Dlhy dostávajú rodičov pod finančný tlak a do neistej pozície týkajúcej sa výhľadu do budúcnosti. Lenže nie sú sami. Určité dlhy rodičov majú výrazne negatívny vplyv na zdravie potomkov.
Najnovšia štúdia z pera amerických autorov prináša jedinečné výsledky, keď sa po prvýkrát v histórii zamerala na prepojenie dlhu a blaha rodiny. Predchádzajúce prieskumy prinášali len pohľad na to, ako dlhy ovplyvňujú zdravie a celkový pocit spokojnosti u dospelých.
Tento krát sa vedci pozreli na dlhy detailnejšie. Zistili, že typ dlhu ovplyvňuje správanie dieťaťa a to buď k lepšiemu, alebo horšiemu.
Ktoré dlhy sú „pozitívne“ a ktoré tie „negatívne“?
Hypotéky spadajú do plusovej oblasti, čo znamená, že v pozitívnom zmysle vplývajú na dieťa. Na druhej strane, nezaplatené účty za využívanie kreditnej karty nájdeme v mínusovej oblasti, spojenej s problémami v správaní u detí.
Štatistiky potvrdzujú, že aj my si požičiavame stále viac. Prieskum z júna 2015 tvrdí, že každý dospelý Slovák mal od bánk požičaných v priemere 5 510 eur. V medziročnom porovnaní sa táto suma navýšila o zhruba 600 eur. Z celkovej požičanej sumy 23,3 mld. eur 77,2 % pripadlo na úvery spojené s bývaním. Viac ako 3,6 mld. eur, čiže 15,5 % všetkých úverov, poskytli banky obyvateľstvu vo forme spotrebiteľských úverov. Menšie zastúpenie na celkovom objeme úverov mali napríklad prečerpania, kreditné karty alebo aj prevádzkové úvery.
Spoluautor spomínanej štúdie Jason Houle tvrdí, že podľa záverov štúdie, pôžička môže byť dvojsečnou zbraňou nielen pre rodičov, ale i pre deti. Jej dopad môže byť pozitívny i negatívny, v závislosti od jej účelu.
Houle, docent sociológie na Darthmouth College v Hanoveri, New Hampshire, uviedol, že pôžička, ktorej účelom je zlepšiť kvalitu života, napríklad pôžička na štúdium či hypotéka na bývanie v príjemnom prostredí, vedie k lepším výsledkom u detí. Na druhej strane, podporné pôžičky ako kreditné karty či krátkodobé bezúčelové úvery, môžu naznačovať ekonomické problémy, a tak viac škodiť.
Houle a spoluautor Lawrence Berger, profesor na Univerzite Wisconsin-Madison, analyzovali dáta z dvoch amerických štúdií, ktoré dohromady sledovali viac ako 9 000 matiek a ich detí vo veku od päť do štrnásť rokov počas rokov 1986 a 2008.
Dlh znamenal celkový dlh rodičov, teda hypotéky, študentské pôžičky, úvery na auto, a nezabezpečené bezúčelové úvery a pôžičky, ako kreditné karty, prečerpania účtov, pôžičky od nebankových a individuálnych subjektov, výdaje na medicínsku starostlivosť.
Informácie o výške dlhov zbierali vedci spolu s informáciami o správaní sa detí buď raz za rok alebo raz za dva roky, následne ich porovnávali a vyhodnocovali.
Nezabezpečené úvery vplývajú na deti negatívne
Závery boli nasledovné. Deti, ktorých rodičia mali nejakú pôžičku, sa cítili lepšie po sociálnej a emocionálnej stránke než tie, ktorých rodičia nikomu nedlžili. Dlhy boli bežné najmä u bielych rodičov, rodených Američanov, s vyšším vzdelaním, ktorí žili v manželstve. Dôvodom bol, podľa vedcov, pravdepodobne fakt, že mali širšie možnosti pôžičiek.
Na druhej strane však štúdia priniesla zaujímavý záver ohľadne samotného chovania sa detí. Tí, ktorí mali vysoký dlh (bez ohľadu na jeho typ), mali častejšie deti s problematickým správaním v porovnaní s rodičmi s celkovým nízkym dlhom.
Keď sa výskumný tím podrobnejšie pozrel na zloženie dlhov domácností, zistil, že najzávažnejší dôvod za negatívnym správaním boli nezabezpečené úvery, napríklad nesplatené úvery na kreditných kartách. Deti rodičov, ktorí mali nezabezpečené pôžičky, mali väčšie problémy v správaní v porovnaní s tými, ktorých rodičia tento typ dlhov nemali.
Naopak, deti rodičov s hypotékami a dlhmi za štúdium nemali tak zjavne problematické správanie, ale podľa záverov štúdie sa tomuto zisteniu musí v budúcnosti venovať väčšia pozornosť.
Houle a Berger vidia ako dôvod to, že nezabezpečené úvery môžu podporovať u rodičov strach a stres. S dlhom na kreditných kartách pravdepodobne podstupujú väčšie riziko aj v spôsobe života, čo sa odráža aj na správaní ich detí. Môže to byť pre rodičov ťažké, ale je to aj neprimeraná záťaž na pleciach detí. Ich neistota negatívne ovplyvňuje vlastné správanie, ktoré prenášajú na deti. V konečnom dôsledku sa tak zhoršuje ich šanca na harmonický vývoj v pokojnom domácom ovzduší.
Rodičia s množstvom úverov sa však nemusia báť, že ich deti sú odsúdené na zlé správanie. Štúdia nepreukázala priame prepojenie príčiny a dôsledku vo vzťahu medzi dlhom a nevhodným správaním.
Houle tvrdí, že závažným dôvodom je skôr spoločenský problém, než samotná nezodpovednosť jednotlivých rodičov. Ako sociológ si netrúfol uzavrieť, že zodpovednosť leží výlučne na pleciach rodičov. Pre mnohých je dlh jedinou možnosťou v kontexte stagnujúcich miezd a ponuke rôznych úverov.
