Život v dnešnej dobe beží veľmi rýchlo a za pomoci sociálnych sietí a internetových komunikačných prostriedkov sa snažíme aspoň o minimálny sociálny kontakt s našimi priateľmi. Ak v danej chvíli na nich nemáme čas, spoľahneme sa na interakciu prostredníctvom facebooku alebo iných aplikácií ako WhatsApp. Je však toto dobrý spôsob, ako si udržať priateľov?
Na facebooku môžeme mať veľké množstvo „priateľov“ v rozsahu niekoľkých stoviek i tisícov. Avšak z koľkými z nich sa reálne porozprávate a ste s nimi veľmi blízki? Pravdepodobná odpoveď by bola 5, najviac 10 priateľov. Britský antropológ Robin Dunbar nedávno zverejnil výsledky jeho výskumu, že ľudský mozog je schopný, či už na Facebooku alebo mimo neho, udržať si v pamäti najviac 150 priateľov. V jeho diele Koľko priateľov v skutočnosti človek potrebuje sa ďalej rozpisuje aj o dôvodoch, prečo by sme mali byť podozrievaví voči tým, ktorí majú vo svojom zozname viac ako 150 priateľov. Aj to je však podľa neho stále veľa priateľov, resp. známych.
Päť blízkych priateľov
Keď si spomeniete na slávny seriál Priatelia, bolo ich 6 a každý z nich mal teda 5 blízkych priateľov. Nevieme povedať, či sa tvorcovia seriálu riadili Dunbarovým výskumom, vieme ale povedať, že jeho téza má celkom reálny podklad. Dáva to zmysel, nakoľko zo samotných 150 je tiež len malá časť blízkych známych a ešte bližších priateľov. Nezdôverujeme sa so svojimi najdôvernejšími tajomstvami všetkým, ale iba tým najbližším. Podľa Dunbara tvorí tento najvnútornejší kruh blízkych priateľov práve 5 osôb. Širší okruh blízkych priateľov môže tvoriť 10 ľudí a ešte širší približne 35.
Výskum sledoval telefonáty
Dunbar a jeho tím výskumníkov zrealizovali analýzu dát zozbieraných v rámci 6 miliárd telefonických hovorov medzi 35 miliónmi ľuďmi v Európe v roku 2007. Následne použili algoritmy, ktoré si všímali rôzne vzorce (napríklad obojstranne opätované hovory) a získali čísla pre každú spoločenskú vrstvu. Najčastejšie zistené obmeny boli 10 a 35 hovorov. Ako to pre Technology Review naznačujú vedci, môže to indikovať rozdiel medzi introvertmi a extrovertmi, prípadne to môže byť následok, že sa intenzita priateľstiev časom mení.
Vedci skúšali oddeliť od sledovaných telefonátov obchodné hovory tým, že odfiltrovali telefonické hovory, ktoré neboli opätované. Vedci taktiež z výskumu vylúčili jednotlivcov, ktorí veľmi nepoužívali svoje telefóny, nakoľko bol u nich predpoklad, že v rámci svojej spoločenskej skupiny komunikujú odlišnými prostriedkami.
Výskum Robina Dunbara stále pokračuje a bude musieť v súčasnosti podstúpiť tzv. peer review (kontrola rovesníkmi/seberovnými), teda jeho prácu preskúmajú kolegovia činní v tej istej oblasti. Preto by sme ešte mali brať výsledky výskumu s istým nadhľadom. Samozrejme, nie je to dôvod pridávať si do zoznamu priateľov ľudí, s ktorými sme prehodili zatiaľ len pár slov alebo nechávať si takých, s ktorými sme prehodili pár slov za posledné 3 roky.
Zdroj: sciencealert.com
