Bratislava 15. októbra (TASR) - Zaraďovanie takzvaných nultých hodín do rozvrhu, čo je zhruba o 7.00 h, by sa malo minimalizovať. Pre TASR to uviedla psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková s tým, že treba pamätať na to, že v súčasnosti žiaci nenavštevujú školy v blízkosti svojho bydliska a často cesta do školy je časovo náročná, a tak sa ranné vstávanie žiakov môže posunúť do veľmi skorých ranných hodín (5.00 h).
"Argumentácia školy, že sa jej nedarí urobiť rozvrh hodín bez nultých hodín (napríklad nedostatok učební, úväzky pedagógov) neobstojí, v takom prípade treba voliť radšej zaradenie hodín v neskorších poobedňajších hodinách a mali by to byť predmety ako napríklad telesná výchova, nepovinné predmety, výchovy," povedala psychologička. Spánok je pritom okrem jedla základnou biologickou potrebou, ak ho deti nemajú dostatok, ide o takzvanú spánkovú depriváciu. "Aj krátkodobý nedostatok spánku sa okamžite prejaví na našej nálade, výkonnosti a emočnej vyrovnanosti," poznamenala.
Spánkový biorytmus je individuálny u každého dieťaťa/žiaka. "Poznáme takzvané nočné sovy a ranné škovránky, tieto typy spánku sú vrodené. Ranný typ vstáva rád skoro, po zobudení je čulý a aktívny. Ťažko sa preorientuje na to, aby bol aktívny večer a šiel spať neskôr," vysvetlila psychologička. Čiže začiatok školy, aký je na Slovensku zaužívaný, vyhovuje skôr týmto typom. Večerné typy môžu pri skorom vstávaní podľa psychologičky zažívať frustráciu, neaktívnosť a lenivosť.
Pre deti je prirodzené spať, koľko si organizmus vyžaduje. Avšak v súčasnosti do spánkového režimu, ako ho nastavila príroda, vstupuje veľa rušivých elementov. "Rodič by mal dieťa pozorovať a spánok prispôsobiť jeho potrebám, kontrolovať ho a učiť dieťa pravidelnému a pokojnému spánku. Je dôležité, aby deti od narodenia zvykli zaspávať v pokojnej atmosfére, vnímať, že sú unavené, a spánok neodkladať," dodala Smiková.
