Bratislava 10. januára (TASR) - Deti, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi, sa cítia bezpečnejšie a menej pociťujú strach, ohrozenie či potreby výrazných zmien v živote. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho výskumu Úradu komisára pre deti (ÚKPD), ktoré v utorok predstavil detský komisár Jozef Mikloško. Výskum bol realizovaný vlani od 13. októbra do 28. novembra na vzorke 1296 žiakov siedmeho ročníka alebo 2. ročníka 8 – ročných gymnázií.
Jeho výsledky ukázali, že 77,5 percenta detí žije v úplnej rodine, teda s vlastným otcom a mamou. "Vzťahy s blízkou rodinou sú pre dieťa veľmi významné a kvalita rodinného prostredia je najdôležitejší ochranný faktor pred duševnými problémami dieťaťa," priblížil komisár. Doplnil, že pocit bezpečia v rodine súvisí aj s bezpečím navonok.
Výskum názorov detí sa v značnej miere zameriaval na skúmanie vzťahov detí, pričom skúmal, aké osoby sú pre deti dôležité, s kým sa cítia bezpečne alebo komu by sa zdôverili o veciach, ktoré ich trápia. Najdôležitejšou osobou je pre detí mama, hneď za tým sú otec, starí rodičia, kamaráti a súrodenci. Deti sa podľa výsledkov cítia najbezpečnejšie s mamou (97%), ďalej s otcom (91%), so starými rodičmi (90%), s inými príbuznými a taktiež s kamarátmi. O veciach, ktoré ich trápia, by povedali mame, otcovi, starému rodičovi a kamarátom. Celkový pocit bezpečia a dôvery u detí je výrazne podmienený zažívaním pocitu bezpečia a dôvery v rodine. "Deti, ktoré žijú s obidvoma rodičmi, s mamou a otcom, tak majú najvyššie skóre dôvery a najvyššie skóre bezpečia vo všeobecnosti," spresnil Mikloško. Čím viac času trávia s rodičmi, tým sú ich pocity pozitívnejšie, sú celkovo spokojnejšie a viac dôverujú blízkym osobám, vyplýva z výskumu.
Ďalšou zaujímavou oblasťou, ktorú výskum sledoval boli strachy a ohrozenia, ktoré deti vnímajú. Najintenzívnejší strach deti prežívajú z toho, že ich odlúčia od jedného alebo dvoch rodičov, pričom sa tohto výrazne obáva až 42% detí. Ďalej deti pociťujú strach z toho, že nebudú mať kde bývať, zo smrti, že sa rodičia rozvedú, a taktiež z finančných problémov rodiny. Až 94% detí vyjadrilo, že deti ohrozuje hlad, ale taktiež násilie a šikanovanie, drogy a alkohol, psychické problémy a zlé vzťahy v rodine. „Deti vnímajú udalosti okolo seba veľmi citlivo. Súčasné deti majú prístup k obrovskému množstvu zdrojov, či už na internete, sociálnych sieťach alebo z médií, ktoré však nie vždy dokážu dostatočne spracovať. Práve v súčasnej komplikovanej dobe je viac ako dôležité, aby sme deťom vysvetľovali udalosti okolo nich, aby sme sa s nimi rozprávali a vysvetľovali situáciu v rodine, zaoberali sa ich obavami,“ upozornila Markéta Rusnáková, prorektorka Katolíckej univerzity v Ružomberku. Na rozdiely medzi pohlaviami upriamila pozornosť prodekanka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Mária Dědová: „Dievčatá vyjadrujú výrazne väčšie obavy než chlapci z toho, že deti ohrozujú psychické problémy, či tiež násilie a šikanovanie a neodpustenie vo vzťahoch. Dievčatá v porovnaní s chlapcami vyjadrujú výrazne väčší strach, a to najmä z výsmechu od druhých a zo šikanovania na internete, z násilia a šikanovania, z oznámenia šikanovania. Pocit bezpečia súvisí s vnímanou sociálnou oporou od vrstovníkov a rodičov,“ vysvetľuje Dědová.
Okrem strachu a ohrozenia boli skúmané taktiež ďalšie prežívané emócie detí. Približne u štvrtiny detí prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi, pričom u dievčat sledujeme výrazne vyššie celkové hodnoty negatívnych emócií. Negatívne emócie najviac súvisia s obavami z pribratia na váhe, z toho, že dospelí nebudú brať vážne ich názory, a s obavami výsmechu od druhých. Zaujímavým výsledkom je fakt, že deti, ktoré nežijú s rodičmi a tiež tie, u ktorých prevažujú negatívne emócie, sa výrazne viac cítia bezpečne s učiteľom.
Výskum názorov detí tiež skúmal, kde deti trávia svoj čas v bežný deň. Alarmujúce je, že až 51% slovenských detí trávi online viac ako 5 hodín denne. S tým súvisí aj dôležitosť online kamarátov, ktorí sú dôležití pre 34% detí a cíti sa s nimi bezpečne 27% detí. Výrazne dôležitejší sú online kamaráti pre deti s negatívnymi emóciami, pričom by sa im tiež vo väčšej miere zdôverili. Najviac času online trávia deti, ktoré žijú len s jedným rodičom a najmenej času online trávia deti z úplnej rodiny s oboma vlastnými rodičmi. Preukázalo sa, že čím viac času deti trávia v online priestore, tým u nich sledujeme nižšiu celkovú mieru dôvery, pocitu bezpečia a dôležitosti rodiny. Taktiež sledujeme výrazne viac negatívnych emócií a taktiež horšie známky v škole.
Výsledky výskumu budú podkladom pre ďalšie aktivity komisára pre deti vo svojej funkcii: „Z výsledkov výskumu jasne vyplýva výrazná potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami. Všetky tieto oblasti sú pre mňa veľkou prioritou v snahe, čo najviac chrániť a podporovať práva detí, ktoré vychádzajú z Dohovoru o právach detí,“ hovorí komisár pre deti Mikloško.
Výskum bol realizovaný v spolupráci s Inštitútom výskumu práce a rodiny, Trnavskou univerzitou v Trnave, Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Podľa ÚKPD výsledky výskumu potvrdili dôležitosť stabilného rodinného prostredia, odhalili strachy a ohrozenia, ktoré deti prežívajú, ale aj negatívny vplyv on-line prostredia.
