MATEJ HAMAŠ je členom organizácie Oxbridge Admissions, ktorá pomáha splniť sen o štúdiu na prestížnych univerzitách v zahraničí českým a slovenským študentom. Bakalárske štúdium absolvoval na Cambridge v odbore počítačových vied a magisterský stupeň študuje na ETH v Zürichu. Počas štúdia absolvoval pracovnú stáž v Skype. Má za sebou aj pracovnú skúsenosť vo Facebooku a spoločnosti Palantir. Okrem členstva v Oxbridge Admissions pôsobil aj ako mentor v mentoringovom programe organizácie LEAF.
V rozhovore sme sa rozprávali, ako pomáha Oxbridge Admissions mladým Slovákom dostať sa na prestížne zahraničné univerzity, ale aj o tom, čo ho viedlo k štúdiu v zahraničí a aká bola jeho skúsenosť so štúdiom.
Si členom organizácie Oxbridge Admissions. Čo je jej cieľom?
Členom Oxbridge Admissions (OA) som už približne tri roky. Naším cieľom je pomáhať slovenským a českým študentom dostať sa na kvalitné univerzity v zahraničí. Na našej stránke www.oxbridge.sk zhromažďujeme užitočné informácie o prihlasovaní a štúdiu samotnom, pomáhame s výberom školy a s odpovedaním na všemožné otázky týkajúce sa štúdia vonku. Takisto poskytujeme feedback na motivačné listy, ktoré sú zväčša súčasťou prihlášok. No a v neposlednom rade už druhý rok organizujeme na stredných školách na Slovensku a v Čechách sériu prednášok o štúdiu v zahraničí s názvom Hlavy do sveta.
(Pozn. Ak chcete, aby prišli aj k vám, napíšte na [email protected]. Všetky ich služby sú zadarmo.)
Myslia si dnes slovenskí študenti, že takéto štúdium je im nedostupné, že je to niečo nedosiahnuteľné, a preto to ani neskúšajú?
Osobne si myslím, že veľakrát tak tomu je. Veľa šikovných stredoškolákov takú možnosť ani nezvažuje. Či už z nedostatku informácií, ambícií, alebo kvôli obávam, že to nebudú vedieť zaplatiť. Štúdium v zahraničí je drahšie ako doma, existuje ale veľa možností, ako si finančne vypomôcť. Či už ide o štipendiá, študentské pôžičky, alebo platené letné stáže. Jedným z našich cieľov v OA je práve zbúrať mýty o tom, že štúdium vonku je iba pre bohatých a géniov.
Viete, koľko Slovákov sa hlási na tieto univerzity ročne a aká je ich úspešnosť?
Žiaľ, neviem o žiadnej vierohodnej štatistike, ktorá by tieto dve čísla uvádzala. Štatistický inštitút UNESCO akurát mapuje, koľko študentov, kde študuje. V roku 2014 napr. vo Veľkej Británii študovalo približne 1393 Slovákov, v Maďarsku 2330 a v Čechách dokonca až 23667 študentov zo Slovenska.
Kedy Oxbridge Admissions vznikla, kto ju zakladal a kto sú jej členovia?
OA založil v roku 2011 Lukáš Boško a Peťo Vanya, ktorí v tom čase študovali na Oxforde a Cambridge. Sme združenie dobrovoľníkov, všetci naši členovia majú osobnú skúsenosť so štúdiom na popredných univerzitách v zahraničí. V drvivej väčšine naši členovia strávili vonku niekoľko rokov, mnoho z nich je ešte stále študentmi.
Zo začiatku sme sa sústredili najmä na pomoc pri prihlasovaní do Veľkej Británie, postupne naše portfólio štátov expandujeme ďalej do Európy aj mimo nej. Dnes máme v OA ľudí, ktorí študovali v štátoch ako Veľká Británia, USA, Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Dánsko, Švajčiarsko a najnovšie aj Arabské Emiráty.
Existuje nejaký program alebo forma poradenstva, príp. organizácia, ktoré vás inšpirovali k založeniu Oxbridge Admissions?
Neinšpirovali sme sa konkrétnym programom. Inšpiráciou skôr bolo uvedomenie, že veľa šikovných ľudí, ktorí majú potenciál študovať vonku, túto možnosť ani nezvažujú. To združilo malú skupinu ľudí, ktorá začala pomáhať študentom pri prihlasovaní do zahraničia. Postupne sa nabaľovali ďalší dobrovoľníci, dnes nás je už 60.
