Vlani pokračovalo nedostatočné čerpanie eurofondov, tvrdia OZPŠaV a To dá rozum

  Foto: Bigstock

Bratislava 8. januára (TASR) – Nedostatočné čerpanie eurofondov na výskum a vývoj považujú iniciatíva To dá rozum i Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) na Slovensku za negatívum roka 2019 v oblasti školstva. Za premárnenú šancu na systémovú zmenu v školstve označila zas Slovenská komora učiteľov (SKU) aj iniciatíva prijatie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.
      

Analytička To dá rozum Renáta Hall poznamenala, že nedostatočné čerpanie eurofondov viedlo k tomu, že časť prostriedkov na vedu a výskum bola presunutá z operačného programu Výskum a inovácie ministerstva školstva do operačného programu ministerstva dopravy. "Toto môže spôsobiť spomalenie už i tak minimálneho čerpania, keďže sa musia koordinovať procesy administrácie fondov dvoch rezortov," uviedla Hall.
      

Predseda školských odborárov Pavel Ondek pre TASR zhodnotil, že v roku 2019 sa nepodarilo zvýšiť podiel HDP na školstvo a vedu v súlade s metodikou a odporúčaniami OECD. Negatívne zhodnotil aj to, že sa nezjednotilo financovanie regionálneho školstva, ale i to, že sa neprehodnotil systém normatívneho financovania na žiaka a triedu tak, aby finančné prostriedky pokrývali reálne potreby škôl a školských zariadení. Podľa Ondeka sa nepodarila ani ďalšia dlhodobá požiadavka OZPŠaV na Slovensku, a to pripraviť modernú a dlhodobú koncepciu rozvoja vysokého školstva v nadväznosti na legislatívnu úpravu v zákone o vysokých školách.
      

Podľa Vladimíra Crmomana zo SKU ministerka školstva vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (SNS) predložila vlani po dvoch rokoch zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý nazvala komora "ošklbanou sliepkou". "Spočiatku mal zákon aj isté ambície a snahy niečo zmeniť, ale verzia, ktorá prišla do parlamentu, bola slabým čajovým odvarom, ktorý nič nové nepriniesol, skôr naopak. Zamrzol systém vzdelávania, ktorý nie je dodnes spustený a pripravený, nemáme vízie fungovania škôl," povedal pre TASR Crmoman. Poukázal aj na to, že sa nepodarilo otvoriť trh s učebnicami, negatívne zhodnotil aj preukazovanie bezúhonnosti učiteľov.
      

Negatívne vníma analytička To dá rozum Miroslava Hapalová prijatie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Poukázal na to, že hoci zákon platí od 1. septembra 2019, jeho implementácia v praxi mešká pre chýbajúce vyhlášky či metodiky. V súčasnosti sa "de facto vzdelávanie a profesijný rast pedagogických a odborných zamestnancov podľa nového zákona nerealizuje." Za zlý krok roku 2019 považuje aj zrušenie povinnej angličtiny v základných školách. Poukázala aj na to, že sa nepodarilo zlepšiť existujúce nerovnosti vo vzdelávaní, vyplývajúce zo sociálneho statusu detí, ktoré sa prejavili aj v posledných výsledkoch medzinárodného testovania PISA.
      

Hall poznamenala, že vlani sa udiali zásadné zmeny v oblasti akreditácie vysokých škôl. Poukázala na vznik Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo na Slovensku. "No s jej činnosťou je zatiaľ spojených viacero otáznikov, keďže priebeh akreditácií bude do značnej miery závislý od kvality hodnotiteľov, a to najmä preto, že štandardy akreditácie sú nastavené veľmi vágne," povedala Hall. Ako doplnila, vlani sa tiež nevyriešila otázka podvodov v akademickom prostredí.

Čítajte viac o téme: Eurofondy
Zdieľať na facebooku