Každý, kto si na maturitu zaspomína po pár rokoch, sa usmeje. Maturita nie je miľník dospelosti, ani životná skúška, ale len určité forma ukončenia strednej školy. Úspešný profesný štart, zabezpečenie osobných potrieb vlastnými silami a zvládanie životných situácií nezabezpečí žiadna zvládnutá maturita. Mať z nej nadmerný stres neprospieva nikomu. Na maturitu sa musí študent a aj rodič pozrieť s nadhľadom, a preto sme sa na túto tému rozprávali s PhDr. Henrietou Roľkovou, PhD. z Fakulty psychológie na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.
Považujete maturitu za míľnik v období vývinu a dospievania mladého človeka?
Maturitu môžeme vo všeobecnosti považovať za veľmi náročnú situáciu. Na druhej strane sa však vie študent na ňu včas a kvalitne pripraviť. Môže byť pre niektorých študentov istým míľnikom na „ceste k samostatnosti a zodpovednosti“ , pre iných zasa nie. Závisí od toho, ako samostatní a zodpovední boli študenti dovtedy. Máme mladých ľudí, ktorí od 16 rokov popri škole brigádujú, venujú sa dobrovoľníctvu alebo aktívne športujú. Takýto mladý človek si vie sily aj čas rozložiť a maturitu hravo zvládne. Ale žiaľ sú aj takí, ktorí horko-ťažko zvládnu školské povinnosti aj to len za pomoci rodičov. Pre týchto môže byť maturita „skúška ohňom“.
Kedy podľa vás možno človeka považovať zo psychologického hľadiska za dospelého? Akú rolu v tom celom zohráva maturita?
Za dospelého možno považovať mladého človeka vtedy, keď sa dokáže samostatne a slobodne rozhodovať a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť, keď dokáže vytvárať vzťahy a správať sa v nich zodpovedne. No samotná, aj keď úspešná maturita sama o sebe, nie je dostatočným dôkazom celkovej psychologickej dospelosti, je to skrátka istá forma ukončenia strednej školy.
Je maturita naozaj skúškou? Čomu nás naučí, pre mnohých neľahká, príprava na ňu a jej zvládnutie, prípadne nezvládnutie?
Je skúškou vedomostí aj zručností, ktoré študent nadobúda počas štúdia. Príprava na maturitu si vyžaduje istú disciplínu, výdrž aj zodpovednosť a systematickosť.
Je dôkazom schopnosti pripraviť sa na istú záťažovú situáciu- skúšku z viacerých predmetov, rozplánovať si čas, zvládnuť napätie a stres, vyrovnať sa aj s prípadným zlyhaním. To sú dôležité schopnosti aj do reálneho života. No neučí nás ich len samotná maturita ale celé štúdium na strednej škole (aspoň by malo), výchova rodičov a aj samotný prístup študenta je v tomto prípade determinujúci.
Veľa úspešných a inteligentných ľudí sa môže „pochváliť“ katastrofálnymi školskými výsledkami. Čo v skutočnosti odrážajú dobré známky a dobré maturitné vysvedčenie?
Je pravda, že dobré známky v škole nám nezaručia úspešnú kariéru, uspokojivý rodinný a partnerský život, dokonca ani šťastie. Sú dôkazom toho, že študent zvládol naučiť sa obsah učiva v predpísanom formáte, v požadovanej kvalite a rozsahu, tak ako to vyžaduje učiteľ, škola. Žiaľ neoveruje, či študent naučené poznatky a zručnosti vie uplatniť v reálnom živote. Dôležitejšie ako prospech sú sociálne zručnosti, sociálne kompetencie a emocionálna inteligencia. Tieto fenomény robia ľudí šťastnými a úspešnými.
Aké sú podľa vás psychologické vlastnosti či danosti, ktoré spájajú tých „úspešných“ a naopak, tých menej úspešných v živote?
To sú sociálne zručnosti, sociálne kompetencie a emocionálna inteligencia. Vďaka nim zvládame bežný život, dokážeme sa adekvátne rozhodovať, efektívne komunikovať, riešiť nové situácie, spolupracovať s inými ale aj zvládať stres a záťaž, riešiť konflikty, relaxovať, pomáhať, atď. V praxi občas naozaj vidíme študentov s vynikajúcimi akademickými výsledkami, ktorí nedokážu aplikovať naučené do svojho profesionálneho a súkromného života. Sú rigidní, lipnú na vonkajšom hodnotení, boja sa nových výziev a len ťažkopádne spolupracujú, lebo iným nedôverujú. Nedá sa to však zovšeobecňovať. Určite tu neplatí vzorec: dobré známky = neúspech v živote a naopak. Máme aj excelentných študentov a vynikajúcimi výsledkami a zároveň sú veľmi prosociálny, komunikatívny a majú rozvinuté sociálne zručnosti. Do celého procesu vývinu človeka vstupuje niekoľko premenných, ako dedičnosť, výchova, kvalita školy, životné príležitosti, atď. Asi najvhodnejšou kombináciou sú študenti s dobrými sociálnymi zručnosťami, rozvinutou emocionálnou inteligenciou, ktorých škola baví a radi sa učia, preto že sa učia pre seba. Zlyhania berú ako výzvy, neporovnávajú sa a nemusia mať za každú cenu "čisté jednotky“. Takýto študenti sú aj viac tvoriví, spokojnejší a sociálno-emocionálne zdravší.