Koľkým ľuďom ste už pomohli splniť ich sen o štúdiu na jednej z top univerzít?
Za svoje pôsobenie sme pomohli približne 350 študentom, v drvivej väčšine s feedbackom na ich motivačné listy, výberom univerzity a poskytnutím informácií o štúdiu v zahraničí.
Aký by mal byť študent, ktorý má záujem študovať v zahraničí?
V prvom rade by sa nemal báť. Štúdium vonku je v mnohých ohľadoch náročnejšie, logisticky, finančne aj vzdialenosťou od rodiny a kamarátov na Slovensku. Dnes je však ľahšie ako kedykoľvek predtým zostať v kontakte s najbližšími a človek minimálne v rámci Európy vie vďaka nízkonákladovkám lietať za pár desiatok eur. V zahraničí má šancu získať výrazne lepšie vzdelanie ako doma, spoznať zaujímavých ľudí z celého sveta a stať sa samostatnejším. Ísť študovať von je rozhodnutie, ktoré môže človeku zmeniť život a dnes je takéto štúdium výrazne dostupnejšie ako pred desiatimi rokmi. Ak teda študenta láka štúdium v zahraničí, alebo by sa chcel dozvedieť viac, môže sa na nás obrátiť.
Vyštudoval si informatiku na Cambridge, teraz si v Zürichu. Nechcel si nikdy študovať na Slovensku?
Počas strednej školy som nad štúdiom v zahraničí veľmi nerozmýšľal. Pokukoval som po Bratislave, Prahe aj Brne, ale nikdy som reálne nezvažoval ísť niekam ďalej. To sa zmenilo až po prestupe z môjho osemročného gymnáziu do medzinárodného dvojročného programu International Baccalaureate (IB). Tento program nahrádza posledné dva ročníky strednej školy a je ukončený bilingválnou maturitou.
Na IB som sa dostal do kolektívu ľudí, pre ktorých bolo hlásiť sa na univerzity v zahraničí samozrejmosťou. Aj vďaka veľkej podpore učiteľov som si uvedomil, že prihlasovací proces do zahraničia je oveľa jednoduchší a lacnejší, ako som si pôvodne myslel. Prihlásil som sa a vyšlo to.
Kde si chodil pred Gymnáziom Jura Hronca?
Sedem rokov som strávil na Gamči, z ktorej som prestúpil na IB na GJH, kde som strávil len posledné dva roky strednej školy.
Čo ťa najviac odradilo zostať na slovenskej vysokej škole?
Skôr by som to otočil naopak a skúsil priblížiť, čo ma lákalo na štúdiu v zahraničí. Určite nikoho neprekvapím, keď poviem, že v zahraničí sú univerzity na vyššej úrovni ako u nás. Prejaví sa to v individuálnejšom prístupe učiteľa k žiakom, lepšom vybavení aj kariérnymi možnosťami, či už po škole alebo popri nej. Treba však dodať, že aj v zahraničí sa úroveň univerzít líši, a tak študovať vonku automaticky neznamená študovať na lepšej škole ako u nás. Preto predtým, ako sa človek niekam prihlási, je dôležité vyhľadať si všetky možné informácie a zvážiť pre a proti štúdia na konkrétnej škole. Prípadne sa obrátiť na nás v OA, kde vždy radi pomôžeme.
Prečo si si vybral z prestížnych univerzít práve Cambridge? Uvažoval si aj o nejakej inej? Veril si od začiatku, že ti to vyjde?
Vo Veľkej Británii majú jednotný prihlasovací proces na všetky bakalárske odbory. Všetko prebieha online cez systém UCAS, cez ktorý sa dá naraz prihlásiť až na päť škôl za symbolický poplatok niekoľko desiatok libier.
Ja som sa na to pozeral tak, že keď mám päť prihlášok, prečo nevyskúšať aj nejakú top školu. Známky som na to celkom mal a nemal som čo stratiť. Poctivo som sa aj so spolužiakmi pripravoval na pohovory, ale moc som neriešil, či to vyjde, alebo nie. To, že by to mohlo reálne vyjsť, som si uvedomil až po tom, ako som dostal conditional offer, teda prijatie s podmienkou dosiahnutia dobrých známok na maturite.
O Cambridge sa hovorí, že je to miesto „nevyužitých možností,“ lebo vraj ponúka toľko aktivít, že nemáš šancu sa zapojiť ani do polovice. Je to pravda?
