôsobnosti, pričom rozpis s odôvodnením predloží ministerstvu školstva do 30. októbra," uvádza sa v návrhu novely zákona z dielne poslancov SNS. Ministerstvo školstva schvaľuje rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok, ktorý zverejní do 30. novembra na svojom webovom sídle. Podľa podpredsedníčky školského výboru Veroniky Remišovej (OĽaNO) sa najskôr určilo percento prijímaných žiakov a až teraz sa riešia objektívne kritériá na prijatie žiakov, s čím nesúhlasí.
Počet žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka, udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried, možnosti zabezpečenia výchovy a vzdelávania príslušníkom národnostných menšín v jazyku národnostnej menšiny, ale aj podľa výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných Štátnou školskou inšpekciou s dôrazom na nadpriemerné výsledky. Počet žiakov sa podľa národniarov určuje aj podľa výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky, rozhodujú aj výsledky z celoslovenských a medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád, ale aj účasti žiakov osemročných gymnázií v medzinárodných projektoch. Rozhodujúcim faktorom je aj zameranie školy na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov.
V prípade schválenia novely zákona by mala nadobudnúť účinnosť od 1. septembra tohto roku.
