Takmer polovica mladých ľudí si myslí, že sa slovenské školstvo vyvíja zlým smerom

 Vzdelávanie na Slovensku

 Ilustračné foto: Bigstock

 

Kampaň Chceme vedieť viac priniesla prvé zistenia z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku.

 

Iba 8% ľudí na Slovensku sa domnieva, že slovenské školstvo sa vyvíja dobrým smerom. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre kampaň Chceme vedieť viac o vzdelávaní na Slovensku na prelome apríla a mája 2015 zrealizovala agentúra TNS Slovakia. Viac ako polovica opýtaných (55%) je presvedčených, že školstvo iba prešľapuje na mieste a až tretina (32%) sa domnieva, že sa vyvíja zlým smerom.

 

 

Medzi názormi mužov a žien neboli zaznamenané výrazné rozdiely. Zaujímavosťou však je, že najhorší názor na vývoj školstva mali mladí respondenti vo veku 18 – 24 rokov. Až 43% z nich uvádza, že sa podľa ich názoru školstvo vyvíja zlým smerom. Vplyv regiónov dopad na negatívne hodnotenie školstva nemal.

Zuzana Zimenová, z kampaňového tímu Chceme vedieť viac zhodnotila výsledky prieskumu slovami:

„V slovenskom školstve sa za posledných 25 rokov neudiali také zmeny, ktoré by ľudia vnímali ako významný posun dopredu. Vzdelávanie ako svoju prioritu deklarovali všetky ponovembrové vlády, no faktom je, že pre žiadnu z nich to ozajstná priorita nebola.“

 

Väčšina rodičov sa domnieva, že učivo v školách je v porovnaní s minulosťou náročnejšie. Nezmenila sa však kvalita učiteľov, vzdelávacie výsledky žiakov a spolupráca s rodičmi. 

Malé zlepšenie respondenti badajú vo vzťahoch medzi žiakmi a učiteľmi. Ich zlepšenie konštatovala tretina rodičov školopovinných detí a aspoň nezhoršenie takmer polovica z nich. Až deviati z desiatich (87%) rodičov uvádzajú, že sa v školách zlepšila celková atmosféra.

 

 

 

„Keď sa však bližšie pozrieme na medziľudské vzťahy v školách, stále máme čo zlepšovať. Najmä ak vieme, že majú významný vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov aj na pracovné podmienky učiteľov,“ dodáva Elena Gallová Kriglerová z tímu kampane. 

 

Až 87% respondentov uviedlo, že vytvorenie dobrej atmosféry v školách tak, aby do nich deti chodili rady, je pre nich najdôležitejšie. Medzi ďalšie nároky potrebné pre zmenu v školstve respondenti uviedli zlepšenie prístupu učiteľov, skvalitnenie vybavenia či viac spolupráce žiakov počas vyučovania.

 

Dôležitým aspektom kvalitného vzdelávania sú aj financie, ktoré do neho štát investuje. Slovensko sa nachádza aktuálne na konci rebríčka krajín OECD. 

 

 

A ako si opýtaní predstavujú ideálnu školu? 

Je ňou podľa nich taká škola, ktorá vzdeláva deti z rôznych prostredí a s rôznymi záujmami. Teda taká, ktorá nedovolí, aby to z akej rodiny pochádzate ovlyvnilo to, kým sa stanete. Ako dôležitý faktor uviedli opýtaní aj to, že je škola dostupná blízko bydliska či taká, kde využívajú pri výuke alternatívne metódy vzdelávania. 

„Výsledky prieskumu poukazujú na to, že po rekonštrukcii fasád, výmene okien a zabezpečení interaktívnych tabúľ, by sme sa konečne mali zamerať aj na skvalitňovanie toho, čo sa v školách robí a na čo majú primárne slúžiť. Najväčšiu pozornosť, energiu aj financie treba konečne venovať podpore žiakov pri učení a pomoci učiteľom vo vyučovaní,“konštatuje Peter Dráľ z kampaňového tímu.

 

 
Zdieľať na facebooku