Články: Pre študentov
O projekte


 

P. PLAVČAN: K školskej reforme nemôžem dať osobne záruky

TASR
Autor článku
Ilustračná foto: Z. Gránska
Minister Peter Plavčan tvrdí, že pod jeho vedením sa na ministerstve pripravuje najväčšia reforma za posledných 25 rokov. / Ilustračná foto: Z. Gránska

Bratislava 30. decembra (TASR) - Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) pôsobí v rezorte od roku 1991, postupne prešiel funkciami riaditeľa odboru vysokoškolského vzdelávania a generálneho riaditeľa sekcie vysokého školstva až na post ministra. Tvrdí, že pod jeho vedením sa na ministerstve pripravuje najväčšia reforma za posledných 25 rokov. Na otázky, či na jej naplnenie bude mať dostatok financií, alebo ako sa vyrovnať s narastajúcimi extrémistickými názormi medzi mladými, odpovedá v rozhovore pre TASR.


Ako sa po trištvrte roku cítite vo funkcii ministra školstva?

Cítim sa v nej veľmi dobre. Mám okolo seba okruh spolupracovníkov, ktorí mi veľmi pomáhajú pri napĺňaní našich cieľov a úloh, ktoré sme si stanovili. Tento tím ľudí dokázal zvládnuť náročné úlohy prvých ôsmich mesiacov tejto vlády a zároveň aj predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.



Ste teda spokojný s vaším doterajším pôsobením?

Som spokojný s tým, ako sa nám darí plniť úlohy, ktoré sme si stanovili, ale ja rád hovorievam, že začali sme naplno a treba postupne pridávať, pretože úloh je veľmi veľa a máme ambiciózne ciele, ktoré chceme naplniť.

Cítite sa byť politicky silným ministrom?

Určite áno. SNS, ktorá ma nominovala na túto funkciu, ma podporuje a cítim za sebou silnú oporu. Tomu nasvedčuje aj to, že v programovom vyhlásení vlády sa objavili v oblasti reformy výchovy a vzdelávania všetky ciele tak, ako sme si to s expertmi stanovili. Dal som záruky SNS, že sa pokúsim spolu so svojimi spolupracovníkmi urobiť čo najviac, aby sa učiteľ, ale aj deti a mládež cítili v škole dobre.

Cítite sa byť politicky silný aj v otázke vyrokúvania finančných prostriedkov pre školstvo?

Pokiaľ ide o finančné prostriedky pre školstvo, tak sa nám podarilo dať do programového vyhlásenia vlády niekoľko téz, ktoré tam doteraz neboli. Po prvýkrát sa objavila konkrétna suma zvýšenia prostriedkov do oblasti školstva a tak isto aj percentá nárastu platov učiteľov. To od roku 1990 nikdy nebolo. Prísľuby boli splnené aj v rámci štátneho rozpočtu. Viac ako 200-miliónový nárast pre rozpočet rezortu školstva a tak isto v tomto roku šesťpercentné zvýšenie platu učiteľov. Tak isto aj v budúcom roku od 1. septembra.

 

Zástupcovia školského prostredia však dlhodobo žiadajú väčší objem peňazí do školstva. Signatári deklarácie, za ktorú sa postavilo viacero školských organizácií, požadovali 25-percentné zvýšenie platov od 1. januára 2017. Iniciatíva slovenských učiteľov zas požadovala 140 eur tento rok navyše. Z tohto pohľadu ste ich požiadavky nesplnili...

Treba rozlišovať požiadavky, ktoré sú reálne. V tomto prípade je možné prerozdeliť tie finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Uvedomujem si, že rast HDP je najvyšší v EÚ, ale nie je možné napĺňať všetky požiadavky tak, ako sú predložené. Treba k tomu pristupovať z hľadiska možností štátneho rozpočtu. A tak isto treba myslieť aj na iné kategórie zamestnancov. V tomto roku dostali učitelia 10-percentné zvýšenie platov. A urobím všetko pre to, aby do konca volebného obdobia narástli platy učiteľov o takmer 35 až 40 percent. Učitelia si to zaslúžia.

Čísla, s ktorými prišlo školské prostredie, boli teda od začiatku nereálne?

Je naozaj potrebné vychádzať z pohľadu štátneho rozpočtu a v tomto roku, napriek tomu, že to nebolo plánované, boli v rezorte školstva poskytnuté prostriedky o štyri mesiace skôr ako pri iných kategóriách zamestnancov. Teda k 1. septembru.

Spomínali ste, že tento rok išlo do školstva o 200 miliónov eur viac. Faktom však je, že časť z tohto balíka peňazí pôjde aj tak na šport, a nie do škôl...

