Školská psychologička Jana Stehlíková zo základnej školy vo Zvolene hovorí, že dnešné deti vyrastajú v rozporuplnej a individualizovanej dobe, v ktorej absentujú city. Pomôcť by im v tom mohol projekt Inkluzívna škola s podporou reziliencie.
Základná škola P. Jilemnického vo Zvolene získala od Poštovej banky dvetisíc eur v rámci programu „Na každej škole záleží“. Škola, ktorá má väčšinu žiakov znevýhodnených, ich chce naučiť sebaúcte, sebaovládaniu či schopnosti zvládať neúspech. „Sme radi, že sa v tejto základnej škole rozhodli pre projekt, ktorý môže deťom ukázať, aké dôležité je spolu komunikovať a navzájom sa počúvať. Zároveň veríme, že sa stanú vzorom aj pre ostatné školy,“ konštatuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Rozhovor sme uskutočnili s riaditeľkou školy Mgr. Annou Cúttovou a školskou psychologičkou Mgr. Janou Stehlíkovou.
Vaša základná škola získala od Poštovej banky grand na projekt reziliencie, teda schopnosti žiaka vyvíjať sa normálnym spôsobom napriek prítomnosti negatívnych, nepriaznivých okolností. Ako sú dnes deti pripravené zvládať negatívne udalosti vo svojom živote?
Jana Stehlíková: „V 21. storočí hovoríme o kríze súčasnej rodinnej výchovy, stúpa rozvodovosť, v mnohých rodinách absentuje citová výchova, rodičia komunikujú s deťmi minimálne, v nedostatočnej miere ich vedú k zodpovednosti a samostatnosti. Učitelia potom majú neľahkú úlohu, pretože žiaci v škole zlyhávajú dokonca aj pri minimálnej záťaži. Nedokážu sa vyrovnať s prípadným neúspechom, konfliktné situácie riešia buď agresívnym spôsobom (útočia na učiteľov, spolužiakov, niektorí majú deštruktívne tendencie – ubližujú sami sebe) alebo naopak submisívne, pasívne prijímajú situáciu, nebránia sa asertívne, nevedia chrániť svoje potreby a záujmy.“
Je to dnes horšie ako v minulosti?
J. Stehlíková: „Myslíme si, že áno. Dnešné deti vyrastajú v rozporuplnej a individualizovanej dobe, v ktorej dominujú kognitívne poznatky a absentujú city. Dochádza k rozkladu tradičných hodnôt, technické vymoženosti paralyzujú vôľové úsilie žiakov, neustále sa stupňuje manipulácia prostredníctvom masmédií. Problematická je aj kultivácia osobnosti prostredníctvom rodinnej výchovy. Dôvodom je časová zaneprázdnenosť rodičov, kríza rodiny, rozvodovosť, neúplné rodiny a podobne. Zlá je aj kultivácia osobnosti prostredníctvom výchovy v škole, nakoľko sa vytráca bežná úcta k učiteľovi, rola učiteľa je nedocenená. V súvislosti s touto rozporuplnosťou narastajú a stupňujú sa výchovné a edukačné ťažkosti žiakov. Pôsobenie školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa na školách je preto nevyhnutná.“
Ako sú na tom deti napríklad z marginalizovaných skupín, sociálne znevýhodneného prostredia či zdravotne znevýhodnené oproti zdravým? Vo vašej škole je až 18 percent žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, 21 % so zdravotným znevýhodnením a až 40 % so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Anna Cúttová: „Najhoršie sú na tom deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a zdravotným problémom. Tie sa totiž často nedokážu adekvátne vyrovnať so svojím hendikepom a majú zníženú sebaúctu. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sú obyčajne odkázané samy na seba alebo pomoc školy, sociálnej kurately, obecného úradu, komunitných centier či dobrovoľníkov. Rodičia častokrát rodinnú výchovu zanedbávajú a sú neraz aj negatívnym vzorom zvládania záťažových situácií. Je však potrebné pracovať aj s deťmi z majoritných skupín, aby dokázali byť empatickejšie a tolerantnejšie k deťom z marginalizovaných skupín.“
Ako učíte deti rozvíjať rezilienciu?
J. Stehlíková: „Jednou z možností je využitie terapeutických kariet na podporu psychickej odolnosti žiakov. Karty sú koncipované tak, aby postihli dôležité oblasti reziliencie ako je zvedavosť, kladenie si cieľov, sebariadenie, sebaovládanie, sebaúčinnosť, tvorivosť, optimistická interpretácia životnej reality, prežívanie pozitívnych emócií, flow zážitkov, emocionálna pohoda, zvládanie emócií, húževnatosť, sebaocenenie, empatia, priateľstvo, blízkosť, vďačnosť, odpustenie, pomoc, podpora, oblasť zvládania životných problémov, zmysel, humor, adaptácia na zmenu, tolerancia neistoty.
Prostredníctvom otázok, situácií, citátov a výrokov na kartách pomáhajú učitelia pod vedením školského psychológa žiakom budovať ich vnútornú silu a odolnosť a hľadať odpovede na rôzne otázky, napríklad „Kto som a kto nie som a ako sa prijímam?“, „Čo chcem a čo nechcem?“ a podobne.“
Ako takáto „hodina“ vyzerá?
J. Stehlíková: „Žiaci diskutujú vo dvojiciach, v skupinách alebo v pléne, pričom zdieľajú vlastné skúsenosti a názory, menia nepomáhajúce vzorce správania na pomáhajúce, premýšľajú nad ďalšími možnosťami interpretácie situácie a jej riešenia. Cieľom učiteľov je prostredníctvom otázok nadviazať kontakt, vytvoriť vzťah a sprevádzať žiakov pri premýšľaní nad vlastným životom.
A. Cúttová: Organizujeme so žiakmi takzvané ranné komunitné kruhy. Celkovo ich vedieme k zodpovednosti, samostatnosti a spolupráci na vyučovacích hodinách i v rámci mimo vyučovacej a mimoškolskej činnosti.“
O projekte Poštovej banky sa dočítate viac na www.kazdaskola.sk
