Gymnazistov máme málo, ako Američania prognózujú vývoj trhu práce a na čom sa zadrhli štatistiky
Prednedávnom som počul od poslanca Miroslava Beblavého tento trefný, i keď smutný bonmot: poslanci Smeru sa v diskusii o školstve nenechajú zmiasť faktami. V preklade – hudú si tú svoju ideologickú pesničku aj v prípade, že by fakty hovorili presný opak.
To sa potom dosť ťažko debatuje . Volič je však neraz chytrejší ako politik, ktorý ho v parlamente zastupuje. A má zmysel upriamiť jeho pozornosť na pár skutočností, o ktorých minister školstva Dušan Čaplovič nerád hovorí.
Prvá je ministrovi známa, keďže skromná zmienka o nej je aj v Správe o stave školstva na Slovensku. Zjednodušene by sa dala opísať takto: na Slovensku nemáme veľa gymnazistov a málo žiakov odborných škôl, práve naopak. Ak by sa porovnali s ostatnými európskymi krajinami, na odborné školy u nás chodí nadpriemerne veľa detí. Na grafe s vybranými krajinami to vyzerá takto:
Ako vidieť, dokonca ešte aj v obdivovanom Nemecku sa remeslu učí menej stredoškolákov ako na Slovensku. Každým rokom menej, a menej a menej, ako vidieť na grafe vývoja počtu žiakov navštevujúcich strednú odbornú školu v oboch krajinách.
Otázka pre ministra: povedzme, že sa vám podarí zastaviť tento trend a až do skonania sveta budú stredné odborné školy navštevovať tri štvrtiny mladých Slovákov. A čo budú všetci po škole robiť? Lebo ako je zjavné aj z tohto materiálu, absolventi stredných odborných škôl sú častejšími návštevníkmi úradov práce ako gymnazisti.
Ale dobre. Možno všetko vyrieši ten nápad s predpovedaním požiadaviek trhu práce, na základe ktorých budú tety na VÚC-kách trasúcim sa perom predpisovať koľko prvých tried sa v tom ktorom odbore otvorí. Na mechanika autoelektroniky (58-percentná absolventská nezamestnanosť) školy zoberiú menej detí (čo na to povedia vo Volkswagene?) a pridajú triedy v odbore tlačiar na polygrafických strojoch, po absolvovaní ktorého je bez práce iba každý tridsiaty. Alebo aj nie a celé sa to urobí celkom inak – podľa toho, ako na Ústredí práce vyjdú prognózy. Prvé by mali byť zverejnené v júni tohto roku. Neviem podľa akej metodiky Ústredie postupuje. Možno by ju mohlo kúpiť od Američanov, ktorí sa predpovedaniu zamestnanosti v jednotlivých odvetviach a profesiách venujú už pár desiatok rokov.
Ako im to ide, si každý môže pozrieť na stránke Bureau of Labor Statistics (BLS). Ja som si náhodne vybral tri profesie a schválne obdobie pred rokom 2007, keďže pri hodnotení neskorších prognóz by niekto mohol oprávnene poukazovať na nasledovnú kucapacu na finančných trhoch a následne aj na trhu práce. Výsledky nie sú nijak oslňujúce. Na nasledujúcom grafe sú počty osôb v tisícoch zamestnaných v danom odvetví či profesii v roku 1996, predikcia na rok 2006 (p) a skutočný stav v tom istom roku (r).
Z grafu vidieť, že americkí štatistici sa celkom trafili do počtu vývojárov hardvéru a softvéru. No ak by som sa koncom 90-tych rozhodoval o strednej škole a americká vláda by ma vďaka národnému projektu „Nalož svoju kariéru na náklaďák“ presvedčila ísť na Strednú odbornú školu dopravnú v Kansas City, asi by som je nebol vďačný. Moje reálne možnosti zamestnať sa šesť – sedem rokov po škole by totiž boli o 40 percent nižšie ako štatistici predpokladali. (Podobne sa sekli v maloobchode, kde podľa BLS malo v roku 2006 pracovať 23,8 milióna ľudí. V skutočnosti ich v danom roku bolo len 15,3 milióna.) Čítať viac...
ZDROJ: etrend.sk
