Slovenské vysoké školstvo je v poslednom čase kritizované (okrem iného) za to, že produkuje príliš veľa absolventov humanitárnych odborov, pričom na trhu sa ľahšie uplatní technicky vzdelaný človek. Medzinárodný výskum Eurostudent však ukazuje, že v celoeurópskom kontexte máme najnižší percentuálny podiel týchto študentov.
Efektivitu a kvalitu vysokého školstva zvykneme odvodzovať najmä od toho, ako sa jeho absolventi dokážu uplatniť na trhu práce. Citlivá reflexia jeho potrieb sa tak stáva jednou z najdôležitejších vlastností týchto inštitúcií. Pritom je potrebné brať na zreteľ nielen aktuálne potreby trhu, ale aj tendencie jeho zmien do budúcna.
Zo spomenutého prieskumu uips.sk vyplýva, že podiel študentov humanitných odborov (zahŕňajú aj umelecké smery) z celkového počtu je na iba na úrovni piatich percent. Na druhej strane, podielom študentov technického smeru sa radí na potenciálny priemer, teda približne trojnásobok. Na porovnanie susedná Česká republika alebo Rumunsko majú podiel študentov techniky približne dvojnásobný. Najviac študentov humanitného zamerania majú Francúzsko, Anglicko a Wales, a Írsko.
Na základe uvedeného prieskumu je možné považovať kritiku vysokého počtu študentov humanitárnych vied za neopodstatnenú. Avšak optikou aktuálnej zamestnanosti, a tým pádom i budúcej zamestnateľnosti v krátkodobom horizonte, možno pokladať túto kritiku za relatívne oprávnenú.
Absolventi technických odborov dosahovali podľa najnovších dát za rok 2009 nezamestnanosť 6,5 percenta, absolventi spoločenských vied 8,1 percenta (zdroj: minedu.sk). Rozdiel nevykazuje výrazný nepomer medzi záujmom študentov o smer a potrebami trhu práce. Kritika štúdia spoločenských vied sa teda dá považovať skôr za účelovú. Jej podtextom navyše môžu byť aj známe kauzy (Trenčianska univerzita, diplomy pre prominentov zo sociálnej práce a podobne)
Slovenskej ekonomike pomôže flexibilita školstva
Na základe uvedených štatistík môžeme konštatovať, že rozloženie študentskej atraktivity spomenutých odborov je relatívne analogické potrebám trhu práce. Pozornosť je ale potrebné venovať tendenciám vývoja národného hospodárstva, ktorého zložky budú potenciálnych absolventov zamestnávať. V súčasnosti je totiž slovenská ekonomika nedostatočne diverzifikovaná a aj v súvislosti s ekonomickou krízou je možné očakávať nové trendy v skladbe ekonomiky. Dôraz teda potrebujeme klásť najmä na kvalitu a operatívnosť vysokých škôl pri reflektovaní zmien na trhu, nie na súčasné trhové rozloženie.
Ak vychádzame z predpokladu, že ekonomika krajiny bude nasledovať príklady krajín západnej Európy, na našom trhu by mal rásť dopyt po odborníkoch z oblasti služieb, ktoré by mali rásť na úkor priemyslu a poľnohospodárstva. Na druhej strane bude trh potrebovať najmä špecialistov na IT a nové technológie. Naplnenie týchto predpokladov by znamenalo väčšiu polarizáciu smerom k obom spomenutým odborom a zároveň v neprospech iných profesií.
Jedným z najčastejšie skloňovaných možností pre rozvoj našej ekonomiky je práve internetová ekonomika. Už v súčasnosti má prekvapivo rastúci trend a táto cesta sa aj podľa autorov štúdie Online šanca pre Slovensko dá považovať za jednu z najväčších súčasných investičných príležitostí pre malú a extrémne otvorenú ekonomiku krajiny.
