„Nie som jediné dieťa v rodine, o ktoré sa naša mama musí postarať. Ak chcem študovať na vysokej škole, musím hľadať spôsoby, ako si finančne pomôcť, “ začala svoje rozprávanie vysokoškoláčka Ivana, ktorá dnes študuje tretí ročník psychológie v Bratislave.
Ivana má ešte 3 súrodencov a pred pár rokmi zostali s mamou sami. O otca rodina prišla, keď mala 14 rokov. Od toho momentu sa o celú rodinu stará ich matka. Ak chcela Ivanina mama každému dieťaťu dopriať plnohodnotné vzdelanie, musela si zobrať aj pôžičku. Všetky deti sa však snažia mame pomáhať ako vedia. Aj Ivana si našla viacero spôsobov, ako svoje štúdium mimo domova zvládnuť. Ako si Ivana, ale aj mnohí ďalší študenti v dnešnej dobe dokážu prilepšiť, aby svoje štúdium zvládli? Spôsobov je viacero.
Sociálne štipendium a veľa papierovačiek
Jedným zo spôsobov, ako si na vysokej škole finančne pomôcť, je práve sociálne štipendium, ktoré poberá aj Ivana. To môže byť priznané študentovi štátnej, verejnej alebo súkromnej školy v dennej forme štúdia, v študijnom programe prvého stupňa, druhého stupňa alebo v študijných programoch spojeného prvého aj druhého stupňa. Ak je študent študentom viacerých vysokých škôl, počas jedného akademického roku si žiadosť na sociálne štipendium podáva len na jednej z týchto škôl. V prípade, že sa štúdium uskutočňuje v zahraničí na niektorej zahraničnej škole, nárok na poberanie sociálneho štipendia študent nemá, pretože inštitúcie v zahraničí nepostupujú podľa slovenskej právnej úpravy.
O priznaní sociálneho štipendia rozhoduje vysoká škola alebo fakulta na základe podmienok, ktoré určuje ministerstvo školstva a tie sú rovnaké na všetkých vysokých školách. Výška sociálneho štipendia závisí od príjmu samotného študenta a jeho rodinných príslušníkov. Posudzuje sa aktuálna situácia v čase, kedy je žiadosť podaná. Pre akademický rok 2016/2017 to predstavuje od 10 eur do 275 eur.
Ivana si konkrétne prilepšila vďaka sociálnemu štipendiu o 60 eur mesačne. Podala žiadosť o štipendium hneď na začiatku akademického roka v septembri, pretože ak má študent nárok na sociálne štipendium, priznáva sa mu od prvého mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená. Potrebné papiere však Ivana spravidla zháňa vždy už počas leta. „Celý ten proces papierovačiek je veľmi zdĺhavý a vy musíte mať všetko vydokladované. K žiadosti o štipendium som doložila aj potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, výpis z daňového úradu alebo ročné zúčtovanie rodičov, v tomto prípade len mamy, tiež som musela priložiť nemocenské, potvrdenie o výške dôchodku, potvrdenie o návšteve školy súrodencov, moje daňové priznanie a priznania súrodencov nad 18 rokov,“ vysvetľuje celý proces Ivana.
V jej prípade sa najdlhšie vybavujú papiere zo sociálnej poisťovne, preto jej prvé kroky vedú práve tam. Niekedy to trvá aj vyše mesiaca. Zoznam všetkých potrebných dokladov sa nachádza v žiadosti o štipendium. Tá by mala byť dostupná na stránke vysokej školy.
Vzor žiadosti o sociálne štipendium na stiahnutie nájdete aj TU.
Motivačné štipendium
Motivačné štipendium priznáva vysoká škola za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti. Hoci je Ivana veľmi dobrá študentka, toto štipendium sa jej získať nepodarilo. Poskytuje sa najviac 10 percentám študentov. Akú výšku a na základe akých podmienok je toto štipendium pridelené, upravuje štipendijný poriadok vysokej školy alebo fakulty.
