Sebakontrolu môžeme zjednodušene definovať ako kontrolu, ktorú má človek nad sebou. Súvisí s prispôsobením sa prostrediu. Sebakontrola pomáha dosiahnuť potrebný súlad jednotlivca s prostredím prispôsobením seba. Jej základnou funkciou je schopnosť zmeniť a prispôsobiť seba tak, aby sa dosiahol lepší, optimálnejší súlad medzi sebou a svetom Tvorí tak protipól prispôsobovaniu prostredia sebe. O sebakontrole sa dnes hovorí ako o jednej z najdôležitejších vlastností. Z viacerých štúdií vyplýva, že ľudia s lepšou sebakontrolou sú zdravší, šťastnejší a spokojnejší. Niektorí autori dokonca uvádzajú, že sebakontrola má taký istý význam ako inteligencia.
Sebakontrola veľmi úzko súvisí so stanovenými cieľmi. Ak sú správne nastavené, ak vychádzajú z našich potrieb a túžob, tak sa nám dajú ľahšie plniť a nemáme ani problém so sebakontrolou. V takomto prípade je naše konanie úplne prirodzené a možno sa ani nezamýšľame nad nejakou sebakontrolou. Ak si však svoje ciele stanovíme podľa vzoru niekoho iného, ak sa chceme silou mocou na niekoho podobať, tak sa do aktivít nútime a cítime sa vyčerpaní. Ak niečo robíme radi, vtedy aj sebakontrola nie je pre nás namáhavá. V opačnom prípade síce svoje ciele plníme tiež, ale často naša práca stráca zmysel a my sa necítime vo svojej koži.
Pevná vôľa ani sebakontrola nie sú vlastnosti, ktoré máme od narodenia. Oboje je skôr spôsob nášho prežívania a našej voľby. Ide o schopnosti, ktoré môžu byť pre nás príjemnými pomocníkmi, vďaka ktorým kráčame po svojej vysnívanej ceste, keď si plníme svoje sny alebo sú našimi nepríjemnými bičmi, keď sa na niečo hráme, keď nežijeme svoj život, keď plníme niečo, čo nám nie je vlastné. Ak nežijeme autentický život a chceme neustále doháňať naše vzory, ktoré sú v našich očiach perfektné, do života si tak vnášame zbytočný stres a vyčerpanie. V takomto prípade je sebakontrola veľmi vyčerpávajúca.
Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že existuje niekoľko stratégií, ktoré dokážu najviac pomáhať pri prekonávaní prekážok súvisiacimi so sebakontrolou a ktoré zároveň pomáhajú eliminovať prípadné zlyhania a udržujú motiváciu zameranú smerom na vytýčené ciele. Ktoré to sú?
1) Odpustenie je dôležité
Začarovaný kruh strácania kontroly nad sebou nasledovaný pocitom sebanenávisti a znechutenia je bežný pri pokusoch o sebakontrolu. Ak zlyhávame na ceste za cieľom, často sa veľmi hneváme na seba a strácame nádej. Ak aj zlyháme, dôležité je, aby sme si odpustili a šli ďalej. Všimnime si, aké pocity nás sprevádzali pri našom zlyhaní, ale nevenujme im až prílišnú pozornosť. Namiesto toho je dobré presunúť svoju pozornosť na to, čo spravíme pre to, aby sme sa zlepšili v budúcnosti.
2) 10 minút pauzy
Túžba má tendenciu prichádzať a odchádzať ako príliv. Napríklad človek robí niečo dôležité, ale napadne mu, že má chuť na niečo sladké, chce nechať prácu tak a chce si zobrať v komore čokoládu. Toto nutkanie je v prvom momente veľmi silné. Psychológovia tvrdia, že ak dokážeme odolávať 10 minút, túžba môže zaniknúť a my nepodľahneme pokušeniu.
3) Dôležitý spánok
V dnešnej dobe má človek na spánok čoraz menej času. A nie je to spôsobené len náročnosťou rôznych úloh, ktoré musí denne plniť, ale aj tým, že na neho vplýva množstvo lákadiel v podobe filmov, internetu, televízie. A tak má človek tendenciu ponocovať. Unavený a nevyspatý človek má nižšiu schopnosť ovládať rôzne impulzy, premýšľať a aj v emocionálnej oblasti môže u neho skôr dôjsť k určitým výkyvom. Takže, ak sa chceme pokúsiť získať lepšiu sebakontrolu, dobrý nočný spánok každú noc je jeden z najlepších krokov, ktorý môžeme urobiť.
4) Pohyb nadovšetko
Už po 10 minútovom pohybe sa uvoľňuje GABA, neurotransmiter, po ktorom sa mozog cíti pokojnejšie a pomáha kontrolovať naše impulzy. A tak, ak nás niekto napríklad nehnevá a my mu chcem povedať pár ostrejších slov, lepšie je niekde sa rýchlo poprechádzať. Keď sa z prechádzky vrátime späť, mali by sme už mať impulz zameraný na útok pod kontrolou.
5) Ani meditácia nie je zlá
Meditácia vlastne trénuje váš mozog, aby sa stal strojom na sebaovládanie. Už aj jednoduché techniky ako plné uvedomovanie si seba samého, ktoré zahŕňa len 5 minút denne sústredenia sa na nič iné len dýchanie a naše zmysly, zlepšuje naše sebauvedomovanie a schopnosť odolávať deštruktívnym impulzom. Budhistickí mnísi sa javia pokojní a kontrolovaní práve z tohto dôvodu.
Kultúra a spoločnosť, v ktorej žijeme a chceme byť jej členom, požadujú od nás dodržiavanie pravidiel. Preto tu sebakontrola vystupuje ako určitá morálna pomôcka, ktorá nám napomáha dodržovanie spoločenských noriem a pravidiel. Mohli by sme dokonca povedať, že sebakontrola je príbuzná Freudovému chápaniu superega. Superego predstavuje morálnu zbraň, interiorizuje rodičovské hodnoty a normy. Veľa prejavov problémového správania ako alkoholizmus a iné závislosti, sexuálna závislosť, násilie a agresivita, emocionálne problémy, nedostatočný výkon v škole, kriminalita, sú výsledkom neschopnosti kontrolovať sa. Sebakontrola je tiež dôležitá v procese hľadania a utvárania zmyslu, nakoľko nám pomáha pri dosahovaní cieľov.
ZDROJE: smartmovescoach.com, prohuman.sk
