Zuzana Vaněčková je členkou rady Európskeho Fóra mládeže, kde sa venuje témam sociálnej a ekonomickej inklúzie. Konkrétne rieši problémy zamestnanosti, vzdelávania mladých ľudí a stáží. Ako 5- ročná sa pridala ku skautom, ako 17-ročná sa pridala do Českej rady detí a mládeže, kde sa stala medzinárodným delegátom. Popri aktívnom dobrovoľníctve v Čechách, ale aj v rôznych iných krajinách sveta, pracovala v HR sektore. Nakoniec skončila v Európskom Fóre mládeže. V rozhovore pre rádio Wave rozprávala o súčasnej situácií študentských stáží v Európe.
Organizácia Európske fórum mládeže zastrešuje viac ako 100 mládežníckych organizácií v Európe a reprezentuje milióny mladých ľudí. Medzi ich členov patria národné rady, ale aj veľké organizácie ako napríklad červený kríž či skauti. Jej víziou je posilniť mladých ľudí, aby boli schopní aktívne participovať na živote v spoločnosti.
Európske fórum mládeže sa v súčasnosti venuje témam ako je zamestnanosť mládeže, udržateľný rozvoj, participovanie, zlepšenie situácie pre mladých, ale nosnou témou sú stáže, prioritne neplatené a nekvalitné stáže. Jednou z posledných aktivít organizácie je kolektívna sťažnosť proti Belgicku v Rade Európy kvôli neplateným stážam, porušovaniu Európskej Charty sociálnych práv. Dúfajú v koniec neplatených stáží nielen v Belgicku, pretože ak sťažnosť uspeje, budú nasledovať legislatívne zmeny v Belgicku a v ostatných štátoch Európskej Únie. Firmy by mali pochopiť že stáže sú prostriedkom, ako nalákať potenciálnych zamestnancov.
Neplatené stáže prehlbujú rozdiely ešte viac
Neplatené stáže predstavujú aktuálne veľký problém. Nie každý môže pracovať zadarmo, pretože mnohých študentov nepodporujú rodičia. Svetom už obleteli viaceré správy o stážistovi v OSN, ktorý spával v stane. Viacerí stážisti spávali v spacákoch v európskych inštitúciách, pretože si nemohli dovoliť platiť za ubytovanie. Výsledkom neplatených stáží je, že na ne chodia ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, čím sa ešte viac prehlbujú sociálne rozdiely a znevýhodnení študenti sú znevýhodnení ešte viac.
Až 54% firiem pre vstupnú prácu požaduje pracovnú skúsenosť. Ak teda študent nezíska stáž počas štúdia alebo po štúdiu, je automaticky znevýhodnený a jeho šance na trhu práce sú nižšie.
Mnohé stáže sú nekvalitné
Podľa údajov eurobarometra je až 50 % stáží nekvalitných. Zuzana má s nekvalitnou stážou počas štúdia aj osobnú skúsenosť. Pracovala pre organizáciu zameranú na zamestnávanie v čase, kedy už mala päť ročnú prax v odbore a mnoho kontaktov na ministerstve. Organizácia to vedela, avšak aj tak v prvý deň nechali Zuzanu uvariť kávu, avšak ona kávu uvarila zle, pretože pije čaj. Následne bola preradená na prenášanie odpadkov. Zuzana to vníma ako stratu času a problém pre organizáciu, ktorá mala zlý prístup a vedome sa rozhodla nevyužiť jej potenciál, pretože bola vnímaná len ako lacná pracovná sila.
Stáž v rámci štúdia a školy by mala byť kvalitná a organizácie či firmy by sa mali správať k stážistovi s rešpektom. Konkrétne Belgicko má najväčší podiel neplatených stáží na trhu práce, a to až 82 %. Problémom je, že v Belgicku existujú tri druhy stáži. Časť z nich je platená, avšak drvivá väčšina platená nie je. Firmy v Belgicku zneužívajú dobrovoľnícke zmluvy a dobrovoľníkov, čiže stážistov, ako náhradu normálnej práce. Až 60 % stáží v Belgicku je nekvalitných, pretože nemajú vzdelávací obsah. Pri kopírovaní papierov, varení kávy, či vynášaní odpadkov sa stážista nič užitočné nenaučí.
Ako by mala vyzerať kvalitná stáž?
Európske Fórum mládeže vydalo chartu kvalitných stáží, ktorá obsahuje viaceré podmienky. Kvalitná stáž by mala byť platená, alebo mať aspoň preplatené náklady, mala by mať vzdelávací obsah a musí byť zazmluvnená. Je to v podstate návod pre zamestnávateľov. Stážista by mal mať priradeného mentora a zmluvu o vzdelávacích cieľoch. V súčasnosti chartu podpísalo viac ako 170 firiem v EÚ.
Rôzne odbory ponúkajú rôzne stáže
Najťažšie sa hľadá stáž absolventom psychológie, práva, či medzinárodných vzťahov, kedy organizácia od stážistu často žiada, aby im platil on. Absolventi práva či medzinárodných vzťahov majú často stáže v európskych inštitúciách či OSN, avšak aj tieto stáže sú väčšinou neplatené.
Zamestnávatelia sa sťažujú, že nie sú na trhu kvalitní absolventi, ktorí by mali kompetencie a skúsenosti, avšak firmy sa ani nesnažia tieto príležitosti ponúknuť. Konkrétne na Slovensku a v Čechách je situácia horšia. V zahraničí firmy spolupracujú so školami a mnoho študentov po absolvovaní aj vo firmách zostáva pracovať. U nás chýba spolupráca. Ak stáže sú, sú neplatené, pretože firmy vedia, že ponúk je málo a zneužívajú situáciu.
Prečo by firma mala platiť študenta, ktorý ešte nič nevie?
Toto je jedným z najčastejších argumentov firiem. Hovoria, že študenti sa musia naučiť trpieť, aby si prácu cenili. Avšak každý zamestnanec si prechádza adaptačnou či skúšobnou dobou, kedy sú náklady na vzdelanie a aj tak nevie, ako to firme funguje a je platený. Pritom ľahšie sa naučí študent, ktorý nemá žiadne pracovné návyky, než sa zlé pracovné návyky zmenia na dobré.
Firmy ďalej hovoria, že neplatené stáže sú tradícia či investícia do budúcnosti mladého človeka a mladí by sa mali vedieť obetovať pre benefity v budúcnosti. Avšak mnohí do neplatenej stáže ani investovať nemôžu, pretože počas školy už majú platenú prácu, aby vôbec dokázali vyžiť. Riešením by nemohlo byť ani zavedenie part-time stáží, pretože študent by potom musel kombinovať s prácou a štúdiom, čo je stále príliš náročné a mnohokrát nezvládnuteľné.
Ako sa brániť proti nekvalitnej stáži
Stážista by mal ísť najprv za vedením firmy. Tak to urobila Zuzana. Išla za vedúcou, povedala že dohoda bola iná a aj niečo iné má napísané v zmluve a chcela by, aby využili jej potenciál. Avšak nič sa nezmenilo, tak išla do školy. Pokiaľ je stáž v rámci školy, stážista to môže riešiť aj takýmto spôsobom. Avšak, ak nepomôže ani to, môže skontaktovať ombudsmana či európskeho ombudsmana. Takýto prípad sa stal v Rakúsku, kedy stážista pracoval v európskej inštitúcii, išiel za ombudsmanom, študent vyhral, a inštitúcia musela zmeniť svoj prístup.
Jednou z možností je ísť na stáž cez program Erasmus+, kedy študent nepracuje úplne zadarmo, ale dostáva grant z Európskej únie.
