Články: Pre študentov
O projekte


 
 
Reklama

Matthieu Ricard: Aby ľudstvo prežilo, musíme sa zaujímať viac jeden o druhého

Eliška Herinková
Autor článku
Foto: Alchetron
Matthieu Ricard tvrdí, že ľudia by mali byť menej sebeckí a nechať sa viac viesť altruizmom.  / Foto: Alchetron

Matthieu Ricard je francúzsky spisovateľ a budhistický mních. Vydal viacero kníh. Medzi najznámejšie u nich patrí Kniha o šťastí či Umenie meditovať. Často sa opisuje ako najšťastnejší muž na svete. Matthieu sa okrem iného venuje aj výskumu šťastia. Jednou z tém jeho výskumu je altruizmus, o ktorom vydal knihu Alturizmus v roku 2013. Na túto istú tému tiež  rozprával aj na TEDx konferencii TEDGlobal  v roku 2014.

 

Voľba je vždy na nás

Matthieu tvrdí, že ľudia majú neobyčajnú schopnosť. Skrývajú v sebe obrovský potenciál konať dobro, ale tiež aj nesmiernu moc škodiť. Čokoľvek dokážeme využiť na to, aby sme niečo vytvorili, či zničili. Záleží len na motivácii. V súčasnosti žijeme v dobe obrovských výziev, často sú to aj osobné výzvy, či výzvy v spoločnosti- chudoba, nerovnosť, konflikt či nespravodlivosť. Kedysi planéta Zem mala vplyv na život ľudí, avšak teraz majú ľudia oveľa väčší vplyv na planétu. Zdroje našej planéty by mohli dlhodobo vydržať len v prípade, že sa omnoho viac dobrovoľne zameriame na jednoduchosť a kvalitu namiesto kvantity.  Do roku 2050 viac ako 30 % druhov na Zemi vymrie. Ľadovce sa roztápajú omnoho rýchlejšie. Avšak na túto situáciu existuje riešenie. Táto otázka je možno veľmi komplexná z politického, ekonomického či vedeckého hľadiska, avšak skutočným jadrom problému je boj altruizmu so sebeckosťou.

Najväčším súčasným problémom je naše vnímanie času. Inak ho vnímajú ekonómovia a inak environmentalisti, pretože zatiaľ čo niečo je pol života pre človeka, to je už dlhé obdobie pre životné prostredie. Čiže ekonómovia a environmentalisti nehovoria rovnakým jazykom. Tento problém by sa dal jednoducho prekonať, keby sa ľudia viac začali zaujímať jeden o druhého. Ekonomika by bola zodpovednejšia, hazard so životným prostredím by sa zmenšil. Keby ľudia viac uvažovali o ostatných, na svete by bolo menej nerovností, existoval by určitý level blahobytu v spoločnosti, vzdelávaní, či na pracovisku.

 

Je jasné, že riešením súčasných problémov je altruizmus. Avšak dokáže byť riešením aj v praxi a nielen idealistickou myšlienkou? A existuje vôbec? Alebo sú ľudia jednoducho sebeckí? Mnohí filozofia sa v odpovedi na túto otázku rozchádzajú. Teória sociálneho darvinizmu- prežitie najsilnejšieho tvrdí, že ľudia proste sebeckí . Avšak v skutočnosti aj evolúcia vyžadovala určitý stupeň spolupráce.

 

Ľudia pomáhajú aj preto, aby nemuseli vidieť utrpenie

OECD robila anketu, čo je dôležité pre šťastie človeka. Pýtali sa na 10 hlavných faktorov, vrátane príjmu. Podľa respondentov bola najdôležitejšia práve kvalita sociálnych vzťahov. Viacerí filozofi boli presvedčení, že čím hlbšie by sme skúmali ľudí, tým sú vo vnútri horší. Podľa Ricarda to však ani jedna sociologická či psychologická štúdia nedokázala. Práve naopak. Jeho priateľ a psychológ Daniel Batson strávil celý život tým, že ľudí staval do veľmi komplexných situácií. Hovorí, že všetci sú niekedy sebeckí. Niekto viac, niekto zase menej. Avšak Batson zistil, že nezávisle od okolností, významné percento ľudí sa vždy správa altruisticky, za akýchkoľvek okolností. Ľudia často, ak vidia niekoho trpieť, pomôžu len preto, aby sa na to nemuseli pozerať. Batson všetky takéto sitácie testoval a prišiel k záveru, že ľudia sú altruistickí a to je podľa neho dobrá správa.