Môžem potvrdiť. Na Cambridge existuje veľké množstvo tzv. societies. Od všemožných športov, cez kultúrne a tvorivé spolky až po societies, kde ľudia ochutnávajú želé, syr, čítajú a diskutujú filozofickú literatúru alebo chodia zvoniť na zvony do kaplniek. Zo športov je najpopulárnejšie veslovanie, ktoré má na Cambridge dlhoročnú tradíciu.
Aká je tam celková atmosféra? Nie je tam študent počas tých rokov štúdia pod strašným tlakom?
Cambridge je podľa mňa čo sa histórie a architektúry týka nádherné miesto. Univerzita je sústredená najmä v centre a je úplne cítiť, že je to študentské mesto. Človek má všetko blízko, MHD som nepoužil za tri roky ani raz.
Univerzita je náročná a človek sa niekedy môže cítiť dosť pod tlakom. Trimestre sú relatívne krátke a množstvo učiva porovnateľné s inými univerzitami, čo dá miestami zabrať. Na druhú stranu, človek je obklopený šikovnými a motivovanými spolužiakmi a profesormi, ktorí ho v tom nenechajú samého. A cez leto má tri až štyri mesiace prázdnin, ktoré môže využiť na regeneráciu, cestovanie a letné stáže.
Všeobecne si myslím, že sa štúdia na Cambridge vôbec netreba báť. Systém je na Cambridge nastavený tak, aby to každý prijatý študent zvládol a školu nedokončí len minimum ľudí. V mojom ročníku odišlo počas troch rokov z mojich osemdesiatich spolužiakov približne päť.
Učili ťa nejakí známi inšpiratívni ľudia? Kto ťa očaril najviac?
Mať profesora s Nobelovkou, Fieldsovou medailou, či inou prestížnou cenou nie je ničím výnimočné. Jeden predmet nás napríklad učil človek, ktorý stojí za algoritmom na rozpoznávanie dúhovky, ktorý sa dnes používa na mnohých letiskách. Takisto je na Cambridge relatívne jednoduché dostať sa na prednášky od rôznych svetových kapacít vo svojom odbore. Ja som sa napríklad takto dostal na prednášku od Watsona, jedného z objaviteľov DNA.
Musím však dodať, že miestami je to podľa mňa trošku preceňované. Na Cambridge som si uvedomil, že byť géniom, svetovo známym akademikom a dobrým učiteľom, nejde nutne ruka v ruke. A pre študenta je veľakrát oveľa dôležitejšie mať dobrého, inšpiratívneho učiteľa. Na Cambridge sa žiaľ tiež nájdu učitelia, ktorí robia špičkový svetový výskum, ale učiť by som im radšej zakázal.
V čom vidíš najväčšie výhody štúdia na jednej z najlepších svetových univerzít? Zaujímajú sa už počas školy o vás zamestnávatelia?
Študovanie v zahraničí človeka v mnohom posunie už len tým, že musí veľa vecí riešiť sám. Navyše v krajine, kde sa nehovorí jeho rodným jazykom a kde možno pri príchode nikoho nepozná. Vďaka tomu sa stane oveľa samostatnejším a nezávislejším, čo je podľa mňa super štart do „dospeláckeho života“.
Čo sa pracovných príležitostí týka, vo Veľkej Británii je oveľa bežnejšie už počas bakalára absolvovať letné stáže, o ktoré nie je núdza. Na väčšine univerzít sa párkrát do roka konajú tzv. careers fair, kde firmy prezentujú študentom možnosti zamestnať sa u nich či už cez leto, alebo po škole. V tomto si myslím, že na Slovensku dosť zaostávame, aj keď aj u nás sa to zlepšuje.
Má vlastne študent takejto školy šancu popri škole aj pracovať, alebo je to nereálne vzhľadom na nároky štúdia?
To veľmi závisí na škole. Cambridge má napríklad v pravidlách, že od študentov sa počas trimestra očakáva, že nebudú pracovať a radšej poskytuje študentom sociálne štipendium. A väčšina študentov počas trimestrov naozaj nepracuje vôbec, pretože by to popri škole nestíhali.
Cambridge je podľa mňa v tomto však trochu špecifický a na väčšine univerzitách si ľudia privyrábajú brigádami aj popri škole. No a samozrejme, vďaka krátkym trimestrom a dlhým prázdninám si veľa ľudí nájde prácu cez leto, mnohokrát slušne platenú.
