Očakávania dnešných rodičov od mladých ľudí sú čisto prozaické: dokument s riadnym akademickým titulom, skvelá kariéra a slušný príjem. Spoločnosť dnes vníma mladých ľudí bez vysokej školy akoby ani neboli jej plnohodnotným členom a predovšetkým bez nároku na slušný finančný príjem. A tak sa väčšina z nás snaží o akýkoľvek titul pred menom, za menom, vlastne kdekoľvek, len nech je. A to je dôležité.
Prínos titulov do vzdelávania
História dnešných diplomov sa začala písať v roku 1999 v Bologni, kde bola podpísaná Bolonská deklarácia s menami 31 ministrov. Tento tzv. Bolonský proces mal za cieľ vybudovanie európskeho vysokoškolského priestoru. Konkrétne ním bola harmonizácia akademických titulov a charakteru študijných odborov. Práve tu bol dnes už klasický vzdelávací systém rozdelený na štúdium bakalárske, magisterské a neskôr aj doktorandské.
Slovenská republika bola súčasťou procesu od samého začiatku. Deklaráciu vtedy podpísal minister školstva Milan Ftáčnik. Odvtedy ubehlo 14 rokov. Bolonský proces mal za úlohu štúdium skvalitniť a poskytnúť pracovnému trhu plne pripravených študentov. Prakticky aj teoreticky. Vývoj sa však trochu vymkol spod kontroly a v našej republike dnes prevláda izolácia školstva od trhu práce. Spomínaný vysokoškolský diplom je považovaný za povinnú výbavu a svoju pridanú hodnotu na trhu práce stále znižuje.
Výborná teória, nulová prax
Na Slovensku existuje viac ako 10 rôznych akademických titulov. Dosiahnuť ten svoj prvý je pre mnohých pocit hrdosti. Ten sa neskôr vytráca so zistením, že dnes písmenká Bc. v skutočnom svete vlastne nič neznamenajú. Hlavne u nás.
Trojročné štúdium plné teoretických informácií zakončené bakalárskou prácou jednoducho nie je dostatočné pre mnohých zamestnávateľov. Bakalárov nepovažujú za pripravených aj z toho dôvodu, že im chýbajú praktické zručnosti. Sme tak nútení platiť naše vysoké školy, no bez akéhokoľvek dosahu na ich smerovanie. Miesto dlhých a pre mnoho rodín drahých, troch rokov štúdia sme nútení ich platiť päť. A aj to s rizikom veľmi neistého uplatnenia na trhu.
Na školách vraj pre prax nie je priestor. A aj tento fakt zvyšuje množstvo nezamestnaných bakalárov a zapríčiňuje stav, že zamestnávatelia sú voči titulom takí skeptickí.
Podľa prieskumu ÚIPŠ (Ústav informácií a prognóz školstva) až 67% respondentov tvrdí, že vo výučbe je nadmerná teoretická orientácia. Na prax teda nie je vyhradené plnohodnotné miesto, aj keď je to potrebná časť z hľadiska uplatnenia sa na trhu práce.
Zamestnávatelia tiež túto informáciu podľa ďalšieho prieskumu potvrdzujú. Absolventi – uchádzači o zamestnanie – sú viac ako priemerne pripravení v teoretických poznatkoch, v tých praktických túto úroveň bohužiaľ nedosahujú. Mnohí absolventi bakalárskeho štúdia následne pokračujú ďalším vzdelávaním sa. Avšak hodnota diplomu dnes stále klesá, a tak ani magister bez praxe vo svojom životopise nájde zamestnanie len šťastnou náhodou. Ak by však naše štúdium bolo vybavené aj výukou praktických zručností, niektorým študentom by celkovo 3 roky stačili na to, aby si našli v spoločnosti dostatočné uplatnenie pre život.
Bakalár bez hodnoty
Od uchádzačov o zamestnanie ani nie je požadovaný bakalársky diplom. Je vnímaný ako povinná jazda pre každého vysokoškolského študenta. To môže mať za následok prijatie stredoškolského absolventa s výbornou praxou. Prvý stupeň vzdelania je jednoducho málo. Niečo o tom vie aj Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý pre Hospodárske noviny povedal, „firmy očakávajú od uchádzačov o prácu ukončený druhý stupeň vzdelania, zrejme je to dané historicky.“
V republike rozprestierajúcej sa pod majestátnymi Tatrami jednoducho bakalársky diplom nemá hodnotu. To je fakt. Aj Česká republika je na tom podobne. Portál studentpoint.cz uviedol vyjadrenie personálnej manažérky magistry Jelínkovej pri pohovore s uchádzačom o zamestnanie. Podľa jej slov je v tejto dobe lepšie nemať titul žiadny, ako byť len bakalár. Rovnako sa na tomto portáli objavil aj výrok inžinierky Krejčí z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, ktorá titul Bc. považuje len za záchytný bod pred magisterským stupňom.
V zahraničí je to inak
Naopak, bakalár sa ujal v Holandsku, Švédsku či vo Veľkej Británii. V Anglicku je tento titul považovaný za ukončenie vysokoškolského vzdelania a firmy pre niektoré posty bakalárov dokonca vyžadujú. V USA je školský systém úplne odlišný. Počas prvého roka si študenti volia rôzne programy a kurzy. Postupne tak spoznávajú ich skutočné záujmy a majú možnosť lepšie si vybrať konkrétny odbor.
Samuel Abrahám, rektor Bratislavskej univerzity liberálnych štúdií pre denník Pravda uviedol: „Pri dobrom bakalárskom systéme sa študent dostane na univerzitu, zistí aké sú tam odbory a hľadá sám seba. Nemusí hneď študovať to, čo mu zostane až do penzie. Získava potrebné zručnosti.“
Absolventi pribúdajú, pracovných miest je málo
Pochybnosti zamestnávateľov spôsobuje aj veľké množstvo titulov. Kvantita nie je zárukou kvality. Keďže vláda dnes stanovuje čísla, ktoré sa vysoké školy pri prijímaní snažia plniť, podmienky pre uchádzačov sa znižujú a tým sa neskôr znižuje aj konečná hodnota ich finálneho diplomu.
Nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí je stále viac absolventov, no tento počet nie je rovnomerný číslu voľných pracovných miest. Málo miest potom spôsobuje zvýšené požiadavky na obsadenie zamestnania. Tento kruh sa neustále opakuje a zmena neprichádza.
Tri roky vysokoškolského vzdelávania by nemali byť len stratou času či odrazovým mostíkom k ďalším písmenám a sklamaným študentom. Pravdou je, že k východiskám z tejto situácie musí smerovať každý sám, pokiaľ náš systém nebude prepracovaný inak. Vieme, čo zamestnávatelia žiadajú, preto je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa získať praktické skúsenosti už počas školy. Je dôležité byť aktívny a pozorný, využiť rôzne ponuky stáží a spoznať ten svet mimo prednáškových miestností. To vám dá do budúcnosti určite viac ako dlhé skriptá.
