Ak neviete, čo si presne pod tým predstaviť, zjednodušene možno povedať, že ide o záchranu možnosti vzdelávať vaše deti vhodnejšie podľa ich potrieb, daností či lepšieho prispôsobenia prostredia.
Práve prebieha diskusia, že by sa táto možnosť „slobodnejšieho vzdelávania“, ktorá len pred nedávnom prišla do praxe, mohla stať minulosťou. Učitelia sú zo zákona povinní vzdelávať v školách podľa tzv. štátneho vzdelávacieho plánu. Dlhé roky bol tento plán "uzavretý". To znamená, že všetci učitelia mali presne nariadené, štátom naplánované, čo budú kedy učiť. Čiže v každom ročníku, v každej škole, bez ohľadu na individuálne potreby komunity a tým aj detí, bolo jasne vytýčené, čo presne majú deti ovládať po skončení daného ročníka.
Ako výhodu podporovatelia tohto systému uvádzajú, že pri prestupoch žiakov zo školy do školy nie sú problémy a najmä, že oni neboli vzdelávaní na to, aby takéto vzdelávacie plány tvorili, a tak im vyhovuje postupovať podľa tých, ktoré vypracoval nejaký odborník. Premenené na inú profesiu: prídete do práce a presne viete, čo máte kedy robiť, stačí postupovať podľa plánu, ktorý ste dostali. Problém nastáva vo chvíli, keď vidíte, že ten plán nesedí na vaše podmienky a vy si nemôžete vytvoriť vlastný, lebo by ste rozbili jednotnosť systému.
V školstve v tejto súvislosti vzniklo pár, pre mňa smutných, vtipov, napr.:
V roku 2011 v tomto smere Ministerstvo školstva urobilo vzácny krok: tzv. otvorené štátne vzdelávacie plány a teda MOŽNOSŤ pre školy a učiteľov, rozhodovať o tom, kedy a ako vzhľadom na potreby svojej komunity dané obsahy naučia. Zhoda bola v dosiahnutých vedomostiach, zručnostiach a kompetenciách pre prvý stupeň, pre druhý stupeň ZŠ.
Školy začali „šiť vzdelávanie“ na mieru toho, čo považovali za dôležité pre svoju komunitu. Kreatívni učitelia sa chopili tejto príležitosti a začalo sa prvé slobodné vzdelávanie s podporou štátu. Hoci je u nás ešte v plienkach, už sa objavilo mnoho hlasov po návrate k jednote. Paradoxne v tom, že deti majú v konkrétnom čase vedieť jednotne konkrétne veci, a tak ich majú učitelia učiť takým spôsobom ako predtým, vidia mnohí rodičia aj učitelia istotu, o ktorú nechcú prísť.
To bohužiaľ zatvára dvere všetkým školám, kde sa o slobodné vzdelávanie a akceptáciu jedinečnosti detí pokúšajú.
Radi by sme možnosť slobodného vzdelávania v praxi ponechali a preto chceme vyzvať i Vás, rodičov, aby ste nás podporili. Nižšie nájdete list, ktorý je Vašou príležitosťou, ako podporiť slobodu vo vzdelávaní na Slovensku. Tento list je jedinečný tým, že podporuje otvorené štátne vzdelávacie plány, ale dáva aj možnosť tým, ktorí si netrúfajú svoje školské vzdelávacie programy tvoriť a chcú ísť podľa programov tvorených odborníkmi.
Takéto akceptovanie rôznosti sa mi páči ako učiteľke, pretože budem môcť učiť „svoje deti“ s ohľadom na ich individuálne potreby bez toho, aby museli byť „označované“, že majú „špeciálne potreby“, zostavovať program na mieru triede vďaka tomu, že naša akčná riaditeľka ten školský plán zostavuje na základe informácií od nás. Páči sa mi aj ako matke, pretože svojim deťom budem môcť vybrať školu, ktorá je v súlade s naším rodinným životom, prioritami a potrebami.
Takže, ak Vám záleží na slobodnom vzdelávaní vašich detí, podpíšte sa prosím po rozkliknutí linku do listu podľa toho, kto ste - učiteľ, rodič, verejnosť....
PODPÍŠTE SA DO OTVORENÉHO LISTU TU
Uvedomujem si, že týmto nedosiahneme všeobecnú možnosť slobodného vzdelávania, ale aspoň mu nezavrieme dvere. Sloboda vzdelávania totiž závisí od tých, ktorí vzdelávajú. Vonkajšie podmienky sú len jednou, no nenehraditeľnou, zložkou tohto procesu. Druhou je osobnosť učiteľa a jeho osobná zrelosť, vďaka ktorej slobodu do preocesu vzdelávania prináša svojím vlastnými ponímaním. Vonkajšiu slobodu viete zabezpečiť teraz a tu. Podpis tohoto listu je prvým krokom, aby práca mnohých výnimočných ľudí, ktorí sa chcú priblížiť deťom viac, nebola jednoducho zrušená. Tú druhú, osobnú, zabezpečíte výberom školy a učiteľa. Nepripravte sa ani o jednu.
Autorka: PaedDr. Noščáková Ľubica