Ak si zoberieme túto sumu nárastu, tak je tam 65 až 70 miliónov eur na zvýšenie platov učiteľov. A to je to zvýšenie od 1. septembra tohto roka. A okrem toho v tom zvýšení máme 30 miliónov eur na zvýšenie platov učiteľov od 1. septembra budúceho roka. Domnievam sa, že táto suma tvorí približne 50 percent sumy zvýšenia.

 

Pri rokovaní o zvyšovaní platov na budúci rok sa vyskytol problém s platmi učiteľov v materských školách či ZUŠ, ktoré sú financované z rozpočtu samospráv. Avizovali ste v tejto súvislosti ďalšie rokovania so ZMOS. Posunulo sa niečo v tejto téme?

Áno, mali sme ďalšie rokovania. Ich výsledkom je, že máme pripravené memorandum, ktoré bude ešte potrebné prerokovať na vláde SR. So ZMOS máme odkomunikované, že Rada ZMOS zasadne v januári budúceho roka a prerokuje zvyšovanie platov tejto časti učiteľov. To znamená učiteľov v materských školách a v ďalších zariadeniach, ktoré sú v pôsobnosti samospráv. Malo by to byť v polovici januára s tým, že potom by sa malo pristúpiť k dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Štát teda dofinancuje zvyšovanie platov u tejto časti pedagógov?

Zatiaľ je táto otázka otvorená. Posledné vyjadrenia ZMOS skôr nasvedčujú tomu, že to bude uskutočnené z daňových príjmov obcí a miest.

Garantujete teda, že učitelia v materských školách a ZUŠ o svoje zvýšenie platov neprídu?

Je možné garantovať, že aj táto kategória učiteľov bude mať zvýšený plat od 1. septembra budúceho roka o šesť percent.

Na začiatku sme hovorili o politickej podpore. Máte aj podporu premiéra pri riadení školstva?

Myslím si, že áno. Vidím to z mediálnych vyjadrení a tak isto aj pri prerokúvaní dokumentov školskej politiky, ktoré predkladám na rokovanie vlády. Myslím si, že školstvo je jedna zo základných priorít.

Pýtam sa na to preto, lebo premiér Robert Fico (Smer-SD) informoval, že Úrad vlády SR bude po novom rozhodovať o tom, aká bude štruktúra a aké stredné odborné školy potrebujú jednotlivé samosprávne kraje. Ako vnímate tento krok?

Zatiaľ neviem vyhodnotiť mediálne informácie, pretože sú pre mňa rôznorodé. Opýtam sa na Úrade vlády vysokých úradníkov. Skôr to vidím ako nejakú koordináciu, ktorá sa týka ponuky miest v školách v jednotlivých triedach v rámci odborného vzdelávania a požiadaviek regiónov na pracovnú silu. Z môjho pohľadu pravdepodobne pôjde o akúsi koordináciu potrieb a ponuky. Treba oceniť každú aktivitu, ktorá vedie k zlepšeniu nášho školstva.

Nepýtali ste sa predsedu vlády na tieto presuny kompetencií?

Skôr sa opýtam vysokých úradníkov na Úrade vlády.

Z tohto postupu premiéra to vyzerá tak, ako keby samosprávy nezvládali duálne vzdelávanie?

Určite nie, pretože počty tried sa schvaľujú na vyšších územných celkoch a úradníci zodpovední za túto oblasť vo svojich regiónoch intenzívne komunikujú so zamestnávateľmi. Skôr ide o akúsi celoštátnu koordináciu potrieb a požiadaviek.

Nemal by mať túto kompetenciu Štátny inštitút odborného vzdelávania na ministerstve školstva, ktorý už teraz koordinuje procesy v rámci duálneho vzdelávania?

Uvidíme, ako to dopadne. Zatiaľ to bol iba deklarovaný zámer. Môže sa stať aj to, že keď sa začne táto úloha riešiť, bude tam potrebná súčinnosť viacerých útvarov a organizácií.

Školskí odborári dlhodobo upozorňujú na to, že kompetencie v rámci školstva by mali byť pod jednou strechou. Dnes je to totiž rozdelené na ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, samosprávy. Nevnímate toto ako ďalšie delenie kompetencií?

Zatiaľ nie, pretože som tomu rozumel tak, že pôjde o analytické manažovanie potrieb a ponuky. Pokiaľ ide o ostatné kompetencie, je komplikované sa k tomu vyjadrovať skôr, ako experti predložia návrhy riešenia tejto situácie. Napríklad niektorí riaditelia bilingválnych gymnázií, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, nepociťujú problémy v tom, že spadajú práve pod rezort vnútra. Zastávam názor, ale nechcem predbiehať to, čo predložia experti, že ak niečo funguje, tak to treba tak ponechať.