"Samozrejmosť prítomnosti dobra" je tiež niečo, čomu by sme mali venovať pozornosť. Napriek tomu, že našu pozornosť práve nepriťahuje, nemôžeme zhodnotiť, že by neexistovala.

Matthieu Ricard hovorí, že aj jeho správanie psychológovia často neoznačujú ako altruistické. Hovoria, že pomáha iba pre svoj dobrý pocit, čiže to v jeho prípade nie je altruizmus, ale on to vidí inak. Ak vidíme naliehavosť potreby pomoci iným, pomôžeme.

Vo svojom TED vystúpení rozpráva príbeh muža, ktorý sa chystal skočiť pod vlak. Myslíte si, že muž, ktorý ide skočiť pod vlak hovorí, že až po tom všetkom sa bude cítiť dobre? Ak sa ho niekto spýta, čo práve ide robiť, tak odpovie, že nemá inú možnosť. Človek, ktorý sa ho na to spýta, nemá však inú možnosť teraz. Nemá na výber. Automaticky takému človeku pomôže. Je to automatické správanie, ktoré nie je ani sebecké, ani altruistické. Stále však existujú mnohí ľudia, ktorí vo svojom živote možnosť výberu majú a pomáhajú dobrovoľne.

 

Čo je to vlastne altruizmus?

Je to želanie, aby aj ostatní boli šťastní a našli príčinu šťastia. Matthieu tvrdí, že empatia je afektívna alebo kognitívna rezonancia, ktorá nám hovorí, či je daná osoba šťastná alebo trpí, avšak empatia sama o sebe nestačí. Ak ste často konfrontovaní s utrpením, môžete zažiť empatické vyhorenie, takže potrebujete omnoho väčšiu sféru láskavosti. Spolu s Taniou Singer v Inštitúte Maxa Plancka v nemeckom Leipzigu dokázali, že siete v mozgu pre empatiu a láskyplnosti sú rozdielne.

 

Alturistická spoločnosť nevznikne len tak

Pokiaľ chceme žiť v altruistickejšej spoločnosti, potrebujeme dve veci- osobnú zmenu a zmenu spoločnosti. Výskum v neurovede tvrdí, že osobná zmena je možná. Ľudský mozog sa mení, ak sa trénuje v altruizme. Nastáva štrukturálna zmena a funkcionálna zmena. Matthieu osobne strávil čas pripojený na MRI prístrojoch. Tvrdí, že nie je potrebných 50 000 hodín meditácie. Stačí 20 minút denne po dobu štyroch týždňov, aby začali nastávať štrukturálne zmeny v mozgu. Zaberá to na akúkoľvek vekovú kategóriu. Richard Davidson uskutočnil osem týždňový program pre predškolákov v Madisone, plný vďačnosti, spolupráce, láskavosti. Už po ôsmych týždňoch sa ich sociálne správanie zmenilo, začali viac vnímať ostatných škôlkarov a nielen svojich najlepších kamarátov. Taktiež začali menej diskriminovať. Na základe tohto príkladu vyplýva, že individuálna zmena je možná.  Matthieu sa sám často vracia do svojej pustovne,  aby našiel vnútorné zdroje, ktoré by mu lepšie pomohli slúžiť ostatným.

Na globálnom leveli sú potrebné tri veci- zlepšenie spolupráce, udržateľná harmónia a starostlivosť o ekonomiku. Potrebujeme kooperatívne vzdelávanie namiesto konkurenčného vzdelávania, bezpodmienečnú spoluprácu v rámci korporácií. Už nepotrebujeme udržateľný rast. Udržateľná harmónia znamená, že znížime nerovnosti. V budúcnosti urobíme viac aj s menej, a musíme pokračovať v raste kvalitatívne, nie kvantitatívne. Potrebujeme starostlivosť o ekonomiku. Nedokážeme sa zaoberať s chudobou, nemôžeme sa zaoberať problémom so životným prostredím. V ekonomike potrebujeme globálnu zodpovednosť a miestny záväzok.  Je nutné rozšíriť altruizmus na ďalších ľudí. Vnímajúce osoby sú na tomto svete potrebné. Potrebujeme sa odvážiť byť altruistickými!

 

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.