Motivačné štipendiá poskytujú vysoké školy svojim študentom z dotácie zo štátneho rozpočtu a o priznanie motivačného štipendia sa obvykle nežiada, ale vysoká škola ho priznáva automaticky. Napríklad, pri skvelom priemere študenta si na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v akademickom roku 2015/2016 si mohli študenti prilepšiť od 200 do 1000 eur ročne. Študent si tak tento príspevok vie jednotlivo rozdeliť a mesačne si pri celkovej sume 500 euro prilepšiť o 50 eur.
Brigáda popri škole aj v lete
Brigádu popri vysokej škole si nemôže dovoliť každý. Mnohí študenti nemajú čas chodiť do práce a zároveň navštevovať školu. Ivana to však vždy dokázala nejak vymyslieť, ale ako sama tvrdí, je to individuálne. „Som teraz popri škole zamestnaná v Tescu. Podala som si tam žiadosť na základe blízkosti a dostupnosti. Vyslovene som hľadala jednoduchú manuálnu prácu. Do roboty chodím podľa toho, či ma na brigádu zavolajú, či mám čas a ako si naplánujeme služby. Ako študent môžem robiť najviac 20 hodín za týždeň. Boli mesiace, keď som si navyše neprivyrobila nič a niekedy zase aj okolo 160 eur. Takže nemíňam zbytočne, pretože neviem, čo bude ďalší mesiac,“ opisuje svoje privyrábanie mladá študentka. Svoje služby sa snaží naplánovať vtedy, keď nemá vyučovanie a má menej povinností. Mnohokrát však uprednostnila školu pred prácou, keďže študuje, aby mohla neskôr pracovať vo svojom odbore.
Ivana pracovala aj počas leta, ale len počas júla, pretože v auguste sa pripravovala toto leto na štátnice. Zo svojho letného zárobku si ušetrila nejaké peniaze, ale tie jej akurát vystačili dovtedy, kým jej schválili ďalšie štipendium. V priemere si Ivana zarobí 80 eur mesačne.
Mnohí študenti sa snažia zamestnať aj na pracoviskách, ktoré reálne súvisia s ich odborom štúdia. Niektorí využívajú prax či stáž a na základe získaných skúseností vykonávajú aspoň základné práce a jednoduché operácie vo firme, ktorá je ich budúcim potencionálnym zamestnávateľom. Ak chcete nájsť brigádu, ktorá by vás zároveň formovala pre vaše budúce zamestnanie, nebojte sa robiť kroky vpred a zbierajte skúsenosti. Svoje nápady môžete realizovať a po škole už začať s vlastnou prácou či podnikaním.
Študentská pôžička má lepšie podmienky
V rodine Ivany si pôžičku zobrala jej mama, aby dokázala utiahnuť všetky položky potrebné na štúdium a život súrodencov. Stále je tu však možnosť zobrať si študentskú pôžičku. Narozdiel od spotrebného úveru, ktorý si študent môže zaobstarať tiež, študentská pôžička zo štátneho fondu a jej podmienky sú síce podobné, avšak výška úroku a doba splácania sa líšia. Študenti by tak bez študentskej pôžičky museli znášať oveľa vyšší úrok a doba splácania mnohokrát začína už počas štúdia na vysokej škole.
Fond na podporu vzdelávania (FNPV) bol založený štátom, aby študentov podporil lacnými pôžičkami, ktoré sú jednoducho dostupné. Ich hlavný zmysel je v tom, že počas vysokej školy študenti nič nesplácajú a neplatia žiadne poplatky. Splácať pôžičku začínajú až po ukončení štúdia na vysokej škole.
Minimálna výška pôžičky je stanovená na 500 EUR. Maximálna výška pôžičky pre študentov I. a II. stupňa vysokoškolského štúdia je stanovená na 2 300 EUR. Maximálna výška pôžičky pre študentov III. stupňa vysokoškolského štúdia je stanovená na 4 500 EUR. Konkrétne podmienky, vzor žiadosti a potrebné aktuálne informácie uvádza FNPV na svojej oficiálne stránke www.fnpv.sk.