Čiže tie školy, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, nemajú až takú potrebu vrátiť sa pod rezort školstva?

Rozprával som sa iba s niektorými riaditeľmi a tí sa takto vyjadrili. Uvidíme, čo navrhnú experti.

Vy osobne ste za aké riešenie?

Som za racionálne riešenie. Ak niečo funguje, tak to netreba meniť. Ale vypočujem si aj názory expertov, ktorí možno navrhnú lepšie riešenie súčasného stavu.

Sú už na stole nejaké konkrétne návrhy?

Zatiaľ nie, počkáme si na to, čo predložia experti a tak isto počkám aj na vyjadrenia ZMOS.

Inštitút pre verejné otázky (IVO) zverejnil začiatkom decembra prieskum, podľa ktorého až tretina mladých vo veku od 18-39 rokov sympatizuje s extrémistami. Ako si tento trend, vy ako človek, ktorý dlhodobo pracuje v školstve, vysvetľujete?

Súvisí to s rýchlou dobou, ktorú žijeme. Stáva sa, že sme zahltení veľkým počtom informácií. Pri reforme školstva chceme dať dôraz na to, aby žiaci a študenti získali menej encyklopedických poznatkov, ale zároveň, aby sa vytvoril časový priestor na to, aby bolo možné so žiakmi rozprávať a vysvetľovať im, čo sa okolo nich deje. Po parlamentných voľbách sme inovovali prílohu k štátnemu vzdelávaciemu programu a vložili sme tam návštevu miest, ktoré sú symbolmi tragédie. Je to jedna z ciest, aby mladí ľudia pochopili, kam extrémizmus vedie. Budeme v tomto pokračovať.

Akým spôsobom?

V spolupráci s externým prostredím máme pripravené projekty na to, aby sme mladým ľuďom trpezlivo vysvetľovali nebezpečenstvo extrémizmu a všetkých jeho prejavov.

O aké projekty pôjde?

Mali by to byť rôzne projekty, ktoré by sa týkali obsahu vzdelávania, aby sa vytvoril priestor na to, aby sa deti oboznámili s ťažkými obdobiami ľudstva a slovenského národa. Ale aj s konkrétnymi situáciami, ktoré nastávajú dnes.

Čiže posilnia sa napríklad hodiny dejepisu?

Nevylučujem to. Chceme sa pozrieť na obsah vzdelávania na základných a stredných školách. Chceme pripraviť nový model, ktorý podobne, ako je to pri jazyku, bude pre školy určovať obsah vzdelávania, ale ako celok. To znamená, že napríklad nebudeme predkladať predmet zemepis, ktorý je rozložený do dvoch alebo troch ročníkov základnej školy, ale predložíme obsah vzdelávania a povieme napríklad, že na konci siedmeho alebo ôsmeho ročníka žiak ZŠ musí mať vedomosti z tohto učiva na úrovni B1 alebo B2. To bude mať viac efektov. Budeme môcť overiť, ako zvládol žiak ZŠ učivo, budeme si vedieť ohodnotiť jeho vedomosti, ale zároveň budeme vedieť ohodnotiť aj učiteľa, ktorý tohto žiaka pripravoval. Možno bude len jedna učebnica zemepisu, kde bude celý rozsah učiva. Keď to žiak zvládne, bude vedieť celé učivo ZŠ. Tým sa zníži aj počet potrebných učebníc.

Kedy očakávate, že prídu do praxe tieto opatrenia?

Veľmi rýchlo. Mali sme stretnutie s expertmi a dohodli sme sa, že k národnému programu výchovy a vzdelávania by mal byť prvý ročný akčný plán, ktorý by mal uviesť úlohy do praxe v ďalšom roku. Ale nechceme čakať až na to obdobie a už ku koncu januára by sme chceli pripraviť nultý akčný plán a v rámci neho úlohy, ktoré je možné splniť ešte v budúcom roku. V rámci neho budú určite aj úlohy, ktoré sa týkajú extrémizmu.

Veríte, že vaše projekty pomôžu?

Určite áno. Je potrebné to robiť. Takýmito projektmi nastavujeme riešenie tém, ktorým sa v minulosti venovala menšia pozornosť.

 

Hlavnou náplňou vášho funkčného obdobia je presadenie veľkej reformy školstva. Prezident Andrej Kiska na jednom zo stretnutí hovoril, že doteraz sme tu mali 18 ministrov školstva, z ktorých každý priniesol do školstva svoj vietor. Pred vami tu bola napríklad reforma Milénium, bývalý minister Mikolaj so svojou reformou. Nebudete iba jeden z ďalších v poradí, ktorý prinesie reformu a školstvo sa opäť reálne nepohne dopredu?

