Počítačový program AlphaGo vyhral tri krát po sebe s najlepšie hodnoteným juhokórejským hráčom Lee Sedolom. Umelá inteligencia AlphaGo nakoniec definitívne porazila svojho ľudského protivníka 4:1. Nie je to prvýkrát, čo umelá inteligencia porazila človeka v hre. Aký dopad môže mať tento fakt, že sa počítač „naučil“ myslieť lepšie ako človek? Čo by mohla umelá inteligencia zmeniť pre ľudí vo vzdelávaní?
Ako AlphaGo porazil ľudského majstra
Nebolo to tak, že by programátori doslova „naučili“ počítač hrať hru Go. Miesto toho zostrojili modelový mozog zvaný „neurónová sieť“ a tá sa sama naučila, ako hrať Go v podstate bez pomoci človeka. Naučila sa to spôsobom naštudovania si 100 000 zápasov „ľudských hráčov“, a potom hral program sám proti sebe milióny krát. Časom sa preprogramoval a zlepšoval. Práve na tejto schéme samoštúdia je založené fungovanie neurónových sietí a jeho podstatou je fungovanie ľudského mozgu.
Umelá inteligencia aplikovaná vo vzdelávaní
V skutočnosti už dnes sú počítačové systémy využívané na vzdelávacie účely od moderovania skupinových diskusií až po simuláciu prostredí na vzdelávacie účely. Predpokladá sa, že počítačové systémy budú schopné poskytnúť formu spätnej väzby o stave vedomostí žiakov a dokonca aj o stave ich mysle. Výskumníci idú ďalej a predpovedajú vývoj niečoho, čo by slúžilo ako celoživotný robotický študijný spoločník. Študentov by sa pýtali otázky, povzbudzovali ich a pomáhali im prejsť cesty plné úskalí. Spoločník sa takto časom o žiakovi naučí veľa vecí, čo už všetko daný žiak vie a aké má záujmy. Okrem toho by študentom ich spoločník mohol písať aj odporúčací list.
>> Prečítajte si tiež: Počuli ste už o inteligentnej bábike Barbie, ktorá bude s deťmi hovoriť o čomkoľvek?<<
Nahradí umelá inteligencia učiteľov?
Už dnes roboty nahrádzajú ľudskú prácu v závodoch a nejde o žiadnu zanedbateľnú pomoc. Svetové ekonomické fórum odhadlo, že do konca roka 2020 automatizácia celosvetovo nahradí 5 miliónov pracovných miest. Prirodzene sú to práve učitelia, ktorí sú dnes opozíciou tomuto trendu a tvrdia, že ich práca nie je iba o odovzdávaní informácií. Opodstatnené obavy priniesol tento vývoj aj do učiteľskej a akademickej sféry. V dnešnom svete to nie je memorovanie faktov a čísiel, čomu by sa mali ľudia venovať, tie sa dnes už dajú veľmi rýchlo a ľahko nájsť na internete. Dôraz sa kladie na interakciu, narábanie s počítačmi a venovanie sa počítačovým vedám.
Technologický pokrok význačne zmení povahu ľudských schopností, avšak tieto schopnosti – empatia či rozprávanie príbehov, teda kreatívna komunikácia, ktoré riadia výmenu pocitov a skúseností len medzi ľuďmi, budú v budúcnosti ešte viac cenené. Jednoducho, „ľudskí učitelia“ pravdepodobne zabezpečujú lepšie túto „výmenu,“ ktorá prebieha len medzi ľuďmi.
Zdroj: npr.org
