Chcete vedieť, za čo sa dá získať Nobelova cena vo fyzike, chémii či medicíne? Zaostrené na Nobelove ceny 2017 je názov podujatia, počas ktorého sa vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach stretnú s verejnosťou a vysvetlia, za čo boli udelené tieto ocenenia v roku 2017.
Košice 6. decembra (TASR) - Problematiku výskumu, za ktorý boli udelené tohtoročné Nobelove ceny v kategóriách fyzika, chémia a fyziológia alebo medicína, priblížia vo štvrtok (7.12.) vedci Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Podujatie pre širokú verejnosť pod názvom Zaostrené na Nobelove ceny 2017 sa začne o 15.30 h v Historickej aule UPJŠ na Šrobárovej ulici 2. TASR o tom informovala hovorkyňa UPJŠ Mária Hrehová.
V programe sú prednášky vedcov Rudolfa Gálisa, Vladimíra Komanického a Beňadika Šmajdu nazvané Gravitačné okno do vesmíru, Kryo-elektrónová mikroskopia - nový nástroj na štúdium biomolekúl a Záhada mechanizmu biologických hodín vyriešená.
V piatok (8.12.) o 10.00 h sa prírodovedci stretnú so žiakmi a učiteľmi stredných škôl na pôde fakulty v aule prof. Prasličku
PREDNÁŠKY
Gravitačné okno do vesmíru
doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.
Nobelova cena za fyziku bola v tomto roku udelená za jeden z najvýznamnejších úspechov modernej fyziky. Pomocou laserových interferometrov LIGO boli po prvý krát priamo detegované gravitačné vlny, ktorých existenciu pred viac ako 100 rokmi predpovedal Albert Einstein. Priama detekcia gravitačných vĺn tak otvorila úplne nové „okno do vesmíru“, čo môže mať zásadný dopad na výskum evolúcie hviezd a hviezdnych sústav, ako aj celého vesmíru.
Kryo-elektrónová mikroskopia - nový nástroj na štúdium biomolekúl
Mgr. Vladimír Komanický, PhD.
Vyvinutie kryo-elektrónovej mikroskopie otvorilo dosiaľ nevídané možnosti pri zobrazovaní štruktúry biologických molekúl. Udelenie tohoročnej Nobelovej ceny za chémiu je príkladom, že pomerne jednoduchá technologická inovácia vie niekedy priniesť vo vede väčší prelom ako objavenie nových javov a procesov. Táto metóda ľudstvu otvára nové horizonty nielen v skúmaní živého sveta naokolo, ale aj v lepšom pochopení nás samých.
Záhada mechanizmu biologických hodín vyriešená
prof. RNDr. Beňadik Šmajda, CSc.
Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu a medicínu bola udelená za objav molekulárneho mechanizmu fungovania vnútorných biologických hodín, prítomných vo všetkých živých organizmoch od baktérií až po človeka a za spôsoby ich synchronizácie rytmickými faktormi prostredia. Ich chod určuje priebeh prakticky všetkých fyziologických funkcií organizmu a vytvára tak jednotu časovej organizácie tela a prostredia. Ukázali, že vlastnosti hodín sú geneticky fixované a sú súčasťou genómu každej bunky.
