Články: Pre študentov
O projekte


 
 
Reklama

Dánsky systém vzdelávania dospelých nás môže v mnohom inšpirovať

TASR
Autor článku
Foto: Bigstock
Dánsky systém vzdelávania dospelých nás môže v mnohom inšpirovať  / Foto: Bigstock

Bratislava 19. decembra - Dánske kráľovstvo patrí k štátom s najrozvinutejším systémom celoživotného vzdelávania v Európe. Táto skutočnosť do veľkej miery vyplýva aj z podrobne prepracovanej legislatívnej úpravy vzdelávania dospelých. Na Slovensku podobná úroveň spracovania problematiky zatiaľ chýba aj napriek tomu, že národná rada už v roku 2009 prijala zákon o celoživotnom vzdelávaní. Samotný zákon č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa podrobne venuje ďalšiemu vzdelávaniu, ktoré vymedzuje ako vzdelávanie nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní. Vymedzuje podmienky, za akých môže tento typ vzdelávania prebiehať, no nevytvára inštitucionálnu bázu. Túto situáciu nezmenila ani jeho novela v roku 2012. V prípade Dánska inštitucionálnu bázu poskytujú viaceré legislatívne úpravy. Ich prepracovanosť a výsledky nám poskytujú široký priestor na inšpiráciu.

 

Všeobecné vzdelávanie dospelých

Dánsky zákon o všeobecnom vzdelávaní dospelých bol prijatý v roku 2008. Veľkou výhodou dánskej legislatívy v tejto oblasti je oddelenie formálneho a neformálneho vzdelávania. Zmienený zákon spadá do oblasti vzdelávania formálneho, keďže vymedzuje inštitucionálnu bázu a podmienky, za akých môžu dospelí dostať kvalifikáciu ekvivalentnú k ukončeniu nižšej strednej školy (AVU) a nadviazať na ďalší stupeň vzdelávania. Výhodou systému je jeho pružnosť. Výučba na je založená na jednoodborovej štruktúre a študent sa nemusí zamerať na dopredu určenú skupinu predmetov. Je možné študovať jeden alebo viac predmetov naraz a študent si tak môže vyskladať vlastnú škálu z jednotlivých predmetov, ktoré považuje za užitočné alebo ich bude potrebovať pri nadobúdaní ďalšej kvalifikácie. Programy AVU ponúka 29 centier vzdelávania dospelých (VUC) rozmiestnených po celej krajine. Centrá požívajú veľkú mieru autonómie a každé z nich si určuje individuálny systém hodnotenia. Podľa štatistík dánskeho ministerstva školstva programy AVU ročne absolvuje okolo 90 tisíc dospelých v širokej vekovej škále.

 

Odborný výcvik dospelých

Ďalšou súčasťou formálneho vzdelávania sú programy odborného výcviku dospelých (AMU). V zásade ide o aktivity podobné slovenským rekvalifikačným kurzom, avšak AMU je intenzívnejší (zvyčajne trvá 6 týždňov) a účastníci získajú kvalifikáciu uznávanú na celom pracovnom trhu. Prístup je tiež individuálny vzhľadom na to, do ktorej z troch cieľových skupín účastník spadá. Niektoré kurzy sú určené k zlepšeniu kvalifikácií už zamestnaných ľudí, iné sa zameriavajú na nezamestnaných, ďalšie sa špecializujú na imigrantov a utečencov. Účastník môže získať certifikát oprávňujúci ho vykonávať konkrétne povolanie (napr. žeriavnik, vodič vysokozdvižného vozíka), certifikát dokladujúci všeobecnú schopnosť v určitej oblasti (práca s IKT, znalosť jazyka) alebo doklad o absolvovaní kurzu osobných schopností (napr. organizácia a manažment). Poskytovať tento druh kvalifikácie je v Dánsku akreditovaných viac ako 100 škôl. Režim a financovanie kurzov vymedzuje zákon o odbornom výcviku. Program možno rozhodne označiť za úspech; po jeho spustení len v roku 2009 dostalo novú kvalifikáciu vyše milióna dospelých. Fungovaním tohto systému by sa mohlo inšpirovať aj Slovensko, najmä čo sa týka prepojenia na pracovný trh, keďže v Dánsku je komunikácia a spolupráca medzi štátnymi inštitúciami a zamestnávateľmi na výbornej úrovni. Školy AMU tak ponúkanými kurzami reflektujú požiadavky trhu, čo by na Slovensku pomohlo najmä v oblasti technicky zameraných povolaní. Čo sa týka formálneho vzdelávania, vo vlastnom režime fungujú aj jazykové školy a programy pre dospelých poskytujú i niektoré univerzity.

