Partnerský život nám prináša nepochybne veľa nových emócií a skúseností. Meníme niekedy svoje správanie, myslenie. Belgickí vedci však prišli na to, čo si asi ani neuvedomujeme, vzájomné spolužitie natrvalo poznačí aj naše telo. Biologicky sa postupne stávame zrkadlom svojho druha/družky.
Fyziologicky sa ako dospelí jedinci na seba všetci podobáme. Čo nás však odlišuje, je náš imunitný systém. Prostredie, v akom sa pohybujeme, životospráva, ktorú praktizujeme, choroby, ktoré sme prekonali, to všetko píše náš fiktívny a unikátny zdravotný záznam. Podľa lekárov majú gény v dospelosti na vyššie spomínané faktory vplyv len z 25 %. Všetko ostatné je už doslova partnerská hra.
Vedci zatiaľ nevedia vyjadriť, aký veľký je presne vplyv prostredia na našu imunitu. Je však jasné, že ten priamo nadväzuje na našu náchylnosť k chorobám ako cukrovka či demencia.
Štúdia, ktorú realizoval tím z univerzity Leuven pod vedením Adriana Listona, porovnávala krvné vzorky 700 respondentov v priebehu polroka pod vplyvom rôzneho prostredia. Na konci ich čakali minimálne dve zaujímavé zistenia.
Prvé, že imunitný systém mužov a žien v približne rovnakom veku sa navzájom veľmi nelíšil. To je prekvapivé z toho pohľadu, že niektoré výskumy poukazovali na to, že ženy trpia na autoimúnne ochorenia častejšie. Druhý záver sa týkal ľudí, ktorí žili spolu ako partneri. Zo vzoriek odobratým 70 manželským párom vyplynulo, že títo jedinci sa imunitne na seba podobali viac, ako náhodne porovnávaní muži so ženami. Medzi manželmi bolo až o 50 percent menej molekulárnych odchýlok ako u tých, ktorí žili samostatne.
Prečo je to tak vysvetlili autori štúdie nasledovne: Spolužitie v páre prináša vzájomné zmeny, prispôsobovanie sa v stravovaní, príjme alkoholu, návykov ohľadom pravidelného (ne)cvičenia. Sme rovnako vystavení nečistotám a infekciám. Dokonca aj mikrobiómy partnerských dvojíc (milióny mikróbov žijúce v ich tele) sa začínajú na seba čoraz viac podobať. Len 10 sekundový bozk napríklad znamená výmenu 80 miliónov baktérií 300 rôznych druhov.
