(Jan Werich reprodukuje slová Jana Masaryka z knihy Hovory s Janem Masarykem)
Na jedno som vždy veril: Že nás pán Boh stvoril všetkých rovnakých.
Jeden je biely, druhý čierny. Jeden je krásny, iný je zase poďobaný od vyrážok. Ale všetkým nám je zima, keď vonku mrzneme a všetci sa potíme, keď praží slnko. A všetci musíme dýchať, aby sme sa neudusili.
Všetkých nás nakoniec odvezú. Inými slovami, všetci sme smrteľní. I nesmrteľní. Ale kvôli tomuto nesmieme jeden z druhého robiť otroka. Pre toto každý, či už bol jeho otec prezident alebo drotár, musí mať rovnakú príležitosť žiť plnohodnotný život.
Nikto si nesmie myslieť, že je niečo viac, niečo lepšie ako ten druhý. Možno má toho viac v makovici, možno nosí lepšiu košeľu, má šikovnejšie ruky, možno má väčšie bicepsy.
Ale toto všetko ho iba zaväzuje, iba zaväzuje, aby toho urobil o to viac. Viac pre tých s menšími bicepsami a horšou košeľou.
Lenže tomuto môžu veriť a rozumieť iba tí z ľudí, ktorí majú radi ľudí.
Mať ľudí rád a milovať ľudí je celé tajomstvo a jediný recept na šťastie a to platí pre všetkých. Pre mňa, pre teba, pre Stalina, Trumana, pre celý svet.
Zdroj: ČST: Lekcia slobody, 1968