 

Neformálne vzdelávanie

Dánsky systém v oblasti neformálneho vzdelávania je taktiež vysoko rozvinutý. Štát k nemu zaujal úplne iný prístup ako k vzdelávaniu formálnemu a služby v tejto oblasti sú takmer výsadne poskytované tretím sektorom, poprípade samosprávami. Najdôležitejším prvkom s dlhou tradíciou sú takzvané ľudové univerzity (folkehojskoler). Ich myšlienka pochádza ešte z 19. storočia, kedy rôzne spolky poskytovali menej vzdelaným Dánom znalosti z rôznych odborov. Dnes v Dánsku funguje 70 takýchto inštitúcií prevádzkovaných najmä mimovládnymi organizáciami a náboženskými obcami. Ich fungovanie je upravené zákonom o ľudových univerzitách, v ktorom je vymedzené, že ľudová univerzita musí byť súkromná ustanovizeň poskytujúca všeobecné vzdelanie v duchu demokratických hodnôt. Na rozdiel od formálneho vzdelania, ľudové univerzity spadajú do pôsobnosti ministerstva kultúry. Často poskytujú kurzy trvajúce niekoľko týždňov, počas ktorých sú účastníci ubytovaní v priestoroch inštitúcie a zapájajú sa počas celého dňa do rôznych vzdelávacích aktivít. Ide o fenomén typický pre severské krajiny a najviac rozvinutý práve v Dánsku, kde sa kladie veľký dôraz na vzdelanú a informovanú spoločnosť.

Seniori držia krok s dobou

Neformálne vzdelávanie dospelých prebieha aj vo forme krúžkov a večerných škôl, ktoré sú ošetrené vlastným zákonom. Na tomto príklade vidíme, že dánska legislatíva v oblasti vzdelávania dospelých je dopodrobna prepracovaná, čím vytvára ideálne podmienky na rozvoj úrovne schopností a vedomostí dospelej populácie. Rôznymi kurzami neformálneho vzdelávania prejde ročne až 700 tisíc účastníkov, čo ilustruje ich úspešnosť a užitočnosť, keďže Dáni takto majú príležitosť vzdelávať sa počas celého života v podnetnom prostredí s kvalitou garantovanou podmienkami a kontrolnými mechanizmami dopodrobna vymedzenými v legislatíve. Neformálne vzdelávanie je tiež užitočným prostriedkom vo vzťahu k seniorom, ktorí takto dostávajú príležitosť držať krok s dobou prostredníctvom kurzov ušitých na mieru starším účastníkom. Úspešné prevedenie je samozrejme tým hlavným aspektom, ktorému Dáni vďačia za svoj efektívny a užitočný systém celoživotného vzdelávania. No netreba opomínať legislatívny rozmer stojaci za úspechom možno v rovnakej miere. Slovenská legislatíva má v tejto oblasti veľa priestoru na zlepšovanie a inšpiráciu úspešnými príkladmi z iných štátov. Projektová manažérka vzdelávacej platformy EPALE na Slovensku Eva Brázdilová v uplynulých dňoch potvrdila, že medzi dánskymi vzdelávacími inštitúciami a slovenským Národným ústavom celoživotného vzdelávania prebieha dialóg a v mnohom je dánsky systém pre Slovenskú republiku motivačný a prínosný.


Čítajte viac o téme: Zahraničné školské systémy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.