Vráťme deti do škôl, zaznievajú hlasy verejnosti i odborníkov

10.11.2020 – Vo všetkých krajinách sveta deti počas druhej vlny pandémie COVID-19 nezostali doma. Prečo je potrebné poslať deti, ktorým sa možnosti vzdelávania obmedzili, do škôl čo najskôr?

 

Pokiaľ ide o vzdelávanie počas druhej vlny pandémie štáty sa s touto situáciou vyrovnávajú rôzne. Niektoré štáty zatvorili školy pri vyššom výskyte ochorení, iné v školách zaviedli prísne obmedzenia pri kontakte medzi deťmi, zatiaľ čo ďalšie ich nechali voľne sa hrať. Niektoré štáty v školách vyžadujú rúška, zatiaľ čo inde nie sú povinné. Vyzerá to, že neexistuje jediný správny prístup, ale existujú overené postupy, vďaka ktorým je možné deti bezpečne vrátiť do škôl a zastaviť tak nepriaznivé dôsledky, ktoré na deti majú dlhodobo zatvorené školy.

 

Ako sú na tom školy v zahraničí?

Prezident Emmanuel Macron vo Francúzsku minulý týždeň uviedol, že všetky školy budú oslobodené od rozsiahlych celoštátnych obmedzení, ktoré majú začať platiť od piatku. Podobne reagovala aj Veľká Británia, kde školy nezatvorili. Deti sa cez prestávku môžu hrať s deťmi z toho istého ročníka. Obmedzenia sa týkajú najmä jedální, ktoré zatvorili a namiesto toho je obed podávaný deťom priamo do tried. Každá trieda má presne stanovený príchod a odchod do školy a zo školy, aby sa deti z iných ročníkov a tried medzi sebou stretávali čo najmenej. Pri prvých príznakoch choroby musí dieťa ostať doma a podstúpiť testovanie.

 

Írsko tiež umožnilo školám zostať otvorené aj napriek lockdownu, ktorý začal platiť začiatkom tohto mesiaca. Írsky premiér Micheal Martin vyhlásil, že aj keď sa jeho krajina už nemôže vyhnúť obmedzeniam, napriek nepriaznivým dopadom na ekonomiku je nevyhnutné, aby školy zostali otvorené. „Nemôžeme a nedovolíme, aby sa budúcnosť našich detí a mladých ľudí stala ďalšou obeťou tejto choroby,“ uviedol Martin v národnom prejave a zdôraznil, že „deti potrebujú svoje vzdelanie.“

 

Na rozdiel od väčšiny detí v celej Európe nemuseli švédski študenti kvôli koronavírusu vynechať ani jeden školský deň. Orgány verejného zdravotníctva v tejto krajine sa rozhodli ponechať školy otvorené na začiatku vypuknutia choroby a zostali pri tom, aj keď miera úmrtnosti bola desaťkrát vyššia ako u severských susedov. Vyučovanie bolo povinné pre všetkých žiakov do 16 rokov bez povinných rúšok pre žiakov alebo učiteľov. Podľa správy agentúry verejného zdravotníctva v období od 24. februára do 14. júna bolo vo Švédsku 1 124 potvrdených prípadov COVID-19 u detí, čo je asi 0,05% z celkového počtu detí vo veku od 1 do 19 rokov.

Fínsko, ktoré malo naopak školy zatvorené zaznamenalo v rovnakom období 584 prípadov, čo je približne 0,05%. „Záverom je, že zatvorenie škôl nemalo žiadny merateľný priamy vplyv na počet laboratórne potvrdených prípadov u detí školského veku vo Fínsku alebo vo Švédsku,“ uviedli agentúry v správe zverejnenej minulý týždeň. Správa ukázala, že závažné prípady COVID-19 boli veľmi zriedkavé u švédskych aj fínskych detí vo veku od 1 do 19 rokov, pričom neboli hlásené žiadne úmrtia. Porovnanie výskytu COVID-19 v rôznych profesiách nenaznačuje žiadne zvýšené riziko pre učiteľov. Deti tvorili okolo 8,2 percent z celkového počtu prípadov COVID-19 vo Fínsku, v porovnaní s 2,1 percentami vo Švédsku. Ako uvádza špecialista na infekčné choroby u detí z Fínskeho inštitútu pre zdravie a dobré životné podmienky, Otto Helve: „Výskyty ochorenia v školách sú nezvrátiteľné, ale existujú aj dobré správy.“ Myslí si, že s určitými zmenami v dennom režime škôl, výhody školskej dochádzky prevažujú nad rizikami - prinajmenšom tam, kde je nízka miera infekcie v komunite a úradníci sú schopní identifikovať a izolovať jednotlivé prípady a úzke kontakty.