Dostávam veľa otázok na diskusiách, že aké dávam záruky. Žiadne. Záruky dať nemôžem, pretože reforma, ktorú pripravujeme, je rozsiahla a štruktúrovaná a týka sa jedného z najväčších mechanizmov v tomto štáte, ktorým je školstvo. Ako osoba garancie dať nemôžem, ale myslím si, že sa nám podarilo presvedčiť širokú odbornú verejnosť, politikov, politické strany, že sa to týka našich detí a mládeže a stojí za to urobiť to. Reformu sme začali pripravovať aj spolu so školskými organizáciami. A to je tá záruka. Nie moja osobná vo funkcii. Samozrejme, že ja spravím všetko pre to.

Školské prostredie teda stojí za vami pri tejto reforme?

Domnievam sa, že áno.

Ako ste spokojný so zverejnenými tézami?

Myslím, že sú veľmi dobre pripravené. Sú jednoznačným krokom vpred. Samozrejme, že je široká diskusia vo verejnosti. Sú tam návrhy aj na isté úpravy. Aj ja mám nápady, ktoré by sa tam mohli objaviť.

Kedy budeme vidieť prvé výsledky tejto reformy?

Prvé výsledky reformy sme už videli. Zmenili sme napríklad štátny vzdelávací program od 1. septembra pre prvý stupeň, kde sme vrátili do prvého a druhého ročníka prvouku a o šesť hodín zvýšili dotáciu pre prírodovedu. Tým sme dopredu reagovali na výsledky v medzinárodnom testovaní PISA a v TIMSS. Tak isto sme spustili rok čitateľskej gramotnosti.

Máte s ministerstvom financií predrokované finančné prostriedky na zabezpečenie reformy, ktorú pripravujete?

Určite áno, rokujeme pravidelne.

Čiže je to v takej polohe, že čo si zažiadate v rámci reformy, to aj dostanete?

Nie je to v takej polohe. Ale myslím si, že dnes je doba, keď je treba nielen ministra financií, vládu, ale všetkých presvedčiť, že v školstve sa niečo deje. A deje sa. Treba priebežne preukazovať výkony, že sa školstvo zlepšuje. Domnievam sa, že aj tohtoročné výsledky, ktoré sme prezentovali, a aj úlohy, ktoré plníme, poukazujú na to, že v školstve sa niečo deje.


Ale predsa len, prídete za ministrom financií s určitou požiadavkou. Čo v prípade, ak vám povie nie? Nebudete to vnímať ako neúspech?

Nechodím za ministrom financií len s požiadavkami. Pri zmenách rozpočtu máme podstatne skoršie stretnutia, na ktorých diskutujeme skôr vecne o zmenách a až následne sa vraciame k tomu, či je to možné riešiť z prostriedkov rozpočtu, alebo je potrebné rozpočet zvýšiť. Nikdy to neprebieha v jednoduchom tvare, skôr je to o diskusii, čo je potrebné v školstve urobiť. Na budúci rok sa podarilo zo školstva urobiť prioritu.

Ak je prioritou školstvo, to, čo si od ministra financií zažiadate, by ste mali aj dostať, nie?

Je to veľmi zjednodušené, pretože nie je to len o požiadavke. Musím presvedčiť spolu s mojimi kolegami na úrade, že navrhujeme rozumné riešenia a tie si vyžadujú finančné prostriedky. Preto to prebieha formou konzultácií.

Nebudete vnímať ako neúspech, keď sa vám nepodarí vyrokovať toľko peňazí, koľko si v rámci reformy stanovíte?

Predložíme úlohy, ktoré sa budú plniť, a to nie je o úspechu alebo neúspechu a vôbec nie o mojom. Ak budú navrhnuté rozumné úlohy, ktoré by mali pomôcť našim deťom a mládeži, tak to bude spoločný neúspech. Ak sa nepodarí naplniť zámery programu výchovy a vzdelávania.

 

Máte tieto veci predrokované s opozíciou? Po vás môže prísť iný minister a môže všetko zmiesť zo stola a môžeme začať od začiatku...

Úzko komunikujeme so všetkými politickými stranami a tak isto aj s poslancami, ktorí majú záujem napomôcť rozvoju výchovy a vzdelávania. Myslím si, že táto spolupráca je dobrá. Komunikujeme aj o čiastkových dokumentoch. Pri okrúhlych stoloch máme odborníkov, ktorí vychádzajú aj z terajšieho opozičného prostredia. Robíme na tom, bez ohľadu na politickú príslušnosť, to je práve tá záruka, že reforma pretrvá aj horizont tejto vlády. Zatiaľ sa nám darí nastavovať procesy nie politicky, ale vecne.


Čítajte viac o téme: Rozhovor
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.