Filmová romantika môže našim reálnym vzťahom škodiť

Romantika vo filmoch v nás vyvoláva nerealistické očakávania, ale nemusíme im podľahnúť.
Romantika vo filmoch v nás vyvoláva nerealistické očakávania, ale nemusíme im podľahnúť. / Foto: Unsplash

Romantika vo filmoch v nás vyvoláva nerealistické očakávania, ale nemusíme im podľahnúť.

 

Pamätám si na rozhovor o romantike s kamarátom z Indie, ktorý sa sťažoval na to, že Bollywwod, známy výpravnými gestami v mene lásky, vyvoláva v ženách nereálne očakávania a mužov stavia do role rozprávkových hrdinov, ktorej sa nevedia a nechcú zhostiť. Výsledkom je konflikt medzi pohlaviami, sklamanie a dezilúzia. To je však iná krajina, iná kultúra. Tá naša je skôr pod vplyvom americkej kinematografie, možno trochu viac odrážajúca realitu? Pravdou je, že hoci nie v takom farebnom a veľkolepom štýle, ale aj tu romantické komédie nedorážajú skutočný život.

 

Ružové kvety každý deň doručené do kancelárie, piesne plné lásky odspievané pod oknom, darčeky pri každom stretnutí? A nielen to. Niekedy stačí len dlhý pohľad z očí do očí a už sa skvie na ruke zásnubný prsteň, inokedy sa zastavujú lietadlá a zaľúbenci si bežia v ústrety po pristávacej dráhe, alebo klasický dej, kedy sa dvaja stretnú, jej niečo preletí cez nos a odoženie jeho, on nahnevane odkráča, náhoda ich zvedie opäť dokopy, ona si uvedomí, že ho miluje a on to prijme, na konci je svadba.

 

Problém je, že ak v mladom veku pomaly, ale isto prijímame tieto odkazy, ako má fungovať romantika, ani si to neuvedomíme a zrazu máme predstavu ako by to malo celé prebiehať. Predstavu, vytvorenú na základe romantických filmov. Navyše, pretože tieto filmové predstavy konzumujeme dlhší čas, ani nevieme, aké by to celé bolo bez nich.

Ako sa teda postaviť k umelo vyvolaným očakávaniam bez toho, aby sme nad celým nápadom s láskou nemuseli hodiť flintu do žita? Odpoveď nám ponúka vedecký výskum.

 

Romantické komédie vyvolávajú nereálne očakávania

Romantická komédia je žáner, ktorý často zobrazuje až prehnané zápletky a nereálne vyústenie deja, keď muž zaplaví byt lupeňmi krvavočervených ruží alebo stihne svojej milovanej vyznať lásku ešte pred tým, než ona nastúpi do akéhokoľvek dopravného prostriedku a namiesto odchodu sa mu schúli plačúca v náručí. Vzťahy sú plné romantiky, intimity, vášne a spájajú prínos úplne nového vzťahu s tým dlhodobým. Vidíme veľa poklôn, komplimentov, prejavov náklonnosti, najmä zo strany mužov. Lenže toto všetko nie je reálne stvárnenie zdravého vzťahu, ktorý stojí na oveľa menej romantických veciach, ako je úprimnosť, dôvera a kompromis.

 

Napriek tomu, že sa zdá, že dívanie sa na zidealizovanú podobu romantických vzťahov môže byť nevinné, faktom zostáva, že často používame informácie z médií, aby nám ukázali, čo je normálne a ako sa v rôznych situáciách správať. Čím sme starší, tým efektívnejšie dokážeme rozlišovať medzi realitou a fikciou, ale mladší diváci, ktorí nemajú dostatok informácií a skúseností na to, aby dokázali sformovať svoj vlastný postoj, poľahky prijmú idealizmus romantických filmov za svoj a pretavia ho do predstáv o tom, ako by mal vzťah vyzerať. Navyše, keď im tento príbeh púšťame znovu a znovu, už od detstva, možno začneme spytovať našu vlastnú realitu.

 

A zdá sa, že práve to sa deje. Tí, ktorí často pozerajú romantický obsah, si zriedkavejšie myslia, že dokážu zmeniť seba alebo svoj vzťah a skôr veria tomu, že ich partner by mal intuitívne chápať ich potreby a tiež veria tomu, že sex by mal byť dokonalý. Tiež platí, že ich spokojnosť so vzťahom je nižšia.

Vedci z Edinburghu napríklad zistili, že psychológovia musia často riešiť rozdiely medzi filmom a realitou. Ľudia si totiž myslia, že keď vás partner miluje, vie, čo chcete, čo si myslíte a ako sa rozhodujete aj bez toho, aby ste spolu museli komunikovať.

Podobne funguje aj myšlienka o prepojení duší. Akási duševná spriaznenosť, na ktorú mnohí ľudia kladú dôraz, môže však vzťah úplne zničiť. Nápad, že na celom svete sa nachádza jeden jediný človek, ktorý je osudom určený len pre jednu osobu, nielen obmedzuje vašu schopnosť vidieť aj iných potenciálnych partnerov, ale môže mať zásadný dopad na prípadný rozchod. Ťažko sa totiž vyrovnáva s odchodom niekoho, o kom sme presvedčení, že je jediný a na ňom závisí náš ďalší život.

 

Ako oddeliť nerealistické očakávania

Uvedomte si, čo je reálne a čo je nereálne. Dajte si dokopy zoznam očakávaní, ktoré od vzťahu máte a potom zvážte, čo je skutočné a čo je na hranici romantickej predstavy. Ako zistiť, čo je už príliš? Jednoducho, skúste si predstaviť robiť to alebo byť tým, čo máte na zozname. Dá sa to, je to možné? Hovoríte vždy tie správne a dokonalé vety? Nikdy nerobíte chybu? Mať vysoké očakávania je síce v poriadku, ale mať nereálne očakávania je problém. Skúste nájsť deliacu čiaru medzi nimi.

 

Zistite, čo z toho, čo si myslíte, že na tom záleží podľa vás skutočne sedí a čo sa vám len pokúša vnútiť spoločnosť. Pozrite sa na svoj zoznam očakávaní ešte raz a pouvažujte, či toto je niečo, na čom záleží vám. Napríklad, naozaj vám záleží na tom, aby partner nosil biele košele, venoval sa adrenalínovým športom alebo chodieval na džezové koncerty? Ak ste vy kaviarenský typ, priznajte si to a nenúťte sa k niečomu, čo vám nesedí. Každý z nás je iný, nájdite svoju pravdu a vyčiarknite všetko ostatné. Možno vás nepotešia čerstvé kvety, pretože vo váze o chvíli zahynú, ani serenáda pod oknom, lebo ste hanblivý typ a možno ani darčeky, pretože radšej miniete peniaze na zážitky.

Zdieľať na facebooku