 

V Latinskej Amerike a Karibiku je aktuálne evidovaných viac ako 11 miliónov prípadov koronavírusu. K 30. septembru 8 krajín Latinskej Ameriky otvorilo svoje školy, 9 krajín (Argentína, Barbados, Brazília, Britské Panenské ostrovy, Kolumbia, Čile, Kuba, Grenada a Svätá Lucia) majú školy čiastočne otvorené a vo zvyšných 19 štátoch sú školy stále zatvorené. Vo svojej najnovšej správe UNICEF varuje, že deti v Latinskej Amerike mali v súvislosti s pandémiou koronavírusu v priemere štvornásobne menej vyučovacích dní ako deti v ostatných krajinách sveta a dosiaľ sa do škôl v tejto oblasti nevrátilo až 137 miliónov žiakov. Pre každé dieťa má táto strata škodlivé dôsledky pre jeho budúcnosť. S každým ďalším dňom zatvorenia škôl sa vyvíja generačná katastrofa, ktorá povedie k hlbokým následkom pre celú spoločnosť.

 

Aj keď sú krajiny v rôznych štádiách, pokiaľ ide o ich epidemiologickú situáciu a školskú reakciu na pandémiu, je nevyhnutné, aby sa vlády pripravili na bezpečné a postupné znovu otváranie škôl s cieľom chrániť blahobyt všetkých detí a dospievajúcich.

 

Ako vplýva zatvorenie škôl na deti

Na celom svete panujú obavy, že pandémia trvale poškodzuje akademický a emocionálny vývin celej generácie detí. Mnoho výhod školskej dochádzky je totiž na nezaplatenie. V škole si deti rozvíjajú priateľské vzťahy, učia sa byť trpezlivé a dôverovať ostatným, orientovať sa viac na cieľ a získavať cenné sociálne a komunikačné schopnosti. Sociálne a emočné učenie v škole je rozhodujúce pre rozvoj človeka. Získanie týchto zručností je samo osebe neoceniteľné a tieto zručnosti tiež prispievajú k dosiahnutiu úspechu v živote človeka. Z preskúmania viacerých štúdií vyplýva, že u mladých ľudí je až trikrát vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie v budúcnosti v dôsledku sociálnej izolácie, pričom vplyv osamelosti na duševné zdravie môže trvať až deväť rokov. Mnoho škôl sa pokúša poskytovať online výučbu. Virtuálne učenie je, samozrejme, lepšie ako žiadne vzdelávanie, ale stále zostáva slabou náhradou klasickej výučby v triede. Online učenie znižuje osobnú interakciu medzi študentmi a učiteľmi, čo zvyšuje komunikačnú priepasť medzi nimi. Okrem toho môže byť online vyučovanie mnohokrát prerušené z dôvodu technických problémov v dôsledku zlého pripojenia k internetu. Online vyučovanie môžu viesť k zvýšenému vystavovaniu detí displejom, čo na ne môže mať nepriaznivý vplyv.

 

Čo hovoria odborníci na otvorenie škôl v čase pandémie?

Pri dlhodobo zatvorených školách začali pediatri a pedagógovia  vyjadrovať znepokojenie nad tým, že zatváranie škôl spôsobuje viac škody ako úžitku, a to najmä preto, že sa preukázalo, že u detí sa pri COVID-19 len zriedka vyskytujú závažné príznaky. Ako uvádza denník New York Times odborníci dnes vedia mnoho faktov, ktoré neboli známe na jar: pri správnych opatreniach je miera prenosu koronavírusu v školách pomerne nízka, najmä u najmladších študentov; deti, ktoré sa nakazia, mávajú mierne príznaky; a opatrenia ako nosenie rúška, dostatočný odstup a primeraná cirkulácia vzduchu sú efektívnejšie, ako sa predpokladalo. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb zistilo, že deti predstavovali v štúdii zverejnenej v auguste menej ako 5 percent všetkých prípadov koronavírusu hlásených v 27 krajinách Európskej únie a Veľkej Británii. Podľa štúdie je nepravdepodobné, že by zatvorenie škôl poskytlo významnú ochranu zdravia detí.

