Ak váš tínedžer po nociach číta, hrá sa na mobile alebo robí čokoľvek iné, len sa mu nechce ísť spať, pravdepodobne bude „nočná sova“. Nový výskum prináša viac svetla do toho, čo sa deje v mozgu a správaní takýchto mladých ľudí roky potom, ako začali odsúvať svoj spánok do neskorších hodín.
Stále sa v spoločnosti nezdôrazňuje dostatočne dopad zdravého spánku na ľudský organizmus, či už ide o zdravého dospelého človeka, chorého alebo dieťa či dospievajúceho, ktorý sa ešte len vyvíja. Vedci v novom výskume zistili, že posun v spánkovom režime k nočným hodinám zvyšuje riziko problémov so správaním a oneskorením vývinu mozgu pri neskoršom dospievaní.
Spánkové návyky sa menia
Spánkový režim sa počas dospievania mení. Tínedžeri môžu zostať hore oveľa dlhšie, hoci si ľahli do postele, a na druhý deň predstierať, že prespali celú noc. Četovanie s kamarátmi, hry na mobile alebo scrolovanie na Instagrame či Tik toku, vie byť nekonečné a odtrhnúť sa od neho môže byť pre niektorých dospievajúcich náročné.
Veľa tínedžerov sa so slabnúcou kontrolou rodičov mení z ranného vtáčaťa na nočnú sovu. Večer sa cítia produktívnejší, a preto si idú ľahnúť neskôr a ráno si radšej dlhšie pospia. Nie vždy je však dlhší spánok ráno možný a to zapríčiňuje, že spánkový deficit organizmu sa neustále zvyšuje. Ranné vstávanie do školy, cez víkend na tréningy či zápasy a potrebný ranný výkon je v rozpore s režimom, ktorý si osvojili. Chronický nedostatok spánku tak môže vysvetľovať, prečo sú tínedžeri, ktorí ponocujú, vystavení väčšiemu riziku emocionálnych problémov a problémov so správaním v porovnaní s rannými vtáčatami.
Nové výskumy tiež naznačujú, že ranné vtáčatá majú odlišnú štruktúru mozgu. To zahŕňa rozdiely v sivej aj bielej hmote, ktoré sú spojené s rozdielmi v pamäti, emocionálnej pohode, pozornosti a empatii. Napriek týmto prepojeniam nebolo jasné, ako tento vzťah vznikol. Nepoznali sme odpovede na to, či to, že je niekto dlho do noci hore, spôsobuje spomínané problémy alebo sa naopak z mladých ľudí s týmito problémami stávajú nočné sovy.
Tínedžerov sledovali 7 rokov
Vedci požiadali 200 tínedžerov a ich rodičov, aby vyplnili sériu dotazníkov o ich spánku, emocionálnej pohode a správaní. Účastníci vyplnili tieto dotazníky niekoľkokrát počas 7 rokov po sebe.
Tínedžeri absolvovali tiež dve skenovania mozgu s odstupom niekoľkých rokov, pri ktorých sa mapovali zmeny v štruktúre mozgu.
Skorší výskum ukazuje, že štruktúra bielej hmoty ranných vtákov a nočných sov sa líši. Nová štúdia je však prvou, ktorá skúma, ako môžu zmeny v preferenciách spánku ovplyvniť rast bielej hmoty v priebehu času.
Aké boli zistenia?
U tínedžerov, ktorí sa stali nočnou sovou na začiatku dospievania (okolo 12-13 rokov), bola väčšia pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním o niekoľko rokov neskôr. To zahŕňalo väčšiu agresivitu, porušovanie pravidiel a antisociálne správanie.
Neboli však vystavení zvýšenému riziku emocionálnych problémov, ako je úzkosť alebo zlá nálada.
Vedci zdôrazňujú, že je dôležité, že tento vzťah nenastal v opačnom poradí. Inými slovami, že skoršie emocionálne a behaviorálne problémy neovplyvnili to, či sa tínedžer v neskorej adolescencii stal skôr ranným vtáčaťom alebo nočnou sovou.
Výskum tiež ukázal, že tínedžeri, ktorí sa ponocovali, mali inú rýchlosť vývoja mozgu ako tínedžeri, ktorí zostali rannými vtáčatami.
Ukázalo sa, že biela hmota nočných sov sa nezvýšila v rovnakej miere ako u dospievajúcich, ktorí boli rannými vtáčatami. Vieme pritom, že rast bielej hmoty je dôležitý v období dospievania pri podpore kognitívneho, emocionálneho a behaviorálneho vývoja.
Čo si z výskumu môžeme vziať?
Dôležité je, že vedci ukazujú, že stať sa nočnou sovou zvyšuje riziko problémov so správaním a oneskoreného vývoja mozgu v neskoršom dospievaní, a nie naopak.
Výskum ukazuje, že preferencie byť ranným vtáčaťom alebo nočnou sovou nie sú pevne stanovené. To znamená, že môžeme zmeniť naše zlé spánkové návyky za tie lepšie.
Napríklad vzdanie sa zaspávania pri svetle, televízii alebo s mobilom v ruke môže byť prvým krokom, ktorý môžu tínedžeri urobiť, aby zmenili svoje návyky a zvýšili prirodzene túžbu tela vo večerných hodinách po spánku. Vystavovanie svetlu ráno zase pomáha posunúť vnútorné hodiny a viac sa orientovať na ráno. Tínedžer si môže dať raňajky napríklad vonku, alebo vybehnúť na balkón či do záhrady po zobudení, aby sa prebral.
Alebo výskumy tiež ukázali, že rýchlejšie zaspať, menej sa v noci budiť a ráno sa cítiť oddýchnutými im môže pomôcť aj pravidelné aeróbne cvičenie. To platí pre mnoho rôznych typov aeróbneho cvičenia, ako je bicyklovanie, beh a dokonca aj rýchla chôdza.
Zdroj: ScienceAlert