Prečo má dieťa pred maturitou stres? Čoho konkrétne sa bojí? Vlastného zlyhania, rodičov, toho, že ich sklame, dôsledkov či reakcie okolia?
Prečo sa deti boja a majú stres? Treba sa spýtať ich. Každý sa bojí niečoho iného. Osobného zlyhania, neznámej situácie, reakcií rodičov, učiteľov a okolia..... Dôležitá je príprava na maturitu ale aj reálne očakávania samotného maturanta a jeho rodiny. Páči sa mi, že niektoré školy robia tzv. „skúšobné maturity“, kde si študent vyskúša, ako to celé bude prebiehať.
Mnoho rodičov má z maturity ešte väčší stres ako dieťa samotné. Je aj pre rodičov maturita určitou skúškou a mala by byť určitým uvedomením, že ich syn či dcéra na seba preberajú svoju vlastnú zodpovednosť či nezodpovednosť?
Rodičia sme rôzni. Vzťah k dieťaťu si budujeme od jeho počatia. To ako ho prijímeme do rodiny, ako ho vychovávame, ako komunikujeme, aké nároky na neho máme, koľko mu pomáhame, koľko povzbudzujeme, koľko lásky sme mu schopný dať, ako rešpektujeme jeho jedinečnosť ale aj to, či od malička dávkujeme istú mieru zodpovednosti, samostatnosti a tvorivosti. Na uvedomenie si (ne)zodpovednosti vlastného dieťa v čase maturity je už myslím neskoro.
Tým, že sme každý iný, každý sa aj inak učíme. Napríklad, ak je niekto vizuálny typ, je pre neho lepšie si poznámky vyfarbovať, inému to vôbec nepomôže. Niekomu stačí si učivo raz prečítať a vie ho prerozprávať. Iný sa musí všetko „nabifliť“. Od čoho to závisí?
Máme rôzne štýly učenia, aj schopnosť učiť sa nie je u všetkých rovnaká, tiež je dôležitá motivácia študenta. Nie je zanedbateľné, ako sa študent venoval maturitnému predmetu počas 4 rokov štúdia. Či sa „biflil“, len aby vedel učivo na danú hodinu, písomku, alebo tak aby mu rozumel a vedel ho uplatniť aj v živote a uviesť príklady.
Učebných štýlov je niekoľko a v odbornej literatúre sa stretneme s rôznymi deleniami a aj s dotazníkmi, ktoré ich zisťujú. Napr. vizuálny, auditívny, haptický štýl. Neexistuje horší alebo lepší štýl učenia, často sa dopĺňajú ale väčšinou prevláda jeden dominantný. „Triky“ pre efektívne učenie pre jednotlivé učebné štýly nájdeme na internete aj v odbornej literatúre.
Existujú nejaké rady, typy a postupy ako sa “správne učiť“ a ako docieliť to, že si toho viac zapamätáme?
Existujú rôzne techniky a „triky“. Ak študent pozná svoj štýl učenia, vie prispôsobiť tomu aj techniky, ktoré mu ho uľahčujú a zefektívňujú. Študenti si často vytvárajú pojmové mapy, mnemotechnické pomôcky, vyznačujú si farebne, diskutujú o učive s niekým, hovoria si učivo nahlas, využívajú melódiu alebo rytmus pri učení sa definícií, pozrú si video, dokument, nahrávajú si „ťažké“ definície, slovíčka na mobil, počúvajú pri učení istý typ hudby atď.
Veľká väčšina má problém s koncentráciou, a to má veľký vplyv aj na samotné učenie. Čo by ste odporučili v tomto prípade? Čo nám môže pomôcť k lepšej sústredenosti?
Keď študent cíti, že mu klesá koncentrácia, mal by si oddýchnuť, zmeniť činnosť. Napr. ísť si zabehať, urobiť si jedlo, pohrať sa s domácim miláčikom alebo si možno aj zdriemnuť. Niekto sa rád učí pri hudbe, ktoré mu pomáha sústrediť sa, niekto v tichu. Ak viem , čo ma vyrušuje, tak by som to mal eliminovať. Ak viem, že sa najlepšie sústredím ráno, učím sa najťažšie predmety ráno. Ak viem, že v istom čase mi učenie nejde, tak sa do toho nenútim ale využijem čas na relax, rozhovor s niekým, prechádzku.
Čo spôsobuje, že zrazu dostaneme „okno“. Myseľ jednoducho vypne v dôsledku veľkého stresu? Existuje na toto nejaká rýchla prvá pomoc?
Dostať „okno“ môžeme zo stresu, úzkosti, strachu, ale aj z únavy. Eliminujeme túto situáciu kvalitnou prípravou, dodržaním životosprávy a môže pomôcť aj relaxácia a vizualizácia konkrétnej skúškovej situácie.
Obdobie prípravy na maturitu je pre mnohých veľmi ťažkým obdobím. Čo by ste odporučili z hľadiska celkovej výživy, režimu a životného štýlu?
Je dôležité všetko si dobre naplánovať. Na predmety, ktoré študent považuje za náročnejšie si musí nechať viacej času. Mal by sa učiť v tom čase, keď je jeho produktivita najväčšia. Dôležitý je aj spánok, minimálne 6 súvislých hodín denne (najlepšie v noci) a samozrejme strava (ľahko stráviteľná, bohatá na minerály a vitamíny, dôležité je magnézium, vitamín C, sacharidy) a tiež pohybová aktivita (najlepšie na čerstvom vzduchu, kvôli kyslíku), relaxácia (existujú rôzne typy a každý si môže vybrať).
