Dušan Kopiar sa narodil v meste, kde bola obuvnícka fabrika. Ako dieťa sledoval rodičov, ktorí v nej pracovali. Obuvníctvo mu učarovalo odmalička a zostal mu verný do dnešného dňa. Dnes pracuje ako technický riaditeľ v známej obuvníckej firme ECCO. Prečo je napríklad dôležité mať výrobu topánok v Európe a ako sa môžu uplatniť študenti v rámci duálneho vzdelávania, nám už porozprával osobne.
Celý môj život sa venujem výrobe obuvi. Spolu s mojimi kolegami zabezpečujeme, aby sme modely a vzory navrhnuté designermi z celého sveta dokázali vyrobiť v našom závode na Slovensku, a to v správnom čase s čo najnižšími nákladmi a v našich kvalitatívnych štandardoch.
Celá moja rodina, môj otec, moja mama, môj brat robili v obuvníckej fabrike v meste, v ktorom som sa narodil. V tom istom závode pracovala aj väčšina našich známych a priateľov a už ako dieťa som mal možnosť spoznať povolanie mojich rodičov. Zistil som, že táto práca je veľmi zaujímavá, že vyrobiť topánku znamená množstvo rôznych činností a množstvo rôznych materiálov.
Firma, kde pracovali, mala aj vlastnú školu, kde vzdelávala a vychovávala budúcich obuvníkov. Myšlienka stať sa jedným z nich, sa mi rýchlo zapáčila. Veľmi zaujímavé bolo aj to, že škola ponúkala štipendium a garanciu brigád a mohol som si zarobiť určité peniaze ako mladý chlapec. Dôležité bolo aj to, že som sa chcel naučiť vyrábať niečo, čo ľudia potrebujú k svojmu životu, čo sa stále nosilo a stále sa nosiť bude.
Každý deň je iný. Pracujeme s materiálmi, pracujeme s ľuďmi, dodávateľmi, zákazníkmi, spolupracovníkmi. Spolu tvoríme niečo, čo sa za šesť mesiacov objaví v obchodoch po celom svete, okrem Antarktídy na každom inom kontinente.
Je potrebné poznať všetky procesy výroby, niektoré zbežnejšie, iné podrobnejšie. V predchádzajúcej firme (takisto medzinárodnej) som prešiel prakticky všetky oddelenia, od vzorovania, cez obchodné a nákupné oddelenie, až po tú najvyššiu pozíciu vo fabrike.
Komplexné všeobecné stredoškolské učivo, k tomu odborná teória zameraná na materiály a procesy pri výrobe obuvi a hlavne prax. Prakticky všetky základné operácie si študenti vyskúšajú a učia sa ich robiť na strojoch a zariadeniach štandardne používaných vo fabrike.
Našim študentom garantujeme, že všetkých absolventov zamestnáme. Budeme s nimi pracovať a podporovať ich počas celého štúdia. Niektorí neskôr začnú svoju kariéru vo výrobe, všetci ale budú mať predpoklady k tomu, aby skoro prešli na iné oddelenia, kde sa budú rozvíjať. Môže to byť konštrukcia, automatizácia, riadenie dielní, plánovanie.
Okrem našej spoločnosti sa môžu zamestnať všade, kde sa pracuje s kožou, všade kde sa využívajú zručnosti, ktoré sa u nás naučia. Napríklad to môže byť odevný priemysel, výroba ozdobných predmetov z kože alebo z iných textilných materiálov.
Nemusí to byť len robotnícka profesia. Sám som ten príklad, že to tak nemusí byť. Aj naša spoločnosť má na Slovensku 200 ľudí, ktorí pracujú v kanceláriách, v laboratóriách robia vývoj a výskum. Naozaj to záleží aj od toho, aký dobrý bude daný absolvent.
Teóriu aj prax pripravujeme na základe vlastných skúseností a znalostí potreby v reálnej výrobe v medzinárodnej firme, ktorá je lídrom vo svojom odbore.
Rozhodne áno, triedy máme naplnené každý rok s predstihom. Sme na to právom hrdí, najmä keď poznáme „módu“ posledných rokov, kedy každý rodič uprednostňoval gymnáziá a vysoké školy. Dnes máme kopu nezamestnaných vysokoškolákov a firmy majú problém zohnať do práce zručných ľudí. Kedysi sa hovorilo, remeslo má zlaté dno. Pravdivosť tohto sa bude každým rokom u nás potvrdzovať.
Topánky budeme kupovať aj v budúcnosti. Je to módny prvok, ale takisto ochrana nohy. Takže dobrí obuvníci budú potrební vždy. Či už to bude sériová alebo individuálna malosériová výroba podľa špecifických požiadaviek zákazníka.
Určite áno, napriek tomu, že sa topánky budú stále vyrábať aj v iných krajinách. Mnohí obuvníci a mnohé firmy pochopili, že je dôležité mať výrobu a vývoj aj v Európe. Zákazníci chcú lepší servis, rýchlejšie dodávky. Napríklad len samotná doprava z Číny do Európy trvá štyri až šesť týždňov, a to je dvakrát viac ako my v Európe dokážeme vyrobiť topánku od začiatku do konca a dodať ju zákazníkovi.
Obuvník je špecifické povolanie. Je to práca krásna, ale i namáhavá. Vyžaduje zručnosť a orientáciu na detail. Ľudia prichádzajúci z iných odvetví sú veľmi prekvapení. Popularitu a obľúbenosť určujeme a tvoríme my sami, dnešní obuvníci. Som rád, že sa nám to darí, máme mnoho príkladov, kde sa remeslu venujú už dve či tri generácie v rovnakej rodine. Rozbeh duálneho vzdelávanie je skvelým spôsobom, ako krásu povolania odovzdať aj tým, ktorí nemajú obuvníka v rodine a chcú sa ním stať.