 

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb pripravilo materiál pre bezpečné prevádzkovanie škôl počas pandémie. Základom odporúčaní je:

• nosenie rúška,
• časté vetranie tried,
• zvýšená pozornosť na hygienu rúk pre žiakov a zamestnancov školy,
• častá dezinfekcia povrchov, ktoré prichádzajú často do kontaktu so žiakmi a zamestnancami (kľučky, vodovodné batérie, zábradlie na schodisku,
• obmedzenie pohybu v spoločne používaných priestoroch ako telocvične či chodby,
• zabrániť zdieľaniu vecí medzi deťmi (napríklad písacie alebo výtvarné potreby),
• lavice v triede upraviť tak, aby neboli deti oproti sebe, ale v jednom smere,
• uprednostniť servírovanie jedla balené každému dieťaťu osobitne, prípadne doručiť do triedy, ak to nie je možné zabezpečiť rozmiestnenie stolov v jedálni minimálne 2 metre od seba.
• naplánovať príchod a odchod žiakov na konkrétny čas, aby sa čo najviac obmedzil priamy kontakt medzi žiakmi, učiteľmi a rodičmi.
• určiť zamestnanca, ktorý bude zodpovedný za nahlásenie podozrení na COVID-19. Všetci zamestnanci školy a rodiny by mali vedieť, kto je táto osoba a ako ho kontaktovať.
• pripraviť presný postup, v ktorom bude presne určené, ako reagovať, ak sa niektorému žiakovi alebo zamestnancovi prejavia príznaky ochorenia. Všetci zamestnanci ako aj rodičia by mali byť o tomto postupe informovaní.

 

Otvorená výzva dajme deťom hlas v čase pandémie

Na Slovensku vznikla iniciatíva s názvom Dajme deťom hlas v čase pandémie. V 1. vlne pandémie totiž „deti nemali hlas“ a školy boli otvárané posledné v balíku s nočnými klubmi a po nákupných centrách, kostoloch či svadbách. To by sa podľa iniciátorov výzvy nemalo opakovať. Signatári výzvy žiadajú vládu, aby hľadala riešenia, ako udržať vzdelávanie a rozvojové aktivity aj v čase pandémie dostupné pre deti. Údaje o počte detí, ktoré sa nevzdelávali počas prvej vlny pandémie priniesla analýza Inštitútu vzdelávacej politiky. Okrem detí, ktoré boli bez dištančného vzdelávania, sa ďalších 128-tisíc učilo bez prístupu k internetu. Išlo najmä o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, z chudobných domácností a z mnohopočetných rodín. „Mnoho detí v rómskych komunitách nemá prístup k internetu, počítaču ani mobilu. A dodanie týchto technických pomôcok situáciu rieši iba čiastočne, pretože mnohým deťom aj rodičom chýbajú zručnosti na ich ovládanie. Ak aj mali niektorí naši študenti mobily, nedalo sa na spojenie spoľahnúť, pretože nemali mnoho raz ako dobiť si batériu či zaplatiť kredit. A keď sa spojenie podarilo, chýbalo deťom pokojné miesto, kde by sa mohli venovať školským povinnostiam. Počas prvej vlny sme tak s deťmi pracovali najmä pomocou pracovných listov. Posielali sme im i perá, ceruzky i papiere. U detí na prvom stupni ide o posilňovanie zručností, ktoré sa uskutočňuje cez pravidelný nácvik a budovanie návykov. Čiastkové vysvetlenie bez osobného kontaktu a bezprostrednej spätnej väzby a korekcie je neefektívne.“ hovorí Mária Mydliarová, ktorá učila na ZŠ v Rokycanoch a je tiež signatárkou výzvy.

 

Aktuálna situácia na Slovensku

Minister školstva Branislav Gröhling včera Ústrednému krízovému štábu navrhol, aby bolo od budúceho týždňa na školách, kde nie je možné dištančné vzdelávanie, umožnené prejsť na individuálne vyučovanie pre skupiny do šesť ľudí v jednej skupine. Gröhling by bol rád, ak by sa študenti základných a stredných škôl v Bratislave a Košiciach mohli vrátiť do lavíc 23. novembra a zvyšní študenti 30. novembra. Otázne zatiaľ ostáva, za akých podmienok sa žiaci a študenti budú môcť do škôl vrátiť.