Máte pocit, že ste často unavení, podráždení či nesústredení? Zabúdate a podávate v škole horšie výkony, ako by ste chceli? Problém môže byť v čase, ktorý reálne strávite v posteli. Vedci totiž zistili, že dospievajúci ľudia prichádzajú o obrovské množstvo potrebného spánku každý jeden deň a nie vlastnou vinou.
Podľa vedcov existujú dva typy času, ktoré zasahujú do ľudského života – spoločenský a biologický. Oboma z nich sa však naše telo musí riadiť.
„Spoločenský čas“ je taký, ktorý nám rozdeľuje čas podľa spoločenských konvencií, ktoré sú v každej krajine iné alebo povinnosťami, ktoré na nás čakajú a nemôžeme ich nechať nesplnené. Hovorí nám napríklad, že škola začína o ôsmej a pred polnocou by sme mali byť v posteli alebo že nedokončené školské zadanie znamená u učiteľa veľký problém, a preto prekonáme únavu a dokončíme ho.
„Biologický čas“ sa zase meria zmenami v tele a počas dňa sa riadi vnútornými biologickými hodinami. Hovorí nám, kedy sme unavení a kedy napríklad potrebujeme doplniť energiu jedlom.
Problém pre organizmus nastáva, ak sú tieto dva časy v nesúlade. Vedci už celé roky skúmajú biorytmus človeka, aby zistili, čo je pre jeho najefektívnejšie fungovanie najlepšie.
V nedávno publikovanom výskume zistili, že na to, aby sme fungovali čo najlepšie, vrátane schopnosti učiť sa, potrebujeme sa viac riadiť svojím biologickým časom ako spoločenským.
To je stále viac v rozpore s tým, ako ľudia žijú. Navyše zistili, že tento rozpor sa dostáva do najväčšieho extrému práve v období dospievania. Ak bude náš biologický čas a spoločenský čas čo najbližšie, podobne ako v skorých rokoch nášho vzdelávania, naše telo bude fungovať ideálne.
Vedci zistili, že biologické zmeny v organizme dospievajúcich ľudí si vyžadujú, aby mladí ľudia spávali aspoň 9 hodín denne a zároveň vstávali neskôr. V najkritickejších obdobiach kombinácia týchto dvoch potrieb organizmu vedie k tomu, že mladí ľudia každý školský deň strácajú 2 - 3 hodiny potrebného spánku.
Ak by sme to prirovnali napríklad k ich profesorovi vo veku 50 rokov, tak študent ktorý vstáva o 7:00, je na tom rovnako zle, ako keby ste zobudili jeho učiteľa o 4:30 ráno.
Tento nedostatok spánku sa u študentov kumuluje a ak by ho chceli napríklad počas víkendu dospať, museli by prespať navyše 15 hodín.
Tento životný štýl vedie k systematickej, chronickej a nenahraditeľnej strate spánku. Zapríčiňuje zhoršenú náladu, úzkosť, problémy s učením ako neschopnosť sústrediť sa a zapamätať si súvislosti, ale aj potenciálne fyziologické problémy ako sú napríklad zvýšené riziko cukrovky, vysoký krvný tlak, depresia, zhoršená imunita a obezita.
Učitelia majú tendenciu myslieť si, že študenti sú v tomto veku leniví a nezodpovední, pretože ráno meškajú alebo sa na hodine nesústredia. Myslia si, že ak by išli spať skôr, tak by im to ráno lepšie myslelo a zlepšilo to ich koncentráciu. Presne, ako to hovorí staré príslovie: „Ranné vtáča ďalej skáče.“
Je to však v prípade adolescentov jeden veľký omyl. Ich organizmus im skorý spánok neumožňuje. Aj ak by si ľahli napr. o 20:00, nezaspali by. Mozgové centrá, ktoré riadia cyklus spánku a bdenia zapríčiňujú, že sú tínedžeri unavení neskôr v porovnaní so štádiom detstva alebo dospelosti.
Podľa vedcov teda zostáva pravdou, že dospelí by mali byť poučení o biologických zmenách počas puberty a tým je biologický posun v spánkovom rytme tínedžerov.
Viaceré štúdie preto odporúčajú, aby vyučovanie začínalo neskôr a zosúladil sa biologický rytmus tínedžerov a začiatok vyučovania. Školy totiž skorým vstávaním ohrozujú zdravý vývin dospievajúcej mládeže a ich bezproblémové vzdelávanie.
Pre 16 ročného človeka je napr. biologický čas vstávania okolo 8:00 a začiatok vyučovania by mal byť posunutý na 10:00 -10:30. V 18 rokoch je biologický čas vstávania okolo 9:00 a čas začiatku vyučovania by mal byť približne o 11:00 – 11:30.
Vedci na základe svojich experimentov tvrdia, že tento krok by bol nakoniec benefitom pre všetkých – učiteľov i študentov.
