Sluchovo postihnutí absolventi školy spomínajú na štúdium veľmi radi

Bratislava 27. marca (TASR) – Absolventi Strednej odbornej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím či Odborného učilišťa pre žiakov so sluchovým postihnutím na Koceľovej ulici v Bratislave spomínajú na svoje školské časy veľmi radi. Už v minulosti sa niektorí z nich radi vracali do školy za spomienkami, prípadne si zacvičiť so žiakmi a pedagógmi v telocvični. Najlepšiu spätnú väzbu však škola dostáva počas stretnutí absolventov, ktoré začala organizovať pri príležitosti 70. výročia svojho vzniku.
"Vždy si povieme, s absolventmi ktorého ročníka sa stretneme. Potom úplne stačí malé občerstvenie, káva a čaj. Porozprávame sa s nimi, priblížia nám svoj život, ako sa uplatnili, čo im škola dala a aj vzájomne medzi sebou po čase podebatujú," hovorí bývalá riaditeľka školy Eva Kršková. Najradšej spomínajú podľa nej najstaršie ročníky, kedy sa aj pedagógovia školy či spolužiaci dozvedia z rozprávania veľmi veľa zo života sluchovo postihnutého. Mladšie ročníky sa vraj zatiaľ často ešte len hľadajú alebo majú oproti minulosti sťažené možnosti uplatnenia sa. Starší absolventi však vedia mladším poradiť a dať dobré rady do života.
Vo vyštudovanom odbore sa uplatnili mnohí strojári, zámočníci či zvárači, ale aj niektoré vyučené krajčírky, aj keď pre zatvorenie viacerých podnikov museli prácu zmeniť. "V pamäti mi ale ostala Zuzka Ferková, ktorá bola veľmi šikovná a naďalej robí krajčírsku prácu v divadelných dielňach," približuje Kršková. Rada spomína aj na niektoré absolventky kaderníčky, najmä na Janku Čermákovú, ktorej sa veľmi darí a má svoj vlastný kadernícky salón v Pezinku.
V pamäti jej ostal aj žiak, ktorý v odbornom učilišti skončil odbor záhradník. Keď stratil prácu v záhradníckom podniku, spoločne sa mamou rekvalifikoval na viazanie košíkov a znova sa uplatnil. "Na stretnutí bol aj jeho brat, ktorý povedal, že keď brat zostal po strate práce doma, cítil sa zbytočný. Beznádej ho viedla k hlbšiemu upadaniu, ale keď začal znova robiť, opäť pookrel," spomína Kršková. Rada si zaspomína aj na bývalú žiačku Kláru Slávikovú, ktorej bola triednou učiteľkou. Hoci sa vyučila za krajčírku, už vtedy sa venovala tenisu a v súčasnosti trénuje deti.
Bývalá riaditeľa zároveň vysvetľuje, že ich maturanti sa so školou lúčia o niečo odlišnejšie ako v bežných školách. Nechodia po meste a nedávajú najavo, že končia štúdium, ale škola pre nich pripravuje akciu s názvom Všetci bavia všetkých. "My máme malé ročníky, tento rok nám maturuje deväť žiakov," dopĺňa Kršková. Na akcii sa predstavia svojím programom maturanti, ale aj pozvaní hostia. Žiaci tak napríklad besedovali s policajtmi cvičiacich psov alebo s paňou, ktorá učí psov pre postihnutých.
Podľa jej slov si za tie roky komunitu na škole veľmi obľúbila, aj keď priznáva, že pri nástupe v roku 1984 si aj poplakala, že tu musí byť. Pri odchode do dôchodku však skonštatovala, že v živote mala nakoniec šťastie.